KFC Restaurant

*Matka bola v túto chvíľu veľmi zaneprázdnená prácou, čo sa Betty naozaj hodilo. Stačil jeden pohľad do chladničky a vedela, že musí ísť niekam von na jedlo. Už má po krk toho ovocia a zeleniny, ktoré do seba pchá celý deň. Mama jej nedovolí jesť nezdravé veci, pretože nechce, aby si pokazila postavu. Toto už je naozaj prehnané kontrolovanie života. Tichými krokmi zbehne dolu po schodoch, pričom si cez seba prehodí ľahkú džínsovú bundu, na plece si zavesí jemnú ružovú kabelku a vybehne z dverí. Podarilo sa to. Nadýchne sa príjemného čerstvého vzduchu a pomalými krokmi sa vydá smerom do mesta. Presne vie, kam smeruje, predsa do KFC. Teraz už je naozaj pravým rebelom, keď si ide dať nejaké tie kuracie krídelká. Začnú sa jej zbiehať slinky, keď pomyslí na to chrumkavé nebo, ktoré zapije kolou, mňam. Preto zrýchli svoje kroky a o pár minút už vchádza do reštaurácie. Omámi ju príjemná vôňa jedla, po ktorom už tak dlho túži. Panebože, asi by naozaj mala začať niečo robiť so svojim životom, keď ani nemôže jesť čo chce. Pristúpi k pultíku, kde stojí nejaká mladá žena, ktorá sa netvári veľmi nadšene, ale ona ju obdaruje veľkým úsmevom. Možno jej zlepší deň, kto vie, aspoň sa o to môže pokúsiť.*Poprosím jedny kuracie krídelká, veľké hranolky s kečupom, k tomu ešte ten štipľavý dresing a jednu veľkú kolu.*Presne vie načo má chuť, takže to rýchlo vysype z rukáva, aby mala čo najskôr svoje jedlo v bruchu.*Hmm, ešte k tomu pridajte jeden ten čokoládový muffin. Ďakujem.*Ešte s väčším úsmevom odchádza od pultu a hľadá miesto, kde by sa posadila. Všimne si tu jedného chlapca zo školy, Samuela, ale nehodlá sa mu prihovoriť. To zrovna nie je jej parketa. Posadí sa pri vedľajší stol od neho a spokojne sleduje ďalších ľudí, ktorí si objednávajú jedlo. Prstami nedočkavo klepká po stole a pred očami sa opakovane objavujú kuracie krídelká. Ona už asi naozaj blúzni. Pár krát zavadí pohľadom o chlapca, ktorý sedí pri vedľajšom stole, ale nedokáže nabrať odvahu na začatie konverzácie. Možno sa o to pokúsi on, ak teda nie sú rovnakí a nemajú problém komunikovať s ľudmi. To by bola naozaj veľká škoda.*

*Naozaj bola šťastná, že má aspoň chvíľku pre seba a k tomu ešte aj dobré jedlo. Vlastné má čas pre seba stále, keď je zatvorená v izbe, ale teraz je to iné. Cíti sa ako po nekonečnom čase prepustená z väzenia alebo niečo podobné, aspoň má pocit, že by sa potom cítila nejak takto. Doma sa neustále venuje len knihám, čo jej neprekáža, knižky zbožňuje, ale v poslednom čase je toho na ňu už veľa. Ešte k tomu aj nemá žiadnych priateľov, ktorým by sa mohla zdôveriť s týmito ťažkosťami, hneď by sa jej uľavilo. Avšak nedôveruje ľudom ľahko, keďže sa už naozaj veľa krát sklamala. Áno, rada sa s niekým spriatelí a stretáva, ale má na mysli také to naozajstné priateľstvo, kedy si môžte povedať naozaj všetko. Príde jej, že všetci už niekoho takého do dvojice majú a pre ňu nikto nezostal. Určite to tak je! Svoje myšlienky radšej presmeruje na jedlo, pričom pozoruje ľudí navôkol ako si k stolom nosia svoje chutné boxíky a nugetky rozvoniavajú všade navôkol. Toto čakanie na jedlo je nekonečné, určite to všetci dobre poznáte. Od vedľajšieho stolu sa k nej ozve neznámy hlas, ale po krátkej chvíli jej dôjde, že to bol pravdepodobne Samuel, ktorý sedel iba neďaleko. Už ho pár krát videla v škole na chodbách, ale popravde ho ešte nikdy nepočula sa s nikým rozprávať. Možno je samotár alebo proste nemá záujem sa baviť s ľudmi v našej škole.