Dievčenský spolok - Kappa Kappa Tau

Škola jej krkom liezla tiež ale držala sa len kvôli tomu, že ju ten odbor ako tak bavil. A možno ešte kvôli Lacey. Čo by len bez toho dievčaťa robila. Nikdy by si nemyslela, že sa bude priateliť práve s niekým ako ona. Jej presný opak a aj tak si rozumejú. Je pravda, že niekedy na ňu bola nepríjemná, Lacey ale aj tak pri nej zostala, až sa tomu divila. Učenie mala ale na háku, skoro vôbec ju to netrápilo. Keď sa blížili skúšky, vtedy tomu nejakú pozornosť venovala, inak vôbec. Skôr si užívala než premýšľala nad školou. Tak ako teraz. Vyšla práve z chlapčenského spolku a zamieri do toho ich. Upravila si cestou outfit než vošla dnu. Ako to tu zbožňovala. Skrčila sa keď k nej dobehla Princezná, pričom ju nezabudla pohladiť. "Ahoj, zlatíčko. Dúfam, že sa o teba dobre postarali." Vezme si ju na ruky, než si to zamieri do spoločenskej miestnosti, kde sa nachádzala Lacey, ktorú práve chcela vidieť. "Znova sa učíš?" Nadvihne obočie. Posadí sa na sedačku, oproti nej a Princeznú si položí na seba. "Pekná sukňa." Poznamená, keď si ju prezrie. Čoraz viac sa jej páčili niektoré kúsky z jej šatníka, čo sa predtým vôbec nestalo. Naďalej hladí Princeznú, pozorne ale sleduje Lacey. Už dlho sa jej chcela na niečo spýtať a teraz mala skvelú príležitosť. "Čo máš s Morganom? Videla som na párty, že sa k sebe nejak máte." Nadvihne obočie, nezabudne sa ani pobavene usmiať. Naozaj ju to zaujímalo, pretože ako sa poznajú so žiadnym chalanom ju nevidela aj keď jej vždy niekoho dohadzovala. Dobre, dohadzovala jej ich hlavne preto aby sa s nimi vyspala ale snažila sa predsa. Aspoň nejak.

Bola rada, že v celom spolku je ticho, začala ju trochu pobolievať hlava a vtedy tu upišťané hlasy jej členiek počúvať nechcela. Aj keď boli jej členky, niekedy jej nehorázne liezli na nervy, hlavne keď tu kvôli nim bol nehorázny hluk, vtedy bola nepríjemná viac než inokedy. Keď išla do spoločenskej miestnosti, nečakala, že tam ešte niekto bude, preto ju prekvapilo keď tam uvidela sedieť Lacey. Milo prekvapilo. Rada ju videla, po dlhej dobe, aspoň sa mohli porozprávať, pretože pár vecí ju naozaj zaujímalo. “Možno. Ale ty si jedna z tých, ktorú vidím, že sa stále učí. Mala by si to skúsiť niekedy ako ja.” Pozrieť si všetko deň pred tým ako to bolo treba, alebo dokonca pár minút pred hodinou. A aj tak mala dobré výsledky, čo prekvapilo niekedy aj ju samú. Niekedy Sofia spomínala na ich prvé stretnutie, pretože jej to vždy zlepšilo náladu. Hlavne kvôli tomu ako Lacey vtedy vyzerala. Robila si z nej vtedy srandu, na to si pamätala veľmi dobre ale nakoniec si premyslela, že by sa s ňou dalo niečo spraviť. A tak sa aj stalo. Zmenila jej vizáž, pridala nejaké kúsky do šatníka a voilá bola z nej dnešná Lacey. Párkrát sa ešte stalo, že mala nejaké výhrady proti niektorým jej kúskom ale inak bola z nej spokojná. Bola aj pravda, že si z nej chcela spraviť svojho vlastného psíka. Spravila by všetko čo by povedala, urobila všetko čo by povedala. Ale po dlhšom čase strávenom s ňou si ju naozaj obľúbila a nakoniec sú z nich najlepšie priateľky. "Ja viem." Pokrčí ramenami ale na jej tvári sa objaví menší úsmev. Nikdy neďakovala ale vždy ju to potešilo, hlavne od nej. Spokojne ďalej hladí Princeznú, pričom čaká na jej odpoveď. Povzdychne si nakoniec a zavrtí hlavou. Jej posledné slová ju hneď ale prebudia. Jasné, že pri slovách "spríjemnenie noci" si predstaví niečo iné ako ona. "A ako ti ju spríjemnil?" Usmeje sa pobavene a nadvihne obočie. Nad jej otázkou kde bola, sa ani neunúvala otvárať ústa, pretože na to príde sama. A aj prišla. "Som rada, že už ma tak poznáš." Uškrnie sa a prikývne. Trafila to, ako inak. Kde inde by o tejto dobe bola, na brigáde určite nie. "Pred pár dňami som stretla Olivera, keď som išla do spolku. Mám pocit, že čoraz viac vyzerá lepšie a lepšie. A kvôli nemu som sa v parku vyzliekla do spodného prádla. Teda, mne to je jedno ale bolo to pred ním, to som v pláne nemala." Zavrtí hlavou a pokrčí jednoducho ramenami ako keby to bola normálna vec, len tak sa v parku vyzliekať do spodného prádla. Aj keď jej to tak prišlo, celá ona.

