Restaurace

Tohle by Tabbs upřímně mohla dělat celej den, jenom si tak pěkně klábosit a spokojeně navazovat nová přátelství s děvčaty ze spolku, i když ne zdaleka se všemi se dalo lehce vyjít. To se ale Crystal netýkalo, ta byla vážně super už od pohledu, možná proto si ji takhle vyhlédla a prohlásila ji za svou stávající oběť. Jenomže se nezdálo, že by jí to nějak vadilo, a tak prostě navázaly jakousi konverzaci a začaly se poznávat. Doteď si přece ani pořádně nepamatovala to její jméno. Ale jo, Crystal, teď už to přece nezapomene. Je to jednoduchý, no ne? S úsměvem potom přikývla, čemu se věnuje? To bylo složité a popravdě si nebyla jistá, jestli by Crystal rozuměla všemu, co by na ni vychrlila, a tak se rozhodla moc nerozebírat svůj obor jako takový, ale spíše jednotlivé věci, které ji kdy zaujaly, nebo pro ni hodně znamenají. "Uznávám, že to je docela těžké říct, přeci jen, mám opravdu ráda vědu i přírodu jako takovou, trávím v ní hodně času a pozoruji všechny zajímavé děje kolem, ale rozhodně to není tak, že bych celý život byla zabraná jenom do vědy. Mám ráda i literaturu a podobné věci." docela nerada se zdržovala jen u svého oboru, vždycky chtěla mít tak nějak všeobecný rozhled a rozumět všemu, samozřejmě to nevycházelo a tak se smířila s tím, co jí jde a co v ní opravdu probudilo zájem. Umění by samozřejmě ráda podlehla, ale měla pocit, že jí to zkrátka nešlo. Nebyla ten typ, co by to uměl se štětcem, tužkou, nebo třeba notami a kdoví čím dalším. Proto ji vcelku zaujalo, když se dozvěděla o Crystaliném oboru, chtěla samozřejmě vědět víc, jen si v tu chvíli nedokázala představit, čemu přesně se věnuje. Naštěstí jí to rychle osvětlila. S širokým úsměvem lačnícím po vědění přikývla a poslouchala ji. "To obdivuju, já vůbec nemám hudební sluch," uchechtla se. "Jo, tak to přesně vím, co myslíš, s tím domečkem to mám podobně." s tím se tak nějak ztotožnila. Pak už ji Crystal chytila a táhla ke stolu s občerstvením. Samozřejmě se nechala, nemusela ji vůbec přemlouvat. Pouze se spokojeně usmála, vzala si další skleničku šampaňského -ona, narozdíl od Crystal, měla alkohol opravdu ráda, a připila si s ní, nebo tak něco. "Souhlasím s tebou, vidím to podobně, každopádně se přípravy opravdu vyvedly," no vážně, Crystal vypadala krásně. A potom už zbýval jen ten přípitek. "To určitě. Takže na setkání a snad i pěkné přátelství!" už si stačilo jen ťuknout, napít se a pustit se do těch dobrot, co tu byly.