*Mám to brať ako kompliment?*Otočí hlavu smerom k nemu a na tvári sa jej zjaví pobavený úsmevom. Nenápadne si ho v rýchlosti poriadne prehliadne, keďže má naňho takýto blízky pohľad poskytnutý po prvý krát. S tým úškrnom vyzerá naozaj sympaticky.*Ak áno, tak by si mal na svojich komplimentoch naozaj zapracovať.*Kývne hlavou do strany po pričom mu dá takúto jednoduchú radu do života. Možno ju teraz poriadne odpálkuje a proste tým chcel povedať, že si objednala veľa jedla a bude z nej buchta. Ani to by ju vlastne neurazilo, keďže by možno aj mal pravdu. Avšak jedlo zbožňuje a rozhodne si ho odopierať nebude. Veď zatiaľ jej postava nie je až taká hrozná a pár nugetiek, muffinov a hranoliek ju hádam nezabije. Teda, keď si to takto v hlave opakuje tak to naozaj znie ako dosť jedla. Konečne jej tácka pristane na stole a preto neváha a ihneď si hodí jednu nugetku do úst, pričom sa otočí späť k Samuelovi a uškrnie sa, skoro jej až jedlo vypadne z úst.*Ale každopádne ti ďakujem..Samuel, však?*Obdaruje ho ešte jedným veľkým úsmevom, pričom ho neustále sleduje. Nevyzerá, že by veľmi chcel rozvíjať konverzáciu, ale ona sa o to isto pokúsi. Veď predsa keby mu prekáža, tak to hádam povie rovno a ona sa kľudne stiahne. No ona predsa musí využiť takúto šancu.*

Aj to dokáže potešiť.*Zalesknú sa jej oči šťastím popritom, ako vysloví tieto slová. Naozaj ju vždy tešilo, keď k nej bol niekto milý. Ľudia ani len netušia, ako dokáže takáto maličkosť zlepšiť niekomu deň. Preto sa aj ona vždy snaží darovať niekomu úsmev alebo zložiť jednoduchý kompliment, ktorý samozrejme vždy ide od srdca. Snaží sa stále vidieť len tie pozitívne veci, ale v tomto svete je to čoraz ťažšie. Doma to nie je práve najlepšie a takto sa to ťahá už pomerne dlhú dobu. Mala by sa už konečne skontaktovať s Marvinom, aby sa mu mohla so všetkým zdôveriť. On je vlastne jediná osoba, ktorej naozaj verí a vždy sa spolu dobre porozprávajú. Hoci si z nej Marvin stále robí len posmešky, chápe, že to je istotne iba tá súrodenecká láska. Odkedy ho rodičia dohnali až k tomu, že sa odsťahoval sa bohužiaľ už nestretávajú tak často. Chápe, že má veľa iných povinností a k tomu taktiež školu, ale musí si predsa nájsť čas na svoju malú sestričku.*Betty.*Chystá sa k nemu načiahnuť ruku, aby sa ako keby oficiálne zoznámili, ale nakoniec to radšej nechá tak a venuje mu ešte jeden veľký úsmev. Nemusí to preháňať, aby si nemyslel, že dostala nejaký kŕč. Radšej tento obrovský úsmev skrotí a pohľad presmeruje opäť na svoje hranolky. Sam bol celkom pohľadný, ale ju teraz zaujímala iba jedna jediná vec. Jedlo. Vlastne sa ani nečuduje, že nepozná jej meno, vlastne ju vôbec niekto nepozná. Možno je to tým, že je večne iba potichu a veľmi nenápadne. Ona si to však nevybrala, proste jej to osud tak pridelil. Pustí sa teda opäť do hranoliek a na chvíľu aj zabudne, že sa vôbec s niekým rozprávala. Z tohto omámenia jedlom ju vytrhne opäť jeho hlas, avšak nestihne zareagovať a Samuel už sedí pri stole, vedľa nej.*V poriadku, posaď sa.