Restaurace

Ani Cleo nerobilo problém rozprávať sa s tmavovlasou kráskou o niečo viac, ako doteraz, keďže jej charakterovo naozaj celkom sadla. Bolo to zvláštne, pretože sa jej to nestávalo nejako extra často, a tak to bola rozhodne príjemná zmena. Jej vzťahy s dievčatami boli celkovo dosť komplikované, veľa kamarátok nemala a vôbec jej to nevadilo, no mať aspoň aké-také známosti mohlo byť celkom fajn, hlavne keď sa jednalo o príjemnú známosť ktorou Sofia určite bola. Dokázala sa s ňou totiž rozprávať veľmi otvorene a uvoľnene, čo bolo veľkým pozitívom. Jasné, že sa to nedalo porovnávať so vzťahom, ktorý mala s Dee alebo Judeom, no s tým sa nedalo porovnávať naozaj nič, keďže to pre ňu boli mimo jej matky a sestry dvaja najobľúbenejší ľudia na svete. Bolo to ale celkom vtipné, pretože boli svoje úplné opaky. "To áno, vážne nie je nič lepšie ako to vylihovanie v posteli po jet lagu. Určite by si to mala skúsiť, pokojne bez toho časového posunu. Je to tá najlepšia psychohygiena," teda, aspoň pre ňu. Nemohla totiž zaručiť, že to tak bude fungovať pre každého. Predsa len, sto ľudí, sto chutí, no ona sa vždy po tých pár dňoch sociálneho dištancu cítila oveľa lepšie. Vždy jej to totiž dalo istý nadhľad alebo niečo podobné, na ľudí sa proste pozerala inak, jej sústredenie v škole sa zlepšilo a tréningy jej išli jedna radosť, keďže bol jej organizmus úplne odpočatý. Hold, jej práca prinášala pozitíva aj negatíva no bola pravda, že keď sa po nejakej kampani v Európe vrátila späť do Spojených štátov, tak mala prvé hodiny po návrate pocit, že umiera. Práca modelky nebola vôbec jednoduchá, aj keď to znamenalo pár dňový oddych po náročných cestách. Zbytočne sa ale nad tým nepozastavovala, predsa len, mala spoločnosť a tak sa nehodilo, aby sa na nejakú extra dlhú dobu odmlčala počas ich konverzácie, takže tie myšlienky pohodením hlavy zľahka vytlačila zo svojej mysle a opäť sa venovala Sofiinim slovám. "Pizza? Tak to museli byť naozaj zlí," krátko sa zasmiala a musela uznať, že dehonestácia mužov ju naozaj bavila. Nuž, čo iné sa dá čakať od niekoho, kto neverí na romantickú lásku? Vždy mužov berie len ako sexuálne objekty a vôbec jej to nevadí, keďže väčšina mužov berie ženy rovnako už tisícky rokov. Ona im aspoň dáva vyskúšať ich vlastnú medicínu. Samozrejme ale existuje pár, o ktorých by dokázala povedať, že ich má rada, ako napríklad Connie či Ruben, no to je všetko len na kamarátskej báze. Dokonca ani s Noahom, ktorý sa jej páči už odkedy prišla na školu by si nedokázala predstaviť žiadny vzťah, aj keď sa jej občas z pohľadu na neho podlomia kolená. Hold, bola to proste nestála krásavica a úplne jej to tak vyhovovalo. "Lacey," kývla hlavou na znak toho, že tomu rozumie. Samozrejme ju zbežne poznala, žili predsa v jednom spolku a bolo to fakt milé dievča, no zároveň jej presne pripadala ako ten typ, ktoré sa na dievčatá, ako bola ona alebo Sof pozerali cez prsty a očividne sa ani veľmi nemýlila. Stále to však nemenilo nič na veci, že bola vážne milá. "Ona ešte stále chodí s tým fešákom z chlapčenského spolku?" Zvedavo sa opýtala aj keď by sa nečudovala, keby jej Sof neodpovedala, predsa len, nebola to jej starosť, no naozaj ju to zaujímalo. Blaine bol totiž celkom fešák no nikdy nemala príležitosť zoznámiť sa s ním a je pravda, že si od priateľov svojich spolkových sestier proste držala odstup.Nerobilo jej problém povyraziť si s niekým zadaným, no keď sa jednalo o jej spolubývajúce, tak to pokladala za neprípustné. Predsa len, nechcela si nájsť podpálenú izbu. To už sa ale dostali k meškajúcej obsluhe a ona začínala byť čoraz viac a viac nahnevaná, aj keď sa v podstate nejednalo o jej jedlo a pitie. "Myslím, že by si si ho mohla popýtať aj teraz a neodmietli by ťa," skonštatovala veľmi úprimne pretože v podobne luxusných podnikoch si naozaj dávali pozor na to, aby o nich nezačali klienti šíriť negatívne recenzie, keďže by im to úplne pokazilo meno. Stačilo sa len trochu povyhrážať a vualá, veci zadarmo sa len tak sypali z každej strany. Nakoniec sa ale čašník s vínom pre Sof predsa len zjavil, a tak si Cleo s pobaveným úškrnom na perách mohla vychutnať to, ako mu to tmavovláska oproti nej dala vyžrať. "Po tomto som si viac než istá, že tu jedlo bude za tridsať sekúnd," zasmiala sa, keď sa čašník so zdeseným výrazom vyparil a bola naozaj veľmi rada, že bola svedkom niečoho takého. Milovala dievčatá, ktoré sa za seba dokázali postaviť a ktoré neboli za každú cenu len milučké a usmievavé akoby bolo všetko na svete v poriadku. Pretože nebolo. Niekedy proste žena musela chytiť svoj život za gule a poriadne ním zatriasť, tak ako to bolo aj pred chvíľou. "Na zdravie aj tebe," venovala Sof ešte jeden široký úsmev, do ruky chytila svoj pohár a zľahka ním štrngla o tej jej predtým, než si odpila. Someliér jej vybral dobre, víno bolo ozaj lahodné a v takejto situácii jej bolo jedno, koľko zaplatí, pretože skutočná spokojnosť bola pre ňu proste neoceniteľná. Nabudilo ju to dokonca aj do jedla, pretože vedela, že niečo tak kvalitné si opäť nebude môcť dlhšiu dobu vychutnať a tešila sa, kedy jej donesú prvý chod. Našťastie to zatiaľ vyzeralo tak, ako by im zamestnanci podniku čítali myšlienky, pretože už o pár desiatok sekúnd pred Cleo pristálo jej brûlée z čiernej tresky. "Kiež by som niečo takéto mohla jesť každý deň."