Kdo ví, jestli to i Crystal znělo dobře, ne mnohokrát se stalo, že by se takhle odvážila, měla i nízko sebevědomé dny ať to mohlo znít jakkoliv divně. Navíc ne malokrát narazila na ne zrovna příjemné lidí a to jí jako podpora nepřišlo úplně vhod. Pokud se ale jedná o společnost typu příjemní a andělští jako tady Tabbs, je to hned o něčem jiném a dokázala by si představit mít takovou kamarádku, se kterou bude nějaký ten čas trávit a třeba i jen obyčejným klábosením, co by ve výsledku znamenalo mnoho, aspoň tedy pro ni, všímá si totiž každé druhé maličkosti a dokáže je velmi ocenit. Stejně tak velmi ocenila jak lehce shrnula svůj obor. Není hloupá, avšak některým věcem by asi nemusela rozumět tak do hloubky jako právě její společnost a mohla by se ztrapnit a nebo ji zklamat a odebraly by se tak od tématu například nepříjemně. "Já se taky věnují pár věcem mimo. Kreslení teda zrovna ne, ale třeba díky příteli tě literatuře a něčemu, co napíše třeba on sám. Pak jsem ještě dobrá ve spánku a relaxaci." Ano, v tom by mohla být hotový přeborník ale zároveň umí být její duše i velice workoholická, až je to někdy až přehnané a to by ji pár duši a hlavně Matty, mohlo dosvědčit. Co se týče toho přehledu, ten tak nějak samozřejmě má, ale každý má nějakou tu nejsilnější stránku a u ní je to zpěv a hudební nástroje. Zvládla by možná dokonce přežít v přírodě, kdyby na to došlo, no nepočítá s tím. Není úplně mimo přehled a tak je možná strach ze slov Tabbs o vědě zbytečný, pokud by ji nezahltila vzorci a bůh ví čím. "Heleď u mě to přišlo nějak od malá? Hrozně se mi líbilo když někdo hrál na nástroje a chtěla jsem to umět. Flétna byla katastrofa ale klavír se chytil." Vydechne s úsměvem a zavzpomíná na své šťastné dětské chvíle, co časem až tak šťastné nebyly, neměla to v životě jednoduché, je si však vědoma že překážky má každý a na každého v tom někdy dojde. Vše nejde po másle a ona je teď šťastná a s Mattym, co může být lepšího? Vezme si ji za rámě a dotáhne ji rovnou k velice příjemné sekci kde je všelijaké pití a jídlo a protože je Gab rozumná a ví, že někdo abstinuje, je tu i nealko a to ona by právě po jejich přípitku ocenila. Je schopna být na víně ale třeba ne furt. Je dobré mezitím pít i něco mimo nebo jíst. "To doufám!" Připije si s ní a usměje se. Ráda by se s ní přátelila, už teď se to vyvíjelo poměrně dobře a docela ji i mrzelo, že se nedaly do řeči už dávno dřív ještě když jsou ve stejném ročníku na univerzitě. Hold je jim to asi osudné právě až teď. Nicméně si spolu užívaly tento večer a dostaly se zřejmě i na nějaký ten parket, kde si zatancovaly a dělaly ty všelijaké kraviny, jaké si myslela, že jen tak dělat nebude. Dostaly se i do fotografického koutku, kde si udělaly společnou fotku, na kterou určitě budou rády vzpomínat. Nicméně akce se chýlila ke konci a byl čas se odebrat do spolku. No, to také udělaly.

>>> konec hry - dívčí spolek

- spolok

Zdálo se, že jejich konverzace šla docela lehce, obě se věnovaly úplně jiným věcem, minimálně vlastně v oboru, tudíž mohly třeba probrat své nedostatky, nebo se jen tak pobavit o čemkoli jiném, než byla univerzita, vzhledem k tomu, že toho na ní příliš nesdílely. Každopádně ať už šlo o cokoli, Tabitha pozorně naslouchala a vždy měla něco, co by podotkla. Například že také není kdoví jak nadaná v malování a kreslení, nebo celkově těchto věcech. Umění obecně jí zase tolik neříkalo, dokázala se nějak namalovat a obléct, ale tím to začínalo a končilo. Počkat, to se asi do umění nepočítá, viďte? Nevadí. Ale zkoušela to, párkrát, nicméně jí to nešlo, a tak se raději věnovala něčemu jinému. Například plavání, o čemž se taky tak nějak okrajově v jejich rozhovoru zmínila. Vlastně se bavily o všem možném a časem začala litovat, že se neseznámily už dřív. Mít takovou kamarádku mohlo být opravdu skvělé. Samozřejmě pro ni nikdo nebyl ideálnější, než Annys, ale však víte, Tabbs byla ten typ, který měl klidně víc přátel -i když se upínal jen na těch pár. A teď byla pořádně upnutá na Annys. Asi by bez ní byla děsně ztracená. Kdo by ji usměrňoval? Jo, a potom tu byl ještě Lincoln, ale to byla kapitola sama o sobě. A je to tady, zase na něj myslela. A ať už se na něj teda snažila nemyslet jak chtěla, bylo to těžší a těžší, i když se ohromně bavila s Crystal. Dokonce se dostaly i před foťák, což dopadlo několika skvělými fotkami. Určitě si je někde uschová, jako vzpomínku na skvělý večer. Jenomže všechno jednou končí a tak se i ona musela s Crystal a dalšími děvčaty rozloučit -tedy jistě, ještě spolu šly do spolku, ale ne Tabbs, ona zamířila jinam, trochu si pročistit hlavu a přemýšlet.
