Kino

Leto bolo bez pochýb jej najobľúbenejšie ročné obdobie. Milovala na ňom úplne všetko - teplo, slnkom zaliate dni, kúpanie v mori, cestovanie, prázdniny, čas strávený s rodinou... proste to bolo obdobie, ktoré ju robilo najšťastnejšou, pretože si konečne mohla trochu vydýchnuť a venovať sa svojim koníčkom naplno. Navyše, bol to jediný čas v roku, kedy nebola v San Franciscu, ale doma v Houstone alebo niekde na cestách. Inak to nebolo ani tento rok, keď svoje letné prázdniny začala doma, neskôr sa presunula so svojou sestrou Maliou na Srí Lanku, kde im rodičia zaplatili zájazd ako darček k narodeninám, a odtiaľ sa po desiatich dňoch premiestnili do Vietnamu, odkiaľ pochádzala ich matka, a teda polovica ich rodiny. Tri týždne teda ešte strávili tam aj so svojimi rodičmi a keď prišiel čas na návrat do Spojených štátov, nikomu z nich sa veľmi nechcelo. Inak to však ale nešlo, rodičia mali prácu, Malii chýbali jej kamaráti no a Nadine, Nadine začalo trochu chýbať to mesto, kde strávila väčšinu roka. V Hustone sa teda po návrate už dlho nezdržala, len pár dní aby si zas zbalila všetky svoje veci a vrátila sa späť do San Francisca, aby si tam užila posledné letné dni. Bohužiaľ to však úplne nedomyslela, keďže väčšina jej spolužiakov a kamarátov ešte v meste nebola, dokonca aj ich spolok bol takmer úplne prázdny. Nie že by jej to vyslovene vadilo, mala rada svoj kľud a aspoň sa nikto nesťažoval na jej hru na bicích, no na druhej strane jej chýbal ten ruch a život, ktorý v spolku prekupoval počas školského roka. Rozhodne však neplánovala stráviť čas zavretá sama v izbe, to ani zďaleka, preto si každý deň urobila aj nejaký plán v meste, respektíve v jeho okolí. Predsa len, v San Fraciscu už žila tri roky, teraz začínala štvrtý, a ešte ani zďaleka nebola všade, kde chcela. V tento deň si ale vybrala miesto, ktoré veľmi dobre poznala. Miestne kino milovala, no počas školy nemala veľa času navštevovať ho, preto si to vynahradzovala každé prázdniny, sviatok či voľno, ktoré mala. Navyše, v ponuke bolo práve hneď niekoľko dobrých filmov, a tak vôbec neváhala a rozhodla sa, že v tento deň dobehne zameškané a pozrie si aspoň dva - aj tak nemala nič iné na práci. Zo skrine si teda vytiahla letný outfit, ktorý si prichystala na posteľ, odbehla do sprchy, aby zo seba zmyla kvapôčky slaného potu a keď sa vrátila, pohotovo sa obliekla, na nohy si obula biele plátenkové tenisky a z poličky si zobrala malý ruksačik, do ktorého nahádzala všetko potrebné, vrátane peňaženky a kľúčov. Keďže sa rozhodla ísť do kina pešo kvôli príjemnému počasiu, tak si do uší ešte zastrčila slúchatká a mobil zasunula do vrecka, aby sa k nemu ľahšie dostala v prípade, že bude chcieť nejakú pesničku prepnúť. Potom už ale naozaj vyrazila na cestu, keďže kino nebolo nejako extra blízko ich spolku a ona nechcela náhodou zmeškať nejaký film, ktorý mala vyhliadnutý. Cesta jej však ubehla pomerne rýchlo, čomu určite dopomohla aj hudba, ktorá sa ozývala v jej slúchatkách a ktorú vypla hneď, ako vošla do známej budovy a zamierila k pokladniam. Nebolo tam extra veľa ľudí a možno aj preto jej pozornosť upútal chlapec, ktorý vyzeral pomerne zmätene, mrmlal si niečo popod nos a pohľad mal sklopený k mobilu. Bol jej povedomý, no z uhla, z ktorého ho videla, si ho vôbec nevedela zaradiť. Väčšinou nebola typ človeka, ktorý by len tak prišiel k niekomu cudziemu a začal s ním rozhovor, no v tomto prípade sa rozhodla urobiť výnimku, možno preto, aby si overila, či daného chlapca naozaj pozná alebo nie. Krátkym oblúkom ho teda obišla tak, aby stála priamo pred ním a premerala si ho krátkym pohľadom. "Pomôžem?" Zľahka sa usmiala a kolieska v jej mozgu sa začali pomaly ale isto krútiť, kým do seba nezapadli úplne presne ako skladačka. Samozrejme, že ho poznala. Nie osobne, no videla ho v spolku. Bol to Akselov najlepší kamarát. Navyše, na malú chvíľku sa stretli aj na školskom plese. Hral na saxofón a jeho kostým... no, rozhodne bol nezabudnuteľný. "Nečakala som, že Kapitán Amerika bude mať problém vybrať si v kine nejaký film. Zmiatlo ťa snáď, že nedávajú žiadnych Avengerov?" Úsmev sa jej ešte o niečo viac rozšíril a skôr, ako povedala niečo ďalšie, si batoh stiahla z jedného pleca a pritiahla si ho dopredu, aby z neho mohla vybrať peňaženku. "Som Nadine, stretli sme sa na plese a bývame v rovnakom spolku," dodala ešte, ak by náhodou nevedel, kto je, pretože aj to sa mohlo samozrejme stať. To, že on bol známy jej nemuselo ešte znamenať, že aj ona bude jemu, všakže.