*Vie, že už je na tieto slová neskoro, ale musí predsa nejako zareagovať, aby to nevyzeralo, že ho úplne ignoruje. Poprežúva poriadne jedlo, aby ho nevypľúvala všade navôkol a pohľadom sa opäť vráti k Samuelovi.*Poznám ťa zo školy. Nechodíme na rovnaký odbor, ale pár krát som ťa už videla na chodbe.*Pokrčí jemne ramenami, pričom hlavou milo zavrtí zo strany na stranu.*Dobrú chuť. Toto jedlo je naozaj výborné. Ach bože!*Rozplýva sa nad jedlom, popritom, ako si vkladá ďalšie kúsky mäska do úst. Cíti sa, ako keby už niekoľko mesiacov hladovala, no v podstate to tak môže aj nazvať, pretože zelenina nie je poriadne jedlo. Avšak takéto veci si nemôže dovoliť každý deň, keďže sa naozaj nechce o chvíľku iba kotúľať. Jedným očkom nazrie do Samuelovho jedla a musí uznať, že tam má tiež všelijaké dobroty. Síce ho nepozná, ale už teraz môže povedať, že má aspoň dobrý vkus na jedlo.*Si samotár? Teda vždy som ťa v škole videla iba samého, čo vlastne nič neznamená, ale musela som sa spýtať. Tým nechcem povedať, že je na tom niečo zlé, je to úplne v poriadku..*Po týchto slovách svoje rozprávanie opäť radšej stopne, pretože už začína z úst vypúšťať kraviny. Načo sa ho to vôbec pýtala? Hádam ho to neurazí. Vlastne prečo by aj malo? Ona je taktiež samotárka a nevidí na tom nič zlé. Jedine to, že to naozaj nebolo jej rozhodnutie.*

*Na jeho slová asi ma teší, iba mierne nadvihne obočie a nakloní hlavu smerom nabok. Asi? Toto naozaj neznelo milo. Možno tu naozaj sedí len preto, že nikde inde už voľné miesto nezostalo a nemá chuť sa s Betty rozprávať. Avšak už podľa jej prvých slov mu mohlo dôjsť, že nebudú iba potichu sedieť, keďže Betty sa celkom rozrozprávala. Väčšinou je ticho a iba ľudí pozoruje z diaľky, ale dnes mala celkom chuť sa s niekým poriadne porozprávať a proste si užívať pekný deň. Toto úžasné jedlo jej k tej dobrej nálade len dopomáhalo. Jeho reakciu na ich zoznámenie teda ďalej nerieši a radšej mu k tomu nič nepovie, má pocit, že jej výraz už aj tak hovorí za všetko. Preto si iba potichu odkašle, aby mu došlo, čo povedal a pohľadom sa vráti späť k svojmu jedlu.*Ja študujem psychológiu. Vždy som mala jasno v tom, čo budem študovať. Dozvedať sa o ľudoch a pomáhať im, to je niečo, čomu sa chcem naozaj venovať.*Pri týchto slovách sa jej na perách zjaví veľký úsmev a ruky si založí na hrudi, pričom ho naďalej sleduje. Keďže pokračuje v konverzácií, tak pravdepodobne nebude až taká hrozná spoločnosť. Uvidíme, ako to bude pokračovať. Popravde sa tešila, že strávi kľudne popoludnie sama s jedlom, ale spoločnosť jej nikdy neprekáža. Vždy sa rada s niekým zoznámi a strávi čas, a je to ešte lepšie o to, že sa jej Samuel prihovoril prvý.  To sa naozaj často nestáva, väčšina ľudí si ju proste nevšíma.*A čo ty?*Spýta sa ho na oplátku, nie zo slušnosti, ale preto, že ju táto informácia naozaj zaujíma. Tipuje to na nejak tú literatúru alebo fotenie. Úsmev, ktorí sa zjaví na jeho perách ju veľmi zahreje pri srdci a jej oči sa na krátku chvíľku rozžiaria. Áno, naozaj ju dokáže potešiť takáto maličkosť. Keď sa niekto neustále mračí alebo má proste taký ten neutrálny výraz, má pocit, že jej prítomnosť nič dobré neprináša. Vždy rada ľudom spríjemní deň a tí to dajú najavo práve úsmevom. Možno bol tento jeho úsmev iba omylom, ale radšej to nebude ďalej skúmať a kaziť si ilúzie.*Je to súčasť môjho odboru.