Natočí hlavu na ňu, pričom sa jej na perách objaví menší úsmev, ktorý tam aj na počudovanie zostane, než aby zmizol, tak ako to je vždy u nej bežné. Na tvári tejto čiernovlásky by ste nenašli nejak často úsmev, skoro až nikdy. Samozrejme sa to menilo keď bola v miestnosti Lacey. Nebolo to preto, že by sa nerada usmievala ale niektorí ľudia jej za to nejak nestáli. U Cleo to ale išlo samo, že sa ani nemusela snažiť. Možno to bude tým, že sa v jej prítomnosti cíti príjemne. Ale kto by sa necítil? Niektoré veci majú spoločné a čo už s ňou párkrát niekedy v minulosti rozprávala, tak aj podobné názory. Aj preto bola rada, že ju tu uvidela. Jasné, že Lacey milovala, je to jej najlepšia priateľka ale niekedy je dobré byť v prítomnosti niekoho iného. Takže to, že jej dnešné plány práve veľmi nevyšli, sa až tak nakoniec ani nehnevala. „To ti verím. V poslednom čase ale na niečo také nemám ani čas. Vylihujem v posteli až v noci, keď idem spať, doteraz som mala vždy niečo na práci, že som niečo také nemohla urobiť. Takže ti práve teraz dosť závidím.“ Pri poslednej vete sa uškrnie, pričom svoje tmavé oči na malú chvíľu mimo nej, na tých ľudí čo boli naokolo. Vie si predstaviť ten skvelý pocit, keď človek nemusí nič robiť a jednoducho len vylihuje v posteli, pozerá nejaké seriály či filmy na netflixe a napcháva sa nejakými dobrotami. Dá sa povedať, že by niečo také mohla urobiť aj tak, proste by sa mohla vykašľať na všetky tie veci, ktoré musí urobiť a proste si urobiť deň pre seba, mať jeden deň voľno od školy, práce a od ostatných povinností, ktoré má. Sama vie ale, že by to nikdy neurobila pretože na to nie je proste stavaná, vždy keď dostane nejakú prácu, tak si neoddýchne až kým to nedokončí. Možno bola až príliš veľký workoholik ale ona to volala ambicióznosť. Keď chcela niečo dosiahnuť v budúcnosti tak musela pre to aj niečo urobiť, no nie? Preto sa tak snažila, či to bolo v práci, ktorú mala popri škole, či práve v škole a na tréningoch roztlieskavačiek. A samozrejme sa tam musel prirátať aj jej koníček, ktorý mala a ktorý v poslednom čase dosť zanedbávala, čo ju dosť mrzí, pretože vytváranie vlastného oblečenia ju baví, ale keď na to nemala čas? Čo mala robiť? „To boli. Našťastie sa mi už nič také dlho nestalo, takže som za to len rada. Najhoršiu skúsenosť mám asi z doby, keď to všetko len začínalo a ja sama som nebola veľmi skúsená. Teraz keď si na to ale spomeniem, tak by som si musela pravdepodobne kvôli tomu objednať sushi, pizzu a nejaké cestoviny aby som to sklamanie nejak zahnala a nahradila to niečím iným,“ povie, pričom sa zasmeje a pobavene zavrtí hlavou. Jasné, veď každý raz začína ale keby sa jej malo niečo také stať znova, teraz, tak by naozaj musela ísť na nejakú hostinu aby mala aspoň radosť z toho jedla. Samozrejme Lacey mala naozaj rada, veď už sa priatelili nejaký ten piatok a je jedna z tých ľudí, čo sa jej dostali pod kožu, ale doteraz nechápala ako a prečo. Boli úplne rozdielne a stále to s ňou vedela nejak vydržať. Vedela, že chce pre ňu len dobre, že sa o ňu jednoducho starala ale sama Sofia neverila na niečo ako je láska. Možno tu bude jej minulosťou ale proste na tieto veci ona nebola a dúfala, že to niekedy Lacey pochopí. Pri otázke o tom, či Lacey stále randí, prevráti očami. Nie kvôli otázke ako takej alebo že by jej nejak vadilo sa o tom rozprávať. Skôr to bolo preto, že jej vzťah bol práve s Morganom, ktorého nenávidela. Trpela ho len kvôli Lacey. „Čo viem tak áno. A dúfam, že jej nijak neublíži, inak mu zlámem všetky kosti v tele.“ Vedela, že Lacey sa necítila práve najlepšie a vedela, že to bolo práve kvôli Morganovi, preto sa snažila svoj čas tráviť s Lacey. Bola ale rada, že ju videla chodiť von s ostatnými priateľmi, hlavne tým jedným okuliarnatým mladíkom, ktorého ani nepozná, iba vie, že sú dobrí priatelia. Len dúfa, že sa to všetko vyrieši a Lacey bude znovu v poriadku. O niečom takom ale nechcela premýšľať, nebola to práve šťastná téma a hlavne sa o nej ani nechcela rozprávať, bola to vec Lacey, tak to nemienila nejak posúvať ďalej. Bolo milé, že ju to štvalo. Nie teda, že by ju tešilo, že bola naštvaná, skôr ju potešilo, že ju to vôbec hnevalo, aj keď sa to týka jej. Tu bolo aspoň ukázané, že aj neboli práve nejaké skvelé priateľky ale ženy stáli pri sebe. A hlavne spolu chodili do rovnakého spolku. Aj keby sa tam nepriatelí so žiadnou z nich, tak či tak by si ich zastala keby to bolo potrebné lebo boli ako sestry. Zasmeje sa pri jej slovách a pozrie sa za čašníkom, ktorý sa práve v tom momente vyparí do kuchyne, pravdepodobne aby pripomenul objednávku. Aspoň v to dúfa. „To by mohlo, pretože som už naozaj hladná. A tí ľudia okolo s tým jedlom mi robia len väčšie chute,“ povie s úškrnom na tvári, keď očami rýchlo prejde stoly okolo nich, na ktorých sa nachádza rôzne jedlo. Preto sa ale radšej venuje spoločnosti pred sebou, na ktorú sa aj usmeje. Po prípitku si spokojne odpije, pričom aj pokýve hlavou na znak toho, že to víno je skvelé. Ešte, že tak, inak by sa sťažovala aj na to a ten čašník to zažiť naozaj nechce. To čo sa stalo pred chvíľou nebolo ešte nič, môže byť rád, že sa naozaj nenahnevala, pretože potom by si len želal aby mohol ísť domov sa vyplakať do postele. Pretože, keď chce, vie byť naozaj desivá. Pohľadom sledovala jedlo Cleo ale to sa po malej chvíli objavil pri nej čašník, ktorý ju obsluhoval, preto hneď nadvihne oči a pozrie sa na neho. Vyzerá to tak, že to išiel naozaj vybaviť, pretože pred ňou sa objaví tanier s jedlom, ktoré si objednala a ako spomínala Cleo, aj tanierik s dezertom, kvôli čomu jej mykne kútikmi. Mávne rukou v znamení, že môže ísť a otočí sa späť na Cleo. „Myslím, že ich to napadlo samých a ani som im o tom nemusela hovoriť,“ povie so smiechom a kývne na ten dezert, ktorý jej priniesol tiež. Slová, ktoré ale počula od Cleo malú chvíľu predtým ju zaujali, preto si ju prezrela. „Nemôžeš? Si na nejakej diéte?“ Možno spolu žili v jednom spolku ale veľa o dievčatách nevedela, takže po pravde ani netušila, či Cleo pracovala a ak áno kde to bolo. Možno preto sa tak zaujímala. A hlavne bola zvedavá. Ako vždy.

