Po pravde nebol nejak skvelo oblečený, bolo to úplne obyčajné oblečenie ale nemohol si pomôcť a musel to poznamenať. Uškrnie sa pri jej menšej poznámke a pobavene zavrtí hlavou. „Aj to by bolo, keby si mi nenapísala na poslednú minútu, zlatíčko,“ odvetí, pričom si ruky prekríži na hrudi. Na tvári mu ale stále hrá ten jeho pobavený úsmev, ktorý tak ľahko dnes asi nezmizne, hlavne kvôli jeho spoločnosti, pri ktorej sa cíti vždy dobre. „Ja sa do budúcna polepším a namiesto 10 minút ťa nechám čakať ďalšiu hodinu,“ prehodí ledabolo, z úst mu vyjde aj uchechtnutie, nemohol si pomôcť. „Až mi poskočilo srdiečko,“ prehodí pobavene, je ale za to naozaj rád. Dobrým matrošom nikdy nepohrdol a Tempe veril, takže sa naozaj poctene aj cítil. Informácia, že jej tajné miesto je práve v škole ho ale prekvapí, nečakal to. Čakal niečo viac odľahlé, nie niečo čo je tak úplne na očiach ale na druhej strane, mala pravdu. Nikto to nerieši, hlavne nie niekto zo študentov, keď niektorí z nich sú určite takí, že by si tiež radi dali. A učiteľom pravdepodobne ani nenapadlo tam hľadať. Ako keby to niekedy robili. „Hlavička,“ prehodí smerom k nej menší kompliment, pričom mu oči skĺznu na jej batoh v ktorom sa chvíľu prehrabuje. „Som rád, že ma za ten čas už tak poznáš,“ okomentuje so spokojným výrazom na tvári. Naozaj nebol ten, ktorý by zábavu odmietol, hlavne niečo takéto. Ani si už nepamätá kedy s tým začal, ale bude to už nejaký piatok. A hlavne, nerobil nič zlé, nie je to nijak škodlivé a joint tak často ani nemáva. K jeho smole. Chodiť ale zhúlený  na tréning by nebolo práve to orechové, hlavne teraz, keď tam na nich bude aj Oliver. Ale kto vie, možno by mu to práve kvôli tomu aj prešlo. Sleduje jej baliacu techniku a oh, koľko myšlienok sa mu otočilo iným smerom, ako napríklad, že s rukami vie očividne dobre pracovať. Z myšlienok ho vytrhne až jej hlas, preto len na tvár nasadí úsmev a prevezme si od nej joint a zapaľovač. „Dúfam, že ma nesklameš, Adler,“ uškrnie sa, na nič už ale nečaká a zapáli nástroj v jeho ruke, na čo ho priloží k jointu a čaká kým sa zapáli. Nakoniec zapaľovač odloží a podá jej ho späť a joint si vloží do úst, pričom hneď aj poriadne potiahne. Chvíľu počká a až po pár sekundách vydýchne  von, pričom toho malého parťáka podá jej. „Nie zlé, Adler, nie zlé,“ povie nakoniec s úsmevom. Bolo to silné tak akurát, čo sa mu pozdávalo. Očividne Tempa vedela čo robí.

Zasmeje sa a v jednoduchosti len pokrčí ramenami. „Hodiny vám to ale trvá. Už vás za ten čas nejak poznám. Ja ale niekedy tiež chcem vyzerať perfektne a to sa samo neurobí, drahá Tempa,“ odvetí s úškrnom na tvári, na čo jej to vystrčenie jazyka vrátil. Ako deti. Z úst mu unikne dramatické zhíknutie a dokonca si položí ruku niekde kde by sa malo nachádzať srdce (alebo je to na druhej strane?). „To by si mi dokázala zlomiť srdce? Tempa, to ma naozaj ranilo,“ povzdychne si a druhou rukou si zotrie z tváre imaginármu slzu, než sa už neudrží a uchechtne sa. Reálne by sa ale urazil, ak by ho raz vymenila za niekoho iného, to ale nahlas nehovoril, ešte by ho len vysmiala. Je to predsa niečo veľké, byť vrchný tester jej dokonalých výrobkov, čo by potom robil? V školskom skleníku to ale nečakal, ale kto bol aby ju v niečom odcudzoval. On? Na niečo také sa naozaj nehodil. On bol predsa za každú srandu a keď sa nad tým zamyslel.. bolo to aj pestovanie trávy v škole. Chápete to? Pestovať to pod dohľadom profesorov, ktorý o tom ani nevedeli? Táto ženská je proste skvelá. Na jej poznámku sa mu na tvári objaví len menší úsmev a venuje jej ďalšie žmurknutie. Myslí si, že to ani netreba komentár, preto sa k tomu ani nevracia a radšej sa venuje iným veciam. „Ach, ty mi robíš len radosť. Čím som si to zaslúžil?