*Áno, naozaj bola všímavá. Vždy rada sledovala ľudí, teda nie ako nejaký stalker, iba tak prirodzene. Možno to je sčasti aj preto, že sa naozaj nemá s kým baviť a preto si stíha všímať oveľa viac vecí.*Jednoznačne stojím v rohu a všetkých pozorujem.*Úprimne si zasmeje a po krátkej chvíľke zavrtí hlavou do strán. Vlastne to svojim spôsobom aj naozaj je pravda. Nevie, či sa má na tom smiať alebo skôr plakať.*Nemám moc priateľov. Vlastne by sme tých naozajstných priateľov mohli zaokrúhliť na číslo nula.*Mierne pokrčí ramenami a opäť sa pustí do svojich hranoliek. Vôbec nemá problém to takto nahlas priznať, prečo by sa zato mala hanbiť? Proste asi ľudom nesedí jej povaha alebo čo, to ona sama nedokáže posúdiť. Vlastne je veľa dievčat na škole, ktoré ju na chodbe pozdravia, ale to je asi tak všetko. Niekedy jej pochvália vlasy alebo oblečenie, ale takéto niečo nepovažuje za ozajstné priateľstvo. Väčšina školy sa aj tak len pretvaruje. Samuel je teda samotár, ako aj ona, ale možno si to on sám vybral, keďže tvrdí, že je rád sám. No je toho názoru, že každý potrebuje priateľov a nikomu neprospieva byť vkuse sám.*

*Dnes mala naozaj ukecanú náladu, ale pri Samuelovi to nebolo vôbec ľahké. Chápe, ako povedal, je samotár, ale to neznamená, že musí odpovedať jedným slovom. Avšak chápe to, každý sme nejaký a keď chce takto odpovedať, tak to bude musieť akceptovať. Možno taký proste je a možno sa s ňou len nechce baviť. Má tieto jeho odpovede s nezáujmom brať ak nejaký signál? Náznak toho, aby si zobrala svoje nugetky a vyparila sa preč? Nad týmto sa naozaj musí na chvíľku zamyslieť. Keby tu s ňou nechce byť, tak by si pravdepodobne pred malou chvíľou neprisadol, však? Avšak možno to spravil len preto, že hocijaká ženská spoločnosť je mu príjemnejšia ako mužská. Možno sa mu zdala sympatická, ale keď začala veľa rozprávať, tak si to rozmyslel a preto je taký odťažitý. Všetky tieto veci jej prebiehajú hlavou a snaží sa príjsť na nejaké rozumné vysvetlenie. No to by predsa nebola Betty, keby sa nesnažila byť optimistická a vybrať si tú najlepšiu možnosť. Určite je len neistý a nechce trepnúť nejakú blbosť, preto nerozpráva veľa.*Umenie, pekné. Takže maľuješ alebo..?*Chvíľu premýšľa nad tým, čo v tomto odbore môže robiť. Spev sa k nemu tak celkom nehodí, takže to vôbec netipuje. Možno je hercom a preto má stále ten istý vážny výraz, choroba z povolania. Tak sa to hovorí, však? Teda choroba z budúceho povolania, zastihlo ho to možno trochu skôr.*Úsmev na tebe vyzerá naozaj dobre. Mal by si sa usmievať častejšie.*Neisto vysloví takúto svoju radu a vyčaruje preňho ešte jeden úsmev. Je to naozaj tak, ale nevie, či jej to uverí alebo si to zoberie k srdcu.*Mám staršieho brata, Marvina.*Vlastne ho určite netrápi, ako sa volá, ale aj tak mu to proste prezradí.*Áno, to je pravda, Marvin je v podstate mojim najlepším priateľom.*Kývne hlavou, keďže priznáva, že má tak trochu pravdu. S Marvinom si vždy boli blízky, ale teraz to už je iné. On má veľa iných povinností, ona taktiež, už sa skoro nikdy nevidia. Hoci ju Marvin veľmi často hneval, proste taký bol a teraz jej naozaj chýba.*Ale on sa nedávno od nás odsťahoval, pretože vydržať s mojimi rodičmi je niekedy fakt náročné. V podstate ho matka tým svojím správaním vyhnala z domu. Už nie sme až tak v kontakte, takže som zostala úplne sama.