→ někde na tišším místě

Bol to jeden z tých dní, kedy sa už pomaly ale isto spamätávala z časového posunu a dokázala teda vyliezť z postele a urobiť aj niečo iné, ako celý deň vylihovať, skrolovať na sociálnych sieťach či sledovať filmy a seriály na Netlixe. Z fotoshootingu v Európe sa vrátila pred dvomi dňami a vedela, že ráno už bude musieť ísť chcene-nechcene do školy, a tak sa rozhodla dať sa trochu dokopy. Hneď ráno si dopriala dlhý kúpeľ, poriadne si umyla a ošetrila vlasy, ktoré si za posledné dni museli prežiť rôzne druhy stylingu a samozrejme nezabudla ani na starostlivosť o pleť na tvári, ktorá bola predsa len jej hlavným money makerom. Kávový píling, bahenná maska a pleťový krém so vzácnymi olejmi teda boli nevyhnutnosťou, ktoré ale dokázali človeku zabrať poriadne množstvo času a popravde jej z toho celkom vyhladlo. Tie dva dni, ktoré preležala v posteli, prežila na donáškach jedla, no teraz mala chuť na niečo poriadne, a tak hneď po svojej očistnej rutine zavolala do jednej zo svojich najobľúbenejších reštaurácií v meste, aby jej na večer zarezervovali nejaký stôl. Predsa len, mala ešte nejaké povinnosti do školy, ktoré už nemohla odložiť. Nebola z toho nadšená, predsa len, každý kto ju poznal veľmi dobre vedel, že rozhodne nepatrí medzi tip top študentov, dokonca ani zďaleka. Našťastie mala pár veľmi šikovných a inteligentných známych, ktorí nemali problém pomôcť jej, a tak v podstate robila len polovicu práce z toho všetkého, čo urobiť mala a vôbec sa tým netajila. Nie každý bol študijný typ, to ale ešte neznamenalo, že nebola celkom inteligentná. Medzi jej silné stránky proste nepatrilo bifľovanie sa poučiek a počítanie nutričných hodnôt. Vec, ktorá ju na škole bavila najviac boli tréningy, a aj ten ju čakal hneď zajtra poobede, čo znamenalo že bude musieť opäť nabehnúť na špeciálnu formu zdravej stravy, takže sa na dnešnú večeru o to viac tešila. Spokojne teda vypracovala pár zadaní, ktoré mala zajtra odovzdať a dokonca jej ostal nejaký čas navyše, takže si stihla na nechtoch urobiť francúzsku manikúru a pozrieť ešte jednu časť Elite, kým sa pustila do výberu outfitu. Jej šatník bol pomerne veľký a povedzme si úprimne, viac než preplnený. Na oblečenie mala proste slabosť a ako modelka mala veľkú výhodu v tom, že si veľa vecí nemusela kupovať, no dostala ich ako dar od návrhárov, s ktorými spolupracovala. Aj z toho fotoshootingu si doniesla pár vychytených kúskov, ktoré však neboli veľmi vhodné do februárového počasia, a tak vytiahla tmavozelené kožené nohavice s vysokým pásom, čierne body s hlbokým výstrihom v tvare