"Mhm," kývla hlavou na znak toho, že rozumie a na chvíľu sa odmlčala, premýšľajúc. Samozrejme, že aj ona bola veľmi zaneprázdnená, popri svojej kariére musela zvládať štúdium na univerzite a jej reprezentáciu v gymnastike, čo bolo naozaj časovo náročné. Pokiaľ bola v San Franciscu, trénovala každý deň, pretože si nemohla dovoliť poľaviť. Po náročných dňoch v zahraničí, respektíve po fotení na opačnej strane Spojených štátov ale proste potrebovala trochu oddychu, pretože bez toho by to proste nešlo. Cvičiť s únavou a slabosťou celého tela, to by bol recept na pekné zranenie, čo rozhodne nechcela dopustiť. Nezastavilo by ju to totiž len v gymnastike, no nemohla by sa venovať ani svojej práci, takže ten deň - dva oddychu naozaj potrebovala. "Nič to ale nemení na veci, že ti to naozaj odporúčam vyskúšať, keď na to budeš mať príležitosť. Preležať celý deň aspoň raz za dva týždne je naozaj perfektný pocit. Pokiaľ to teda cez týždeň nestíhaš, možno by to šlo počas víkendu, napríklad v nedeľu. Vtedy sa aj tak nič v meste a ani spolkoch nedeje," skonštatovala, pretože to tak naozaj poväčšine bolo. Všetky veľké párty boli v spolkoch prevažne v piatky a soboty, samozrejme niekedy aj cez týždeň, no nedeľa ako taká sa priam ponúkala na leňošenie a nič nerobenie. Jej sa to však ale úplne netýkalo, pretože jej režim bol úplne rozhádzaný podľa toho, ako pracovala, takže väčšinou v nedeľu makala na prácach do školy alebo trénovala, pokiaľ teda nebola na nejakom fotení mimo mesta. Hold, študentský život bol proste náročný, a hlavne keď bol spojený aj s prácou a nejakým tým športom, no o tom by vedela rozprávať určite aj Sofia, ktorú Cleo v spolku stretávala pomerne málo čo znamenalo, že asi toho taktiež mala poriadne veľa, no nájsť si aspoň chvíľu na oddych bolo aspoň v jej očiach naozaj veľmi dôležité. Predsa len, stále boli ľuďmi, nie strojmi, takže ich organizmus nedokázal vydržať nekonečný nápor tlaku. Viac už sa však nad tým nezamýšľala, keďže sa so Sofiou presunuli k oveľa príjemnejšej a zábavnejšej téme, ktorou bolo ohováranie mužov a ich výkonov v posteli. Túto tému Cleo zo srdca milovala, takže sa nad slovami čiernovlásky pobavene uškŕňala. "Haha," zasmiala sa, keď Sofia vymenovala všetko to jedlo, čo by si musela objednať aby po tej skúsenosti uspokojila svoje chute a pohodila pritom hrivou kučeravých čiernych vlasov. "Ani mi o tom nehovor. Teraz sa to už nestáva často ani mne, keďže mám veľmi dobrého kamaráta, s ktorým si v tomto ohľade rozumiem viac než dobre, no občas, keď dostanem chuť na nové mäso, iba nad tými chlapmi krútim hlavou. Neviem, či sú takí natešení, že ma majú v posteli a proste sa nevedia ovládať, no poviem ti úprimne, aj panic by niekedy vydržal viac," zhodnotila kriticky, pretože na tieto veci si proste potrpela. Dobrý sex bola jedna z jej najobľúbenejších vecí a každý, kto ju aspoň trochu poznal veľmi dobre vedel, že zažiť sklamanú Cleo nie je nič pekné a príjemné. Nebola zákerná, no samozrejme o tej skúsenosti oboznámila svoje známe, aby sa tomu danému chlapcovi vyhli a poučili sa z jej chýb. Našťastie mala vždy k dispozícii Connieho, ktorý možno nebol ten klasický typ chlapca, po ktorom by sa vrhla, no popravde si celkom dobre rozumeli, či už po