*Pri týchto slovách jej zmizne úsmev z tváre, pretože ju už len rozprávanie o mame dokáže vytočiť. Hlavne preto, že kvôli tomu Marvin odišiel z domu. Samozrejme, on už chce mať vlastný život, ale ona na to ešte vôbec nebola pripravená.*Prepáč, moje rodinné drama ťa určite nezaujíma.*Vlastne on vyzerá, že ho nezaujíma absolútne nič, ale to radšej nahlas hovoriť nebude. Občas sa rozrozpráva o blbostiach, ale to si vždy uvedomí až neskoro. Keď vidí, že si dáva prestávku od jedla, tak sa pozrie previnilo na svoju tácku a dá si teda krátku prestávku aj ona, aby nevyzerala pažravo.*A ty máš súrodencov?*So záujmom sa spýta, pričom mu venuje opäť jeden veľký úsmev.*

Som na tom podobne.*Vždy túžila po tom, mať nejaký talent, napríklad na spev, tanec, hranie na nástroj. Avšak nikdy sa nerozhodla to nejak viac objavovať a rozvíjať, takže možno niekde v nej drieme, len o tom zatiaľ nevie. Celý život má ešte pred sebou, takže žiadny strach, ešte sa stíha v niečom zlepšiť.*Dramatické umenie, pekné. Ako si sa k tomu dostal?*Skomentuje to skôr pre seba, keď si to prehráva v hlave a následne sa spýta ďalšiu otázku, aby sa dozvedela niečo viac. Vlastne sa jej to k Samuelovi vôbec nehodí, keďže zatiaľ na jeho tvári pozoruje iba jeden výraz. Od umelca, herca by skôr čakala, že bude naozaj živý, ukecaný a iné podobné veci. Hmm, tak sa očividne mýlila. Možno taký naozaj je, len sa to u neznámych ľudí, ktorí ho otravujú až tak neprejavuje. Popravde si ho ani nevie predstaviť bez tohto vážneho výrazu, aj keď, ako už hovorila, jeho úsmev je naozaj krásny a očarujúci. Nejedno dievča by už istotne ležalo pri jeho nohách.*Ale určite máš dostatočné dôvody k úsmevu. Veď život je naozaj krásny, len sa naňho treba pozerať trochu inak. Treba si naozaj užívať jednoduché veci a oceniť aj naprosté maličkosti.*O tomto by ona naozaj vedela rozprávať veľmi dlho. Chápe, že nie každý má dobrú náladu z toho, že vonku čvirikajú vtáčiky a svieti slnko, ale možno práve v tom bola tá chyba. Ona naozaj vedela oceniť aj takéto drobnosti. Samozrejme, že aj ona má niekedy zlú náladu, ale vtedy sa ju snaží skrývať a stále hľadať na tomto svete niečo pozitívne. Niekedy sa to zdá naozaj nemožné, ale nikdy sa nevzdáva, to by predsa nebola Betty.*A možno práve tvoj úsmev môže zlepšiť deň niekomu inému, nie je to úžasné?*Nadšene spľaskne ruky k sebe a na tvári vyčaruje jeden široký úsmev. Je is takmer naprosto istá, že Samuel tento názor zdieľať nebude, ale musela sa o to aspoň pokúsiť. Možno sa nad tým zamyslí alebo bude naďalej pokračovať v jeho neutrálnom výraze, nič s tým už nenarobí.*On má na práci veľa iných vecí, očividne lepších ako stretávanie sa s jeho mladšou sestrou.*Pokrčí ramenami a mávne nad tým rukou, akoby ju to vôbec nezaujímalo, ale opak je pravdou, čo je na nej úplne vidieť. Už sa nechcela ďalej Samovi sťažovať, na takéto niečo vôbec nebola zvyknutá. Väčšinou sa ľudia chodia sťažovať k nej, pretože ich vie utešiť a povzbudiť, svoje problémy skoro nikdy nevyťahuje.*Tak to je fajn..*Krátko okomentuje jeho odpoveď na súrodencov s úsmevom. Vlastne nevie, ako sa ďalej k tomu vyjadriť, keďže Samuel odpovedá veľmi krátko a priamo. Žiadne rozvíjanie ani nič podobné, takto jej celkom dochádzajú slová. Vlastne ju aj celkom zaujímalo, aké má on vzťahy so súrodencami, ale keď to nechcel prezradiť sám od seba, pýtať sa radšej nebude. Asi sa radšej čoskoro poberie domov, aj keď veľmi nerada, ale nechce ho tu ďalej otravovať, aspoň jej to tak už naozaj príde. Rada by tu s ním ešte chvíľku pobudla, konečne našla nejakú spoločnosť, po dlhej dobe niekde nie je sama. Potichu sa teda opäť pustí do jedla, ako aj on, a radšej sa teda iba napcháva hranolkami.*