písmena vé, tmavozelený vlnený kabát a čierny klobúk. Nebolo to nič prudko elegantné, no rozhodne to nebolo ani niečo, čo by si bežný človek obliekol do McDonaldu. Všetko to boli luxusné kúsky, ako väčšina jej šatníka, a keďže už naozaj pociťovala hlad, rýchlo na seba vybraný outfit natiahla, na nohy si ešte nastokla čižmičky na opätku a všetky potrebné veci vrátane peňaženky, kľúčov a kozmetickej taštičky si zbalila do čiernobielej kabelky. Pôvodne si chcela zavolať Uber, no nakoniec sa rozhodla, že tých pár blokov prejde pešo, predsa len, potrebovala sa trochu rozhýbať, a tak si telefón strčila do vrecka na kabáte a vyrazila zo spolku vonku. Ako predpokladala, vonku nebolo úplne najteplejšie, takže za svoj hrubý kabát bola naozaj vďačná, no nebolo to ani niečo, čo by sa nedalo vydržať a pred budovou reštaurácie sa ocitla skôr, ako si to stihla poriadne uvedomiť. S drobným úsmevom na perách teda vstúpila, postavila sa k pultíku s čašníkom, ktorý mal na starosti usádzanie ľudí, prezradila mu svoje meno a nechala sa odviesť na miesto, ktoré jej pridelili. Veľmi sa okolo seba nerozhliadala, nikdy nebola typ človeka, ktorý by sledoval iných, pokiaľ sa teda nejednalo o nejakého fakt pekného muža, no tento podnik väčšinou navštevovali len bohatí starci so svojimi o päťdesiat rokov mladšími zlatokopkami, takže ani nerátala s tým, že by sa tam dnes mohol nachádzať niekto, kto by stál za hriech. Keď ju však čašník doviedol k jednému z menších stolov a ona periférne zahliadla, že pri stole vedľa toho jej niekto sedí, spozornela. "Sofie?" Hlas sa jej zdvihol v otázke, keď zbadala bývalú vedúcu ich spolku a posadila sa na stoličku, ktorú pre ňu odsunul čašník. Stále bola trochu v šoku, naozaj nečakala, že tam stretne niekoho známeho, hoci keby si mala tipnúť, kto má charakter a dostatok financií na to, aby sa prišiel najesť do tohto podniku, samozrejme by si tipla ju. "Keby som vedela, že sem dnes večer ideš, mohli sme si zobrať spoločný taxík," uškrnula sa, kabelku si položila na stoličku vedľa seba a pomaly si z ramien stiahla kabát. Jedálny lístok ani nechytala do ruky, už vopred mala vybraté, čo si dá, a tak len mávla na ďalšieho čašníka, ktorý mal na starosti obsluhu zákazníkov a úplne automaticky na neho spustila celú svoju objednávku. "Ako predjedlo si dám Brûlée z čiernej tresky, potom mi môžete priniesť kačacie prsia s mandľovou kôrkou a šalátom Chanterelle a ako dezert Francúzsky Opera rez. Na pitie postačí pohár vychladenej neperlivej minerálky a pohár červeného polosladkého vína, výber nechám na vás, no nech je to niečo staršie."