ľudskej, ale hlavne po tej sexuálnej stránke. Mať v živote niekoho takého by teda rozhodne odporučila každej žene, pretože dobrý sex automaticky nemusí znamenať romantický vzťah a v jej očiach si dobrý sex proste zaslúžila každá žena, či už verila tým sprostostiam o láske alebo nie. Samozrejme ju ale lákali aj iní chlapci, hlavne tí, ktorí vyzerali naozaj dobre, a práve preto sa Sofii opýtala, či jej najlepšia priateľka ešte stále chodí s Blainom. Vyzeral proste lahodne a Cleo by ho určite rada vymenila za svoj dnešný dezert. "Páni, kočka, ty ho asi naozaj nemáš v láske," zasmiala sa nad Sofiinimi slovami a natiahla sa za svojou minerálkou, aby si z nej mohla pár dúškov odpiť. Nebolo to niečo netradičné, stávalo sa bežne, že kamarátka nemala rada priateľa svojej kamošky, no Cleo v tomto smere zatiaľ mala šťastie, pretože Dee žiadneho priateľa momentálne nemala a pokiaľ vedela, tak ani Jude. S ostatnými si nebola až tak blízka, aby dokázala nenávidieť ich frajerov či frajerky no bola si viac než istá, že keby si niekoho našiel napríklad Connie alebo Ruben, tak by bola poriadne nasraná. O Connieho sa totiž deliť nechcela a Rube bol jej parťák a pokiaľ by si našiel nejakú ženskú, kto by s ňou po večeroch chlastať do mesta? Tá predstava sa jej rozhodne nepáčila. Tieto myšlienky ale vytlačila z hlavy, pretože kvôli nim podvedome vytáčala samú seba a keď už sa mala pre niečo vytočiť, tak radšej pre to meškajúce jedlo a pitie Sofie. "Ani mi nehovor," krátko sa rozhliadla po okolitých stoloch, pri ktorých ľudia spokojne večerali a tým jej pripomínali, že aj ona je už poriadne hladná. Navyše, objednala si gurmánske menu na ktoré sa naozaj tešila, predsa len, nemohla si ho dopriať stále, v jedle sa proste musela kontrolovať aby nepresiahla svoju ideálnu váhu, nie kvôli modelingu ale kvôli gymnastike. Našťastie však jedlo o malú chvíľu prišlo ako jej, tak aj Sofii, takže sa na ňu zoširoka usmiala, keď si všimla, že čašník tmavovláske doniesol aj dezert. "Majú šťastie. Zrejme vedeli, že sa s nami nemôžu len tak zahrávať," zhodnotila, no potom sa už pustila do svojho predjedla, ktoré bolo naozaj lahodné. Francúzsku kuchyňu proste milovala, bola luxusná a veľmi klasická. Samozrejme najviac jej chutilo originál vo Francúzsku, no v tejto konkrétnej reštaurácii dokázali ich tradičné jedlá veľmi dobre napodobniť, takže si vždy vyberala primárne z nich. To už jej ale Sofia položila otázku ohľadom jej predchádzajúcich slov, takže od taniera zdvihla pohľad k nej, aby jej mohla odpovedať. "V podstate áno. Musím si udržovať stabilnú váhu kvôli súťažiam v gymnastike. Na tréningoch sa vážime každý týždeň, takže takéto menu si môžem dovoliť len z času na čas," priznala veľmi úprimne, no ťažkú hlavu si z toho nerobila. Hold, šport bol šport a pokiaľ chcel byť človek naozaj dobrý, musel mu aj niečo obetovať. A Cleo nechcela byť len dobrá. Na to bola až príliš cieľavedomá a ctižiadostivá. "U vás pri gymnastike to tak nefunguje?" Krátko nadvihla obočie, pretože si čiernovlásku všimla na pár zápasoch futbalu, lakrosu či basketbalu, na ktoré čas od času zavítala, a do úst si postupne vložila pár ďalších súst svojho predjedla, kým pred ňou neostal len prázdny tanier, ktorý čašník pohotovo prišiel zobrať.