“ usmeje sa pobavene. Samozrejme nesmel chýbať jeho pohľad na jej prstoch či jazyku, ktorý len ukazoval, že to vie. Nejaký ten komentár ale zostal len v jeho hlave. Nie, že by sa náhodou bál niečo povedať práve Tempe, skôr len nechcel.. pokaziť náladu? Kto vie. „To by som si nikdy nedovolil, Adler,“ odvetí hneď a joint jej podal späť, pričom si spokojne ľahne vedľa nej a preberie od nej toho miláčika, aby si znovu potiahol a napodobnil ohnivku vedľa seba. Hádam sa nenechá zahanbiť, že ona niečo vie a on náhodou nie. Preto sa aj nad ním odrazu objavili krúžky a na jeho tvári sa objavil spokojný výraz. „Arachnofóbiu nemám, ale prísť do parku a vidieť všade tie pavučiny? Asi by mi nebolo všetko jedno,“ poznamená so smiechom a s ďalším potiahnutím, vráti joint jeho právoplatnej majiteľke. Dá si jednu ruku pod hlavu a z úst vypustí dym, ktorý držal v sebe. „Ja by som najradšej niekam zmizol, niekde kde by ma nikto nehľadal,“ začne, než to preruší s odfrknutím, „vlastne ani nie je kto, kto by ma vôbec hľadal, keby zmiznem,“ dodá rovno s pretočením očí. Jeho rodičia by si to pravdepodobne ani nevšimli a sestru by to ani nezaujímalo. Možno by si to všimol Charles či Oliver, keby sa neobjavil na tréningu. A možno ani to nie.

„To nemáš vôbec zač, čo by som pre teba neurobil,“ prehodí pobavene, ale možno tam kúsok pravdy je. Nie, že by si boli až tak blízky, ale nie sú úplní cudzinci, takže by samozrejme niečo pre Tempu urobil. A ak za to potom dostane možnosť ochutnania jej nového výrobku, on sa za to hádať vôbec nebude. Urobí to ešte aj rád. „Jesus, ženská, možno si si namiesto športu mala vybrať filozofiu, tam by si sa našla,“ uchechtne sa a prekríži si ruky na hrudi. Nie, že by to čo hovorila bolo niečo s čím nesúhlasil, práveže naopak, ale na druhú stranu to nebola jeho starosť, keď sa tá dievčina chce trápiť hodinu či viac s nejakým make-upom, tak prosím. Už sa zase chcel zahrať na drama queen, keď Tempa našťastia svoju odpoveď rozviedla a potvrdila mu len to, čo už vedel. Bol proste skvelý. „Ah, ty mi ale lichotíš. Chceš ma priviesť do rozpakov? Aby som sa červenal?“ vychrlí na ňu hneď niekoľko otázok so smiechom na tvári. Ani nevie či sa niekedy v živote vôbec červenal. Po pravde nevie, či je možné aby sa to stalo.
„Ha.“ Odpoveď ho pobavila, nie, že nie. Samozrejme sa mu ego pri tých slovách zvýšilo, aj keď vnútorne vedel, že preháňala. Ale tak nebude sa s ňou škriepiť a tvrdiť o opaku. Len nech si to ďalej myslí. Pohodlne sa tam vyvalí, keďže vie, že tam strávia nejaký čas. Oči mu prejdu na Tempu, keď uvidí kde sa ona rozhodla rozložiť, ale nijak to nekomentuje a keď jej vráti joint späť do rúk, tie svoje si podloží pod hlavu. „Kým by som bol schovaný doma za oknom, tak by mi to určite prišlo celé krásne. To isté by som si ale nepomyslel keby mám ísť von,“ zasmeje sa a mierne zavrtí hlavou zo strany na stranu. Nikdy nemal problém s pavúkmi, tak ako aj povedal pred pár sekundami, ale aj tak by mu nebolo príjemné, keby všade okolo neho boli samé pavučiny a hlavne tí pavúci. A videl na internete akí obrovskí vedeli byť. Že ľudia tú Austráliu ešte neupálili, fakt sa divil. „Spider-woman? To by bolo cool. Zviezla by si ma na svojom pavúčom vlákne medzi mrakodrapy?“ opýta sa s úškrnom na tvári a hlavu nakloní trochu do strany, aby vôbec na ňu videl. Pohľad na ňu nechá uprený aj po jej ďalšom vyhlásení – že by zmizli spolu. Prečo to znelo tak dobre? Nakoniec ale pohľad zase od nej odvráti a uprie ho nad seba, na nočnú oblohu. „To ti závidím. Moja rodina je tu, ale že by to niečomu pomohlo,“ odfrkne si a pretočí nad tým očami. Nikdy nevychádzal so svojou rodinou, hlavne s otcom, ktorý bol jednoducho piece of shit. Možno preto odišiel z domu hneď ako mohol a býva v spolku. Nenechá sa ale utápať v myšlienkach nad niečím čo by mu len skazilo náladu, preto od Tempy prevezme sáčok s papierikmi, ktoré mu podá. „Dík, zrzko.“ Z jeho polohy sa ale nehne, možno aj preto, že Tempa má stále opretú hlavu o neho ale inými slovami sa mu pohnúť proste nechce. Preto mu to balenie nepôjde tak jednoducho a rýchlo ako inokedy, keď je pri tom v normálnej polohe, ale on si s tým poradí. „Čo si myslíš o tom minulom teste, čo sme mali? Fakt sa divím, že stále neprišli na to, že si pomáhame,“ prehodí popri balení, na ktoré sa uprene sústredí. Nechce to pokaziť a hlavne, nejde mu to tak od ruky ako by chcel, keďže pri tom leží. Neodporúča.