Podobne ako jej spolubývajúca zo spolku, ani ona nečakala, že by mohla naraziť na niekoho známeho, čo však bolo prirodzené. Doposiaľ tam totiž nikoho, koho poznala nestretla, a povedzme si úprimne, nie každý študent univerzity si tam mohol dovoliť chodiť len tak. Bol to jeden z tých lepších, vychytenejších podnikov čo znamenalo, že si ho mohli v podstate dovoliť len decká z lepších rodín alebo decká, ktoré už teraz celkom slušne zarábali, čo bol presne jej prípad. Kariéra modelky bola náročná, no ako každé iné povolanie, mala svoje výhody aj nevýhody. Najvýraznejším negatívom bolo to neustále presúvanie sa hore-dolu po Spojených štátoch a po svete, najvýraznejších pozitívom prirodzene finančné ohodnotenie. Veď práve vďaka tomu si mohla dovoliť kúpiť svojej mame menší dom, a to mala len dvadsaťdva rokov. Aj napriek tomu ale do tejto reštaurácie nechodila nejako extra pravidelne, musela mať na ňu chuť a samozrejme, dôležitý bol aj čas. Toho ona popravde nemala veľa, popri štúdiu, práci a tréningoch gymnastiky bola rada, keď si mohla aspoň raz za dva týždne niekam vyraziť, no poväčšine jej to tak často aj tak nevychádzalo. Toto bola teda jedna z tých špeciálnych príležitostí, keď sa tam rozhodla znovu zavítať asi po dvoch mesiacoch a naozaj nerátala s tým, že tam niekoho stretne, nie to ešte bývalú vedúcu ich dievčenského spolku. Sofia sa rozhodne nedala považovať za jej vynikajúcu kamarátku alebo niečo podobné, ona a kamarátky, to veľmi dokopy nešlo. Mala ich totiž len pár, tá najlepšia bola samozrejme Dee, ktorú poznala už od strednej školy, a potom pár dievčat z brandže. Čo sa týka jej spolkových sestier, to bola úplne iná kategória. Dokázala sa s nimi porozprávať, pochváliť ich, keď dobre vyzerali, ísť s nimi nakupovať alebo sa zabaviť niekde na párty, no rozhodne to nevnímala ako kamarátstvo. To pre ňu predstavovalo hĺbku, dôverný vzťah a istú formu zraniteľnosti, takže o dievčatách zo spolku väšinou hovorila ako o svojich príjemných známostiach, no to bolo asi tak všetko. Podobne teda vnímala aj Sofiu, ktorá jej ale zároveň bola zo všetkých tých dievčat zrejme najpodobnejšia. "Tie pochybnosti som s tebou zdieľala, keďže som tu nikdy predtým nikoho známeho nestretla," s prikývnutím zo seba vydýchla, keď sa usádzala k stolu a robila si aké-také pohodlie, ktoré zahrňovalo okrem iného aj vyzliekanie kabáta a zloženie si klobúku. Bolo to naozaj celkom zvláštne, takto náhodne tam stretnúť človeka, s ktorým sa prakticky výdava takmer každý deň, keď je v škole a nie niekde odcestovaná kvôli práci. "Asi sme sa tu za tie roky zakaždým míňali," na brunetku sa krátko uškrnula, no hneď potom sa pri jej stole zastavil čašník a ona mu úplne automaticky vysypala celú svoju klasickú objednávku pozostávajúcu z francúzskych jedál, ktoré zbožňovala. Nedalo by sa o nej povedať, že by bola nejaká extra veľká gurmánka, ktorá sa stravovala luxusne, pretože to rozhodne nebola pravda, no raz začal si naozaj rada dopriala aj niečo iné, ako cestoviny či kuracie steaky. A to bol ten lepší prípad. Keď bola v aktívnej predsúťažnej fáze, jej strava pozostávala len zo šalátov, smoothies a čistej vody. A práve to ju opäť čakalo od zajtrajšieho dňa. "Ako vždy, sama. Pochybujem, že je na našej škole nejaký chlapec, ktorý by si ma sem mohol dovoliť pozvať," potichu sa zasmiala, aj keď by sa samozrejme niekto určite našiel, no ona na rande proste nechodila, na niečo také nemala chuť, čas, energiu a ani vôľu. Jej vzťahy s chlapcami boli založené buď na kamarátstve alebo na sexe, ideálne na oboch naraz. Kamarát by ju však do tak drahej reštaurácie nezobral, to by totiž znamenalo, že ju neberie len ako kamarátku, a jej sexuálny partner by ju tam taktiež nezobral, pretože by to znamenalo presne to isté. Keby sa také niečo v jednom z jej vzťahov stalo, pravdepodobne by zutekala čo najrýchlejšie kadeľahšie, no našťastie zatiaľ nič také riešiť nemusela. "A čo ty? Večer vo dvojici alebo večer v podobe self-care?" Opätovala jej otázku, počas ktorej sa pri stole zastavil barman a priniesol jej vodu spolu s pohárom vína, ktoré si predtým u neho objednala.