Keď sa nad tým tak zamyslí, tak má vlastne pravdu. Nedeľa je presne ten deň, kde je všade kľud a nič sa nedeje, keď má každý čas pre seba. Ona ten deň samozrejme využila na nejaké nákupy, či na veci do školy ale možno bol čas na zmenu. Niekedy si urobiť deň pre seba a stráviť ho v posteli, tak ako spomínala Cleo. Možno by jej to pomohlo, keďže sa v jednom kuse stále len stresovala, čo jej samozrejme k ničomu nepomáhalo. Nikdy to na sebe nedala vidieť. A aj vedela, že keby náhodou dala, tak by to bolo vlastne jedno, keďže jediný kto sa aspoň z malej časti o ňu naozaj zaujímal bola práve Lacey. Nie, že by bola nejak proti, ju ostatní ľudia tiež nezaujímali. „To by možno išlo. Nedeľu som na niečo vždy využila ale.. možno by bolo fajn, si z toho spraviť voľný deň a nad ničím iným sa nezaoberať.“ Jasné, že väčšina ľudí mala nedeľu práve na ten oddych, na to aj ten deň tam bol ale ona mala toho v hlave vždy až príliš a musela niečo robiť. Je ale pravda, že znie dobre tá predstava o nič nerobí a len sledovaní netflixu napríklad. Dlho už niečo také neurobila, takže by to mohla byť dobrá zmena. A možno, keď si raz za čas urobí voľno, tak nebude mať možno také bolesti hlavy. Niekedy to určite urobí. To už ale ich téma prešla na chlapov a ich výkony, za čo bola vlastne aj rada. Pretože ak by sa mala nad tým zamyslieť, tak s nikým iným sa o tomto nerozprávala. S Lacey určite nie, tá by o tom asi nerada počúvala a pri ostatných dievčat jej to ani nikdy nenapadlo. Samozrejme to nebolo plánované ani teraz, tá téma sa ponúkla sama ale predsa. Aspoň vidí ako to má s nimi ona a že v tom nie je úplne sama. Nehádzala všetkých do jedného vreca, obe vedeli, že sú medzi aj výnimky, tí ktorí neboli takí neschopní, ale prišlo jej, že ich bolo čoraz menej a menej. „Ach, takže priateľ s výhodami? Toho som nikdy nemala. V poslednom čase som o tom popravde premýšľala ale, nemám veľmi priateľov u chalanov a bolo by asi divné, keby som prišla k nejakému s prosbou, či sa nechce stať mojim kamošom s výhodami. Problém by mi to nerobilo ale.. asi by to bolo stále divné,“ povie, pričom sa pri tej predstave musí pobavene usmiať. Naozaj si ale myslela, že by to bol dobrý nápad, ale u nej by trvalo, kým by vôbec niekoho našla. Takže to, že niečo také mala Cleo jej len priala, pretože je to dobrá vec. Ak im to obom vyhovuje, tak prečo nie? Len potom asi bude nasledovať sklamanie, ak si jeden z nich nájde partnera. Viac sádzala na toho jej kamaráta ale samozrejme nie preto, že by Cleo nemala na to si niekoho nájsť. Ale poznala ju aspoň trochu a vedela, že ona sa o vzťahy nezaujímala, presne tak ako ona sama. To už bola ale Cleo zvedavá čo sa týkalo jej najlepšej kamošky a jej priateľa, ktorého nemala rada a to mohol povedať každý kto ich videl spolu alebo keď o ňom Sofia rozprávala. Nie, že by to bolo nejak často. „Vôbec ho nemusím. Trpím ho len kvôli Lacey. Je pravda, že nemám nejak veľmi dôvod ho nenávidieť ale od začiatku mi jednoducho nesedí. Ale ak s ním Lacey chce byť, tak jej to samozrejme zakazovať nebudem, je to jej rozhodnutie.“ Nepáči sa jej to ale čo má s tým robiť. Ak ho má naozaj rada, tak s tým nič nezmôže. A hlavne by s tým ani nič neurobila, aj keď ho nemá rada, Lacey očividne áno a to je pre ňu dôležité. Nech je hlavne spokojná ona. Hlavne chcela aby na ňu Lacey nezabudla, keď bude mať priateľa, to je jediné čo jej k životu stačí, inak si môže chodiť s kým len chce. Za svojimi slovami si ale stála. Ak jej čo i len trochu ublíži, tak mu ublíži ona sama a bude to bolieť. Hladná bola a to poriadne, keďže cez deň toho veľa nezjedla a tešila sa sem. A keď už by aj niečo jedla, tak im to trvá. Povzdychne si a svoj pohľad hneď presunie na niečo iné, len aby sa nemusela dívať po tom jedle. Čo je aj tak dosť ťažké, keď to cíti. Našťastie sa ale už pri nich oboch objaví jedlo, čo na jej tvári vyčaruje mierny úsmev. Hlavne za ten dezert, ktorý vyzeral naozaj dobre. „Nedivím sa, že sa vydesil. Tiež by som bola vystrašená, keby vidím nás dvoch.