Veľmi ju neprekvapilo, že si ju najprv nevšimol, predsa len, naozaj vyzeral poriadne zabratý do svojho vlastného sveta a vôbec mu to nezazlieva. Aj ona mávala také momenty a ešte k tomu aj pomerne často. Bolo teda úplne pochopiteľné že ju zaregistroval až keď prehovorila a keď k nej zdvihol pohľad, venovala mu drobný, priateľský úsmev. Keby to naozaj bol úplne cudzí človek zrejme by takto odvážna nebola, no v prípade tohto chlapca jej to až taký veľký problém nerobilo, keďže ho poznala aspoň z diaľky. "Si stratený kvôli tomu, že dávajú toľko filmov, ktoré by si chcel vidieť alebo kvôli tomu, že tam nevieš nájsť nejaký, čo by sa ti páčil?" Opýtala sa ho keď jej na mobile ukázal program a postavila sa k nemu bokom, aby naň poriadne videla, keďže pozerať sa naň z opačnej strany nebola žiadna výhra. Zároveň to pokladala za pomerne dôležitú otázku, pretože z jeho odpovede si dokázala utvoriť názor, aké žánre sa mu približne páčia a aké nie.  V dnešný deň totiž naozaj dávali pomerne veľké množstvo romantických komédií a drám, pričom ostatné žánre boli zastúpené len jedným, maximálne dvoma filmami. Keď sa ale zamyslela nad tým, že prišiel na ples oblečený ako Kapitán Amerika, dokázala si veľmi rýchlo domyslieť, že romantické komédie zrejme nebudú jeho šálka kávy. Bohužiaľ, žiadne komixovky ale v ponuke kina neboli, no pár akčných filmov by sa tam určite našlo. "Hmm," vydýchla po jeho ďalších slovách a znovu sa intenzívne zahľadela do programu, ktorý mal pred sebou, pričom drámy automaticky vyškrtávala z akéhosi pomysleného zoznamu keďže dal veľmi jasne najavo, že o film tohto žánru nemá nejaký extra veľký záujem. "Možno niečo takéto?" Prstom mu ukázala na jeden z akčných filmov zo zoznamu, ktorý mal začínať približne o pätnásť minút. "Malo by to byť o nejakom boháčovi, ktorý nafinguje svoju vlastnú smrť a zostaví tím bývalých vojakov, vedcov a zlodejov, s pomocou ktorých sa snaží zastaviť tých najnebezpečnejších ľudí na planéte," prezradí mu veľmi v skratke pretože má pocit, že niečo také by sa mu možno mohlo páčiť. Neboli to síce superhrdinovia so schopnosťami ale koncept bol v podstate veľmi podobný - tí dobrí proti tým zlým. Ona osobne žánre až tak veľmi neriešila, dala šancu všetkému. Je pravda, že niekedy sa to úplne nevyplatilo a videla veľmi veľa filmov, ktoré boli o ničom, no niekedy zase natrafila na také poklady, ktoré potom odporúčala ďalej každému, koho poznala.
Z ich rozhovoru si stále nebola istá, či ju chlapec pozná alebo či mu je aspoň trochu známa, preto mu radšej pripomenula svoje meno a takmer videla, ako sa mu nad hlavou zjavila žiarovočka a aj jemu všetky dieliky puzzle zapadli na správne miesta a on si ju zaradil tam, kde mal. Očividne mu bola známa aj ona, len potreboval pripomenúť odkiaľ sa vlastne poznali. "Arthur," kývla hlavou a jeho meno si s úsmevom mentálne poznačila. Bolo lepšie oslovovať ho menom ako "ten v kostýme Kapitána Ameriku". Nebola si totiž úplne istá, či by sa mu to oslovenie veľmi páčilo. "Rada ťa spoznávam," dodala ešte a myslela to vážne. Aksel bol jeden z najmilších a najzábavnejších ľudí, ktorých poznala a preto nemala ani minimálne pochybnosti o tom, že Arthur bude mať zrejme veľmi podobný charakter, keď si tak dobre rozumeli. "U mňa je to vždy na náhode. Väčšinou si na izbe pozriem, čo v konkrétny deň dávajú a vyberiem si pár filmov z rôznych žánrov, ktoré ma oslovia a kým dorazím sem, rozhodnem sa čo z nich si nakoniec pozriem. Týmto spôsobom si totiž pozriem aj veci, ktoré by som možno za iných okolností nevidela a stáva sa, že sú to fakt dobré filmy," pousmiala sa a zľahka pokrčila ramenami. Sama o sebe tvrdila, že je náročný divák, no naozaj nemala problém pozrieť si všetko, od low-budgetoviek a študentských filmov až po státisícové a miliónové produkcie. "Ak chceš, môžeme ísť na ten akčňák spolu. Mala som ho v mojom užšom výbere."
Keďže jej to Arthur odkýval, vyrazili na film spolu. Nad bola rada, že si mohla svoje filmové nadšenie vychutnať s niekým ďalším a tešilo ju aj to, že konečne oficiálne spoznala Kapitána Ameriku z plesu. Po filme sa s Arturom rozlúčila a pred návratom do nerdského spolku ešte skočila na rýchly nákup potravín, keďže si chcela na večeru pripraviť tacos.