"Tak v tom s tebou musím súhlasiť. Nie je nič horšie ako neželaná spoločnosť," odkývala, pretože s tým sa naozaj dokázala úplne stotožniť. Aj ona totiž občas potrebovala stráviť nejaký ten čas len tak sama so sebou, bez toho, aby sa musela nasilu nútiť do nejakého rozhovoru, o ktorý aj tak nemala ani minimálny záujem. Samota jej nikdy nerobila problém, hoci mala spoločnosť rada. Hlavne tu mužskú, samozrejme, no aj na chlapov musela mať proste náladu a povedzme si úprimne, nie vždy ju mala. Hlavne keď sa vrátila z opačného kúta sveta a celý jej denný režim bol kvôli jetlagu úplne rozbitý. Vtedy proste potrebovala čas na akési zotavenie a zároveň to bol ideálny čas na fyzickú aj psychickú párdňovú self-care, ako to bolo aj presne v tomto prípade. Každopádne jej ale Sofiina spoločnosť vôbec nevadila, práve naopak, toto nebol ten príklad neželanej spoločnosti, o ktorom sa bavili, toto bolo skôr celkom milé a príjemné prekvapenie. Brunetku vždy videla rada pretože si boli povahovo naozaj celkom podobné a v jej spoločnosti sa nikdy necítila súdená za to, aká je a aký životný štýl vedie. Nie že by sa na ňu kvôli tomu ostatné dievčatá pozerali cez prsty, to asi nie, no aj tak vedela že tie slušnejšie z nich to trochu poburovalo. Úprimne, bolo jej to ale srdečne jedno. "Áno aj mňa to teší, hlavne keď som bola posledné dva dni zavretá vo svojej izbe a nikoho poriadne nevidela," krátko sa zasmiala, pretože väčšinu toho času prespala a keď už z tej izby predsa len vyliezla, tak to bolo buď do jednej z kúpeľní alebo dole ku vchodovým dverám po donášku jedla. Bolo teda celkom príjemné konečne vidieť nejakú známu tvár na dlhšiu dobu ako tri sekundy na schodoch. Jasné že by to nejako prežila aj keby sa nestretli, predsa len, do reštaurácie zamierila sama takže na to bola pripravená, no rozhodne sa nesťažovala, že na seba takto náhodne narazili. Navyše, zatiaľ sa to javilo ako celkom príjemná a úsmevná konverzácia, takže v nej s radosťou pokračovala. "V iných prípadoch by mi tá posteľ nevadila ale dnes by som na to naozaj nemala náladu. Úplne ma uspokojí dobré jedlo," uškrnula sa nad tým jemným dvojzmyslom o uspokojení, ktorý sa jej tak šikovne podaril, no so Sofiou v konečnou dôsledku súhlasila. Väčšina chlapcov, ktorí si tú reštauráciu naozaj mohli dovoliť rozhodne nepatrili medzi tipy, ktoré by brali dievčatá na "rande" a ak takí nejakí existovali, tak ich aspoň ona nepoznala. Väčšinou to totiž boli slušáci a so slušákmi bola väčšinou nuda, takže sa im zvyčajne vyhýbala. Poznala iba jedného, s ktorým sa nenudila a to bol Nia, takže jej celkom prirástol k tomu chladnému kusu kameňa, ktorý mala v hrudi namiesto srdca, no brala ho ako výnimku ktorá potvrdzovala pravidlo. Osobne jej to vyhovovalo takto, ako to bolo, že na "párikovské" miesta chodila sama, pretože byť s niekým v páriku rozhodne nechcela, neplánovala, nepotrebovala, ďakujem pekne. "Tak to ma mrzí ale vidíš, nakoniec to dopadlo celkom fajn, o ženskú spoločnosť si rozhodne neprišla," zasmiala sa samozrejme narážajúc na seba aj keď chápala, že to nie je to isté. Sofia