“ Už len na pohľad bolo jasné, že nebolo dobré sa s nimi zahrávať. A hlavne, keď niečo žena chcela, mala by to aj nejak dať najavo, musí sa predsa postaviť sama za seba. To už sa spokojne pustí do jedla, ktoré si objednala, na čo si spokojne kývne hlavou, v znamení, že to je skvelé. Medzitým položila Cleo otázku, ktorá ju zaujímala, preto dúfala, že sa dočká odpovede. A aj dočkala, na čo mierne natočí hlavu do strany a pozorne ju sleduje. „Ach. Tak to chápem. Musí to byť ale dosť ťažké, nie? Odmietnuť jedlo, ktoré vyzerá tak dobre ale vieš, že nesmieš.“ Samozrejme sa jej nijak nevysmievala, čo by jej určite problém nerobilo ale nemala dôvod to robiť práve čiernovláske. Ona sama to tak mala, keď sa snažila jesť lepšie, že videla ako má niekto nejakú pizzu a ona vedela, že to nemôže. „Ani nie. Teda, jasné, že tam nemôžeš byť.. ja neviem s nadváhou ale takto to u nás práve nie je. Ale samozrejme sa snažíme dávať si pozor na váhu. Ale nie, takto to u nás nie je.“ A asi je aj rada. Jej by to určite problém nerobilo, váhu mala dobrú ale takto dopodrobna by to asi nechcela mať. Predjedlo z jej taniera zmizne rovnako rýchlo ako dievčine pred ňou a preto keď uvidí toho spomínaného čašníka, ako jej ide po tanier, venuje mu krátky pohľad, než sa radšej otočí na svoju spoločníčku. „Nevieš o nejakej párty, ktorá by mala v blízkej dobe byť? Dlho som na nejakej nebolo a normálne mi to chýba. A možno by som aj našla nejakého spoločníka do postele,“ dodá s pobaveným úsmevom, pričom si do ruky vezme skleničku s vínom, z ktorej sa napije. Bola to asi dosť nečakaná otázka ale Cleo vyzerala ako človek, ktorý by o týchto veciach vedieť mohla. A ak nie, tak sa nič nestane, jednoducho si počká kým nejaká niekedy bude. Jasné, že mohla ísť do nočného klubu, kde by sa niečo našlo ale radšej by niečo uvítala v spolku.

Nad jej reakciou veľmi výrazne súhlasne prikývla, pretože bola naozaj potešená, že ju brunetka sediaca oproti poslúchla, respektíve aspoň do určitej miery dala na jej slová. Predsa len, neradila jej nič zlé alebo nesprávne, práve naopak, sama prišla týmto pokojným dňom určeným samej sebe tak na chuť, že sa o tento dajme tomu že vynález rada podelila s niekým, kto mal podobné zmýšľanie ako ona, takže mu to mohlo len a len padnúť vhod, podobne ako jej. "Aj Boh na siedmy deň oddychoval, takže deň len a len pre seba si zaslúži každá bohyňa," prehodila veľmi úprimne, pretože ona o sebe ani inak neuvažovala. Nie že by bola prehnane sebavedomá, aj keď áno, možno bola, no bolo to skôr o tom, že si samú seba vážila a cenila nadovšetko, pretože ona jediná bola predsa tvorkyňou svojho šťastia a keď šesť dní vkuse makala bez toho, aby sa čo i len na chvíľu zastavila, nevidela nič zlé na tom dopriať si na malú chvíľu oddych a nechať svojmu telu priestor na regeneráciu. Predsa len, nie len že jej jej telo zarábalo peniaze, to bolo vedľajšie, hlavne ju jej telo držalo pri živote a preto mu bola ochotná dopriať všetko, čo potrebovalo a keď to potrebovalo. Odhliadnuc od nezdravej stravy v čase prísnych tréningov, no to bola obeta, ktorú si aktívna kariéra gymnastky proste vyžadovala a nedalo sa s tým veľmi pohnúť, no keď nebola v príprave, samozrejme si dopriala aj všetko to nezdravé ale chuťovo neprekonateľné, čo tak z duše milovala. Tieto myšlienky sa jej ale veľmi rýchlo podarilo vytesnať z hlavy konverzáciou o chlapcoch, pretože to bola jedna z jej najobľúbenejších tém a až tak často ju nemala možnosť rozoberať. Predsa len, Dee ju síce rada vypočula, no až tak sa do týchto konverzácii neangažovala no a Jude, s Judeom trávila menej času, ako by sa jej páčilo, hoci bol asi jediným človekom na tejto planéte, ktorý ju v danom smere chápal. Možno teda okrem prisediacej Sofie. "V mojom prípade to prišlo viac menej samo. Videla som ho na koncerte, nebol vyslovene môj typ ale prišiel mi chutný a povedala som si, prečo pre zmenu nevyskúšať niečo iné. Nakoniec sa ukázalo, že si nerozumieme len v posteli ale aj mimo nej, čo je celkom fajn, pretože nemám potrebu rovno po sexe vypadnúť z jeho izby alebo ho vykopnúť z tej mojej, dokážeme sa spolu porozprávať, zbehnúť na raňajky a podobne," ozrejmila brunetke celý jej vzťah s Conniem, ktorý síce samozrejme zo začiatku myslel, že