Uchechtne sa a pobavene zavrtí hlavou, pričom pohľad uprie niekam pred seba, na neurčitý bod. „Mhmm, mood. Aspoň niečo je tam ľahké,“ pohodí nad tým ramenami a lepšie sa oprie, aby ho netlačil chrbát, ktorý už pomaly začínal. Nadvihne obočie nad jej dotazom, stále má ale pohľad niekam pred seba. „Asi by mi to bolo jedno. Nie je to moja tvár, nech si s ňou robí čo chce. Ak sa cíti lepšie. Nie, že by som s niekým mal v pláne byť. Chodil som s jednou a stačilo na zvyšok života,“ zašomre s pretočením očí. To, že mal pri tej pripomienke zase hlavu plnú Annys, to už nespomínal. Nemal ani prečo. S Tempu si rozumel, ale rozprávať sa o svojom milostnom živote? Nehrozí. Natočí hlavu na zrzku a s uchechtnutím ju potľapká po vlasoch. V tejto polohe, ktorej sú toho aj tak veľa neurobí. „Tak to veľa šťastia, nikdy v živote som sa nečervenal,“ nezabudne aj na ňu žmurknúť s menším uculením, ktoré sa objaví na jeho tvári. Skôr on bol ten, kto flirtoval, takže sa skôr červenali dievčatá, než on.
Pri pripomienke o Shrekovi sa rozosmeje a zadíva sa na ňu. „Neviem teda o reálnom svete ale v Shrekovi to bolo určite. Ale musíš uznať, že to tam vyzeralo dobre,“ zasmeje sa ešte než zavrtí hlavou. Bolo jedno ako hnusne to jedlo vyzeralo v skutočnosti, v animákoch to vedeli spraviť tak dobre, že aj nejaké pavučiny s muchami vyzerali dobre. Nie, že by to chcel niekedy skúsiť. „Dík, bez teba by som to nevedel a v budúcnosti, keby som videl pavučiny tak by som jednoznačne skúsil." Uškrnie sa a zavrtí hlavou. Po bramburkach hneď chmatne samozrejme, to nikdy neodmietne. Vezme si rovno plnú hrsť a začne si ich po jednom hádzať do úst.
Na to do liste určite nemal, že bude s niekým riešiť jeho rodinu, tú neriešil s nikým. Ani nevie, či to vôbec niekedy niekomu povedal. Vlastne áno. Teraz. Tempe. No aspoň má istotu,  že to nikomu nepovie. Alebo v to aspoň dúfal. Nepozná ju úplne najlepšie, hlavne čo sa týka takýchto intímnych vecí, ale.. hádam sa v nej nesklame. Našťastie sa ale mohol venovať niečomu inému a to baleniu jointu, ktoré mu práve nešlo. Možno keby si sadol. „Mhm, máš pravdu. Ale aj keď to bolo ľahšie, sám by som to asi nezvládol. Ani neviem či by sa mi to chcelo všetko učiť. Bolo toho až príliš.“ Usmeje sa pobavene, trochu vyplazí jazyk ako sa snaží to zabaliť, hlavne aby sa nestrápnil pred Tempou. Samozrejme, že to vedel, ale išlo to ťažšie, po niekoľkých potiahnutiach a hlavne ak nie je v práve najlepšie polohe. Tempa ale nevyzerala, že by mala v pláne sa postaviť, tak to musel asi nejak zvládnuť. Nakoniec si ale vydýchne a keď jej ruka prejde nižšie, k jeho dlani, tak to posunie do jej ruky, aby to urobila ona. Nemá na to nervy. „Nech sa ti páči,“ usmeje sa pobavene a lepšie sa uvelebí, s pohľadom upretým na nej.