a Lacey boli najlepšie kamarátky a všetci to vedeli, ona nemala v pláne pokúsiť sa ju nahradiť alebo niečo podobné, to teda rozhodne nie. Ani v jej očiach by Dee nikdy nikto nenahradil, ale samozrejme pokiaľ by mala v pláne stráviť s ňou deň a nakoniec by jej do toho niečo prišla, za nejakú dievčenskú spoločnosť by bola zrejme celkom vďačná. "Jasné, ja som určite za," kývla hlavou na znak súhlasu, opatrne sa od svojho stola postavila, zobrala si najprv svoje veci, ktoré presunula k stolu Sofie a potom sa natiahla aj po svoju vodu a víno, ktoré zľahka položila na stôl ešte predtým, než sa usadila. Rozhodne to bolo praktickejšie a dávalo to väčší zmysel, ako keď každá sedela pri svojom stole a rozprávali sa v podstate na diaľku. "Už si si niečo objednala alebo ten čašník drzo obslúžil len mňa a teba nie?" Automaticky jej položila otázku, keďže si uvedomila, že jej spolubývajúca pred sebou nemá žiadny tanier s jedlom alebo niečo podobné a očividne tam bola ešte skôr ako ona, keďže v čase, keď ona prišla do reštaurácie tak v nej Sofia už sedela. Scény nerobila rada, no pokiaľ ju čašník neobslúžil, bola ochotná nechať si zavolať manažéra podniku a vyriešiť to s ním, pretože to proste neprichádzalo do úvahy, aby žena musela čakať na obsluhu tak dlho.

Nad jej slovami horlivo kývla hlavou na znak súhlasu, pretože to cítila úplne rovnako. Aj jej sa totiž stávalo, že dala človeku jasne najavo, že o konverzáciu s ním proste nestojí a že si radšej vychutná čas osamote, no tej danej osobe to buď nedocvakávalo alebo jej to bolo úplne jedno, pretože väčšinou ju zostala otravovať aj naďalej. Našťastie Cleo nikdy nebola typom dievčaťa, ktoré by si dávalo servítku pred ústa takže v takom prípade dokázala byť dosť chladná a nepríjemná, až pokým tomu danému naozaj nedošlo, že ju má nechať na pokoji a ak nezaberalo ani to, proste ho poslala kade ľahšie. S niektorými ľuďmi proste nemienila strácať svoj drahocenný čas, bohužiaľ. Poznala svoju hodnotu a rozhodne sa nikomu nedávala pod cenu, aj keď to bolo zrejme dosť kruté. Prečo by ale mala znižovať svoje štandardy? "Také typy vážne nemám v láske," priznala na slová bývalej vedúcej ich spolku, aby ju ešte viac utvrdila v tom, že to fakt vnímajú veľmi podobne. Hold, so Sofiou si aj naozaj podobné boli, takže to zrejme nebolo nijako prekvapivé. Videli to zrejme všetci, a oni dve úplne najlepšie. To už sa jej ale tmavovláska pýtala na to, čo robila celé dva dni zavretá na izbe a ona sa len pobavene zasmiala a mávla nad tým rukou. "Popravde, skoro celé dva dni som spala. Z tých časových posunov sa človek spamätáva hrozne ťažko," priznala, aj keď to tak možno nemali úplne všetci, no ona rozhodne áno. Zrejme to ale bolo tým, že lietala hore-dolu fakt veľmi často a bola to proste veľká záťaž na organizmus, neustále si prispôsobovať zmeneným časovým pásmam. Bez spánku kvôli tomu niekedy bola aj viac ako tridsaťšesť hodín a aj keď sa to možno nezdalo ako veľa, pre ňu to rozhodne bolo viac než dosť. Vždy keď sa teda vrátila späť do San Francisca, potrebovala minimálne deň na zotavenie a