sa z toho vykľuje aj niečo viac, no Cleo mu to veľmi rýchlo vysvetlila a on súhlasil s tým, že to ostane presne tak, ako to aj bolo. Nie že by ho nemala rada, to mala, no ona proste nebola človek na vážny vzťah, aspoň nie teraz, a ktovie či vôbec niekedy. Bola až príliš zaneprázdnená na to, aby sa nad tým vôbec dokázala zamýšľať, takže to radšej ani nerobila. Radšej teda opäť stíchla a vypočula si Sofiine slová o fešákovi Blainovi z chlapčenského spolku o ktorom vedela, že chodí s Lacey, no sem tam po ňom aj tak nenápadne pokukla, hoci veľmi nevinne. Naozaj by sa totiž vedome nepustila do zadaného muža. "Ach ták, chápem," kývla na jej slová a odpila si zo svojho vína, a hoci bola jej odpoveď strohá, nemala k tomu povedať čo viac. Ktovie ako by sa správala ona, keby si Dee našla niekoho, koho by nemala v láske, no keďže si vôbec nebola istá tak dúfala, že sa to ani nikdy nestane. Pre istotu. Myšlienky jej ale zároveň zamestnávala aj pomalá obsluha, ktorá bola v tento deň v danom lokále fakt takmer neznesiteľná, no keď pred nimi nakoniec predsa len pristálo jedlo, na ktoré čakali -  a Sofia dokonca ešte dlhšie - bez váhania sa pustila do jedla, pretože sa na svoj výber menu naozaj tešila. Samozrejme ale pri tom nezabudla brunetke odpovedať, zakaždým však len s prázdnymi ústami, keďže bola predsa nejaká tá dáma. "Myslíš, že vyzeráme tak strašidelne, alebo  tak drsne?" Uškrnula sa, no strašidelne teda rozhodne nevyzerali, tým si bola viac než istá. Sofia bola krásna žena a povedzme si úprimne, aj ona vyzerala viac než dobre, no keďže do tejto reštaurácie zvyčajne chodili len ľudia pri peniazoch, poslíčkom bolo zrejme viac než jasné, že ani s peknými kvetinkami nie je radno zahrávať sa. Každá ruža má predsa svoje tŕne a Cleo? Tá ich mala viac než dosť. "Jednoduché to rozhodne nie je, no za tie roky si na to človek proste zvykne," zľahka nad svojimi stravovacími návykmi mávla rukou, pretože gymnastike sa naozaj venovala už tak dlho, že si ani poriadne nepamätala časy, kedy netrénovala, takže diéta sa proste stala jej bežnou rutinou a už si z nej viac menej nič nerobila, aj keď to rozhodne nebolo nič príjemné. Do istej miery jej to však veľmi pomáhalo aj v kariére modelky, keďže sa nemusela strachovať o svoju váhu či veľké zmeny v postave ako takej, pretože nič také sa proste v jej prípade nedialo. Teraz si však ešte posledný deň mohla dopriať všetko, čo chcela, a tak to nemala v pláne prepásť a zjedla každý jeden kúsok jedla, ktorý jej čašníci postavili na stôl, úplne bez reptania či zbytočných zdĺhavých pohľadov. "Tak to vám trochu závidím, no na druhej strane by som asi vážne svoju gymnastiku nemenila. Je to môj najobľúbenejší šport. Hoci to je asi jasné, keby nebol, tak už ho dávno nerobím," pobavene sa zasmiala a znovu si odpila z vína, kým sa poslíček nezjavil s ďalším chodom a ona v ruke opäť nezovrela vidličku. Na chvíľu sa teda odmlčala, aby si jedlo aj tak trochu vychutnala, no keď jej Sofia položila otázku ohľadom párty, opäť zdvihla svoj pohľad k nej a venovala jej svoju plnú pozornosť. "Úprimne, vôbec netuším. Pokiaľ sa však o niečom dozviem, budeš prvá, ktorej dám vedieť, môže byť?" Navrhla s hravými iskričkami v očiach a pomaly ale isto dojedla svoj chod, keď jej v kabelke zazvonil telefón. Samozrejme sa svojej spoločníčke ospravedlnila, no telefón predsa len zdvihla, s volajúcim si vymenila pár slov a telefón hodila späť na dno svojej kabelky. "Bohužiaľ budem musieť ísť, musím sa zastaviť v agentúre podpísať nejaké papiere," krátko prevrátila očami, z tašky vytiahla peňaženku a na stôl vyložila niekoľko bankoviek, ktorými pokryla večeru a samozrejme nechala aj nejaké to sprepitné. Nerada tu brunetku takto nechávala, pretože sa v jej spoločnosti naozaj cítila fajn, no nemala veľmi na výber, keďže jej agent už po ňu poslal auto. "Každopádne som rada, že som ťa tu dnes stretla. Mohli by sme si to niekedy zopakovať," zhodnotila úprimne keď sa pomaly postavila od stola a na ramená si opäť natiahla svoj kabát, pobrala všetky svoje ostatné veci a krátko na brunetku mávla ešte predtým, než vypochodovala z reštaurácie vonku.