*Napokon sa už zmierila s tým, že Samuel nie je moc ukecaný a bude od neho dostávať iba jednoduché, krátke odpovede. Vôbec jej to nevadilo, možno bola chyba taktiež v nej, keďže nevedela nadhodiť nejakú správnu tému, na ktorú by sa on mohol viac vyjadriť.*Áno, to máš úplnú pravdu, je to naozaj fascinujúce.*Vlastne sa takto nad týmto umením nikdy nezamýšľala, ale jeho slová ju v tejto chvíli k tomu prinútili. Herci sa dokážu tak skvelo vžiť do svojej role, že to všetkých divákov tak pohltí a máte pocit, že to celé prežívate s nimi. Betty miluje romantické filmy, popričom stále dúfa, že jedného dňa zažije niečo podobné. Áno, je beznádejná romantička, ktorá žije vo svojom vlastnom malom svete. Je si istá, že jej princ na bielom koni práve zažíva cestu, ktorá ho vedie priamo k nej. No dúfa, že mu to nebude trvať celú večnosť, pretože to by bolo celkom nešťastné. Možno nepríde práve na tom bielom koni, hoci by jej to neprekážalo, keďže koníky má naozaj rada, ale stačí aby k nej prišiel peši a začal konverzáciu. Betty je často veľmi energická a ukecaná, ale väčšinou to nie je v okolí chlapcov, ktorí sa jej páčia, nato je až príliš hanblivá. Čiže ak sa chce s niekým zoznámiť, je potreba aby prvý krok spravila druhá strana, čo teda veľmi často nezažíva. Už sa pár krát snažila nejak viac s peknými chlapcami komunikovať, ale vtedy len začala trepať jedno cez druhé, čo na nich určite dobrý dojem nezanechalo. Inokedy zase stuhla a nedokázala zo seba dostať ani jedno jediné slovo, čo bol ešte väčší trapas. Preto radšej takéto zoznamovanie nechala tak, a proste bude čakať, kým to pre ňu všetko zariadi osud.*Tak ti teda prajem, aby ti tento sen vyšiel.*Kývne hlavou zo strany na stranu s veľkým povzbudivým úsmevom na perách. Samuel vyzerá v tomto smere odhodlaný a očividne vie, o čom rozpráva, takže o jeho úspechu nepochybuje. Toto povzbudenie ho možno poteší, kto vie, sú to iba slová, ale tie niekedy znamenajú veľmi veľa.*Možno neváži, ale týmto nechcem naňho hovoriť nič zlé, možno je za tým niečo, čo nevidím..*Veľmi ju štvalo to, že sa s Marvinom už takmer vôbec nestretáva, ale nechcela hneď hovoriť, že si ju neváži. Predsalen má vlastný život, ale je pravda, že na rodinu by si čas nájsť mohol. Ak sa nechce stretávať s rodičmi, tak v poriadku, ale ona sa predsa naňho nevykašľala a vždy sa ho zastávala. Iba si nad tým povzdychne, pričom ďalej vkladá do úst hranolky, zatiaľ čo si Samuel vybavuje nejaký telefonát.*V poriadku, ďakujem za spoločnosť. Rada som ťa spoznala.*Opätuje mu posledné slová s veľkým úsmevom a taktiež mu mávne na rozlúčku. Pomaly teda doje svoje nugetky, hranolky a všetko podobné, pričom sleduje všetkých ľudí navôkol. Všetci sú takí uponáhľaní a ona nevie, čo so všetkým tým voľným časom. Zoberie si teda svoje veci a pomalými krokmi sa vracia späť domov.*