nabehnutie do správneho režimu. Všetko to ale záviselo od veľkosti časového posunu, niekedy jej proste ten jeden deň fakt nestačil a presne toto bol ten prípad. Viac sa nad tým ale nepozastavovala, radšej pokračovala v konverzácii a na pery sa jej votrel potmehúdsky úškrn, keď sa stočili k viac intímnejšej téme. Áno, sex bol super a jedno s druhým, no niekedy si proste naozaj potrebovala oddýchnuť aj od chlapov. Väčšinou jej totiž neliezli na nervy len vtedy, keď s nimi spala, aj keď nejaké tie výnimky sa samozrejme našli. Najväčšou bol určite Jude, no toho vnímala úplne inak, keďže jej milovaný najlepší kamarát bol gay. "Aj tak si myslím, že niekedy je jedlo oveľa lepšie ako sex. Povedzme si úprimne, nie každý chlap vie, čo vlastne robí a poviem ti pravdu, neraz som si pritom pomyslela, že by ma viac uspokojil pekný, stredne prepečený steak," svoj hlas trochu stíšila, aby ju počula len Sof a nepoburovala náhodou okolie a zvonivo sa zasmiala. Čo je pravda, nie je hriech a ona sa za to rozhodne nehanbila. Sex zbožňovala, no nebol sex ako sex a zlý sex by vymenila za jedlo kedykoľvek. Našťastie sa jej to ale zase nestávalo až tak často, pretože zase nevliezla do postele len tak s hocikým. Už mala pár stálych kamarátov s výhodami s ktorými bola viac než spokojná a keď jej náhodou padol do oka niekto nový, najprv si tak trochu overila, aký je, kým mu niečo dovolila. Bola to celkom solídna taktika, ktorá mala úspešnosť aspoň tých osemdesiat percent. "Ani mi nehovor, toho som sa napočúvala viac než dosť, takže som sa prestala obklopovať ľuďmi, ktorí sa mi snažili vnucovať tieto názory," dodala, pretože momentálne mala naozaj vo svojom živote len pár blízkych ľudí a tí ju nikdy za nič nesúdili. Predsa len, bola to jej vec, čo a s kým robí, pričom Jude to chápal úplne najlepšie, keďže taktiež nebol úplne monogamný typ človeka. Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa s dievčatami zo spolku až tak veľmi nebavila pretože veľmi dobre vedela, že u nich by sa nesúdenia dostala len ťažko. Teda, aspoň vo väčšine prípadov. So Sof ale tento pocit nemala, takže si k nej bez problémov prisadla, veď prečo aj nie. Zatiaľ bola ich konverzácia veľmi príjemná. Zaskočilo ju však, že tmavovláske ešte stále nedoniesli nič na jedenia ani na pitie, hoci tam dorazila skôr. Cleo už totiž mala pred sebou víno aj neperlivú minerálku, ktoré si objednala. "Tak s takým niečím som sa tu teda ešte nestretla," povedala veľmi úprimne, dosť zaskočená. Je pravda že tam už nejakú dobu nebola no nechcelo sa jej veriť, že by ich služby až tak výrazne klesli, no nemala problém to začať riešiť. Bolo to ale predsa len na Sofii, keďže sa jednalo o jej večeru a nie o tú jej, takže si vypočula aj jej ďalšie slová predtým, než by začala robiť nejakú extra scénu. "Ak neprídu do nasledujúcich desiatich minút, dlžia ti minimálne dezert na účet podniku," povedala veľmi rozhodne a natiahla sa za svojou minerálkou, aby si aspoň trochu odpila a ovlažila si tak pery. Predsa len, pokiaľ sa schyľovalo k hádke s čašníkom, nemohla si dovoliť mať sucho v hrdle, všakže.