Sledovala ju dosť pozorne, čo na jej návrh povie a v kútiku duše dúfala, že to prijme. Už dlho neboli niekde spolu a rada by si zašla von, hlavne s ňou. Keď začuje súhlas, na jej tvári sa objaví úsmev a spokojne prikývne. „Už som si začínala myslieť, že sa na mňa vykašleš. Zajtrajšok mi vyhovuje. A aj keď to skoro nikdy nerobím.. môžeš vybrať kam pôjdeme.“ Žmurkne na ňu. Väčšinou to bola ona, ktorá rozdávala rozkazy, či pôjdu na nákupy alebo na manikúru. Ale dnes má asi skvelú náladu a nechá to na Lacey, sama si je istá, že viackrát sa to už nestane. „To mi naozaj odľahlo. Vieš, že to tam nemám rada. Smrdí to tam a je to.. proste divné.“ Strasie ju pri tej predstave, keby tam mala zase ísť. Už pri tom pohybe, mohlo byť každému jasné, že to miesto naozaj nenávidí. „Áno, Lacey. Spýtať sa ho či je gay. Mám ti to zopakovať po španielsky? Pregúntele o él es gay.“ Pokrčí ramenami a mierne nakloní hlavu do strany. Španielčina jej nikdy nerobila problém, už len z toho dôvodu, že sa tam narodila. Odsťahovali sa ešte keď bola malá ale záujem o jej rodný jazyk jej zostal. „Mám sa ho na to spýtať ja? Mne to žiadny problém nerobí, to predsa vieš.“ Lacey ju pozná veľmi dobre, preto jej musí byť jasné, že ona by to spravila bez nejakého zaváhania. „Pripúšťam, že vyzerá skvelo a v posteli musí byť skvelý.. a vlastne robím to čo on. Ale nejak ma neťahá sa s ním vyspať, asi to je divné.“ Mávne nad tým rukou, pretože sa nad niečím takým nechce zaoberať. „Keby sa s ním vyspím, tak sa prestaneš so mnou priateliť?“ Nadvihne jedno obočie a zvedavo sa na Lacey pozrie, pretože čo odpovie ju zaujíma viac než čokoľvek. Až po chvíli jej napadne ďalšia otázka, ktorú sa jej musí spýtať, preto sa k nej nahne viac než predtým. „Ideš s niekým na ten ples? Pozval ťa už niekto?“ Pousmeje sa mierne a podoprie si hlavu rukami, aby mala na ňu presný výhľad.

Mierne sa pousmeje a prikývne, že jej verí. „Ja viem. Nemyslela som to vážne, Lacey.“ V tomto jej naozaj verila, pretože čokoľvek sa stalo vždy bola Lacey pri nej a naozaj nikdy sa na ňu nevykašľala aj keď mohla. O svojich chybách či o tom ako sa správala vedela, ale taká už bola a nemienila sa zmeniť. Vlastne k tomu nemala ani dôvod. Jej starí rodičia či Lacey si zvykli a nik iný ju nezaujímal. „Ja tiež. Potrebujem si kúpiť nejaké šaty či topánky. Dúfam, že budú mať niečo, čo sa mi bude páčiť.“ Zavrtí nad tým hlavou a pozrie sa na ňu. „Nechaj si to tak. Nevyzeráš s tým až tak zle.“ Pousmeje sa aj keď hneď za tým prevráti očami nad jej poznámkou o knihách. Jej to smrdelo a nikdy nepochopí ako to niekomu mohla voňať, ako napríklad Lacey. „Obe vieme, že tú odvahu nenájdeš, pretože si až príliš milá a bojíš sa, že by si mu tým ublížila alebo čo.“ Odfrkne si. Za to ona s tým taký problém nemala. Je to obyčajná otázka, čo je na tom. Pokrčí ramenami ale aj také jednoduché slová ju prinútili sa mierne usmiať. Viac sa ale k téme o Oliverovi nevracala, nemala to proste zapotrebné a ani to nechcel. „Hmmm..“ Zahmká len, nič viac nehovorí. Chvíľu ju ešte sleduje s prižmúrenými očami, než nakoniec mala na tvári zase ten svoj pokerface. Tak Morgan pozval jej najlepšiu kamarátku? Možno teda gay nebol. A možno bol a len to zakrýval. „Neviem. Nepamätám si ich mená.“ Odvetí len. To, že s nikým tam nepôjde, jej hovoriť nebude, aj tak to uvidí na plese. Možno s chalanmi spávala ale toto pre ňu nebolo. Nechápala na čo to vôbec bolo, to ženy nemohli niekam chodiť proste samy? „Jasné. Maj sa.“ Pousmeje sa na ňu než odíde. Pozrie sa za ňou keď odíde do izby ale sedí tam aj vtedy keď si to Lacey zamieri do knižnice. Až vtedy sa s povzdychnutím postaví a rovno si to zamieri do svojej izby.