Tušil, že nemá nič hovoriť. Začne sa na to pýtať a o to vážne nestál. S nikým v jeho živote to neriešil, nikomu sa nezveril s tým, čo sa stalo a čo urobil tej jednej. Vlastne o tom, že nejaký vzťah možno ani väčšina ľudí nevedela. Možno tak tí zo strednej školy. „Tak nejak,“ odpovie neurčito s pokrčením ramien, než sa znovu ozve, aby si nedomyslela niečo aj na tú poznámku o chalanoch, „a ďakujem veľmi pekne ale zostanem pri prsiach, Adler.“ Trochu sa pri tom aj zaksichtí, čo bola skôr reakcia na predstavu ako by mal byť s rovnakým pohlavím, nie že by niečo proti tomu mal. Možno mal. Kto vie. Nikdy sa nestaral do toho čo ostatní robili a s kým ale on? Nie ďakujem. Prsia a pekná tvárička s, najlepšie, blond vlasmi. To bolo jeho. Zdvihne sa mu kútik smerom hore a hodí po zrzke očkom, než nakoniec len zavrtí hlavou a nezabudne aj prekrútiť očami ako to pri nej robí neustále. „Nepremýšľala si niekedy, že by si išla na herectvo? Hodila by si sa tam.“ Vedel, že kecá, musel ale priznať, že na malú, jedinú, sekundu sa zarazil, či sa náhodou naozaj nečervená. Tú ďalšie ale vedel, že to je hlúposť a len si z neho uťahuje. Tak ako vždy. Možno preto tak rád s ňou trávil čas, skoro nič nebrala vážne. Aspoň s ním teda. „To by som si pozrel. Teba, naštvanú. Neviem si to ani predstaviť.“ Stále ju videl s úsmevom na tvári, takže predstava, že je naštvaná.. ho teraz zaujímala. Možno to raz aj zažije. A možno ju sám niečím, naschvál samozrejme, naštve aby to zažil.
„Hmm, mňam, to by bola určite skvelá cukrová vata. S muchami medzi zubami na oplátku.“ Pokýve dôležito hlavou, než vyprskne do smiechu. „To by bola určite mňamka. Možno by sme mali zajsť za Shrekom, opýtať sa na nejaký recept či radu.“ Možno keby to nebola fiktívna postava, tak by to išlo. Takto asi nie. Aká škoda. Na protiplatbu na ňu len žmurkne, než sa zadíva pred seba. „Ešte šťastie, že do divočiny nemám v pláne ísť. Čo by som tam asi robil? Hrať basketbal asi nie.“ Zasmeje sa a na malú chvílu privrie oči, než ich zase otvorí a zadíva sa na svoju dnešnú spoločníčku, ktorá sa tak na ňom rozvalovala. Že jej to nie je blbé. „Prečo mám taký pocit, že keď sa ti v noci nedá spať, tak si zapneš telku kde pozeráš tieto dokumenty až do rána? Inak si neviem vysvetliť, prečo vieš také informácie, ktoré normálny človek nemá.“ Možno má, sám nevie. On také veci ale určite nevie. Je rád, že si do hlavy vie dostať potrebné informácie na test (a to len polku z nich) nie aby mal v hlave to ako sa zachrániť na púšti. Či v divočine. Ani nevie prečo sa s tým kašlal, mal to proste dať hneď Tempe, tej to ide predsa len lepšie, čo mu aj dokáže, keď to len chytí do rúk a joint je na svete. Že sa on snaží, fakt. Pri tom šimraní, ktoré zacítil na brade kvôli jej vlasom mierne nakrčí nos, nijak ju ale neupozorňuje, že by sa mala posunúť. Joint si samozrejme od nej prevzal s úsmevom na tvári a spokojne si z neho potiahol, než svoje oči uprel na.. okolie, alebo na čo presne sa to Tempa dívala. „Máš mobil, kde je kamera, ženská,“ odvetí s ďalším pretočením očí, pričom voľnou rukou chmatne po ďalšej hrstí brambúrkov a to druhou si ďalej drží jointa, ktorého mu ochotne Tempa pripravila. No aký skvelý večer to bol.

Tento večer sa vyvíjal samozrejme dobre, tak ako vždy, keď bol s Tempou. S ňou mu to vždy rýchlo ubehlo, či to bolo tým, že to vždy prekecali o každej možnej téme, ktorá existovala, takže ani jeden nemali čas sa dívať na mobil koľko je hodín alebo to bolo tým, že v hre bol joint, to tak nejak vždy pomohlo. Ale každý večer to musí samozrejme raz skončiť a ten čas po pár hodinách prišiel aj ku nim. Preto sa našiel stáť spolu s Tempou na začiatku skateparku. „Dík za dnešok, zrzko,“ žmurkne na ňu s jeho klasickým úškrnom na tvári, „vidíme sa nabudúce,“ dopovie ešte, než jej kývne na pozdrav a zamieri zo skateparku rovno smerom do spolku.

>>> chlapčenský spolok (koniec hry)