“Jo, jo jsme přátelé. A skvělí přátelé.“ Usmál se upřímně. To bylo asi po dlouhé době, co se takhle usmál. Vlastně v její blízkosti dělá věci, které normálně nedělá. Ani v blízkosti jiných přátel. K celé situaci, ohledně taxikáře se už nevyjadřoval. Jen se na ni ušklíbl, když se na něho pobaveně dívala. Ano, znělo to hloupě, ale ten pocit z toho chlapa byl divný. Prostě byl divný a určitě si v hlavě plánoval, jak je příště někde znásilní a mezitím je bude sledovat někde ze křoví a zjistí si o nich všechno. Možná až moc kouká na filmy, které mají takovou tématiku. “Dobře, takže když na někoho narazíme, tak si raději budu hrát na tvojí transsexuální kamarádku, kterou jsi potkala po dlouhé době, ale mluvit nechám tebe.“ Ušklíbl se na ni. Samozřejmě, že to nemyslel vážně, kdo by chtěl být transsexuál? Sice proti nim nic neměl, ale přišlo mu to divné. Ještě se rychle rozhlédl po okolí spolku, jestli se někdo neřítí dovnitř. Když usoudil, že asi ne, s menším úsměvem vešel za ní a zavřel za nimi dveře. Trochu se zarazil, když uslyšel štěkot. Přemýšlel, jestli náhodou neblázní, ale pak zahlédl to malé stvořeníčko, které se k nim řítilo. Široce se nad tím psíkem usmál, když ho viděl. Ano, má rád psy a celkově zvířata, takže se vždy musel usmát nad těmi roztomilými chlupáči. Ovšem ještě větší radost měl z toho, že Lacey má naprosto super vztah k tomu stvoření. Tím si získala velké plus a hlavně vypadala velice roztomile. Proto tam Blaine jen tak stál a koukal na ně s širokým úsměvem. Po chvilce přešel blíže k nim a prohlédl si onoho psíka. Byl tak roztomilý, že to ani nebylo možné. Rozhodně byl víc roztomilý než jejich Prezident, který se pravděpodobně valí na pohovce, nebo skáče po stropě. “Kdo je tohle zlatíčko?“ Zeptal se zvědavě, protože by to chtěl vědět. Všem pohled přesměroval před sebe. Před ním se rozprostíraly prostory tohoto spolku, kam nikdy nepáchnul. Ovšem dneska to bylo poprvé. Zatím nikoho neviděl, takže to bylo dobré znamení, že tady třeba nikdo není. Stále doufal v jedno a přesně v to, že tady nikoho nepotká a budou tady sami. Hlavně doufá, že tady nebude taková Sofia, která vypadala, že ho nemá moc v lásce. Už jenom ty pohledy, když se někde viděli, vypovídali z toho, že by ho nejraději někde utopila a nechala ho tam ležet, dokud ho někdo nevyloví. Beztak by to bylo někde daleko od civilizace, aby ho nikdo nenašel a tak by vypovědělo, že se určitě jenom odstěhoval ze států a začal žít nový život. Zavrtěl hlavou, aby všechny tyhle myšlenky dostal ven z hlavy a zase všechnu pozornost přenesl na tu roztomilost, která se tvořila přímo v jeho přítomnosti. Zase mu to vykouzlilo ten úsměv, který ukazuje světu za posledních pár dní.