>>> Mesto potom spolok

Pri jej poznámke o Bohovi sa musí pobavene usmiať ale je pravda, že má pravdu. Nie, že by bola nejaká veriaca, vôbec nebola, ale je pravda, že na tomto niečo pravdy bolo. A možno sa tým aj naozaj začne riadiť. Bolo by asi načase, predsa len, niekedy by to aj potrebovala, mať jeden deň oddychu od tých všetkých problémov a práce, ktorú vždy mala. Sama vedela, že si ten voľný deň mala urobiť, ale až teraz, pri slovách Cleo sa rozhodla, že to naozaj urobí. Takto mala aspoň nejakú motiváciu, ktorá ju do toho nútila. Tušila, že to bude divný pocit, oddychovať a nič nerobiť ten oddych potreboval niekedy každý. Bol čas aj na nej, aby sa o svoje telo začala lepšie starať. Nie, že by to doteraz nerobila, svoje telo milovala, preto sa mu venovala ale ten každo-týždenný oddych jej tam chýbal. Samozrejme sa s Lacey o chlapcoch rozprávala, keď na to prišla reč ale až takto to nikdy nezašlo. Preto, keď dostala príležitosť sa o tom s niekým porozprávať, samozrejme, že to využila. Aj keď je pravda, že o téme, ktorá sa nahodila, priatelia s výhodami, tam veľa nemala čo povedať. Jasné, s chlapcami spala ale, že by mala niekoho ku komu by sa vracala viackrát? Nie, že by väčšina z tých s ktorými spala stáli za nič, práve naopak, na niektorých z nich mala príjemné spomienky, ale nikdy jej niečo také neprišlo ani na um. Možno by to ale bolo fajn, mať niekoho kto je tak dobrý v posteli a mať ho po ruke, keď to bude potrebovať. „To si mala očividne šťastie. Znie to ale fajn. Mať niekoho takého. Nie, že by som ja na také veci nebola ale po pravde mi to ani nikdy nenapadlo. Teraz to ale znie ako dobrý nápad,“ prizná so smiechom. Nemá v pláne to aj spraviť, ale predstava je pekná. Téma o Blainovi odišla tak rýchlo ako aj prišla, za čo bola rada. Ak by sa pýtala viac, tak by jej samozrejme odpovedala, ale bola rada, že sa to nekonalo. Nemala ho rada a pochybuje, že ho aj niekedy rada mať bude. Nepamätá si čo začalo tú jej nenávisť k nemu ale vie čo to pokračuje. To, že kvôli nemu bola Lacey nejaký čas nešťastná. A kto ublíži Lacey je okamžite na jej čiernej listine a len ťažko sa z nej človek dostane. Vlastne ani nedostane, keď sa nad tým poriadne zamyslí. Niekto kto ublíži Lacey si odchod z listiny nezaslúži. Tá pomalá obsluha sa jej naozaj nepáčila ale aspoň dostala dezert k tomu a dezert vždy zlepší náladu. Aspoň jej. Preto má tajnú zásobu sladkého schovaného tak, aby to nikto nenašiel. Aj keď je pravda, kto by u nej len niečo hľadal. Ledva k nej niekto chodil, nie to aby ešte niečo hľadal. Jediný návštevník bola Lacey alebo niektoré z dievčat zo spolku, ktoré jej ale väčšinou prišli niečo oznámiť, nie že by chceli stráviť nejaký čas spolu s ňou. „Samozrejme, že nie strašidelne. Na to vyzeráme až príliš úžasne.“ Usmeje sa na svoju spoločníčku, pričom na ňu aj žmurkne. Obe majú vysoké sebavedomie ale stačí sa na ne dve pozrieť a každému by malo byť jasné prečo. Nech si hovorí kto chce čo chce, ona vie, že vyzerá dobre. A skvelo vyzerá aj Cleo. Ľudia v reštaurácií sa aspoň môžu po kom kochať pohľadom. Obe vyzerali nevinne ale kto ich poznal aspoň trochu dobre veľmi dobre vedel, že ani jedna z nich až tak nevinná nebola. „To chápem. Aj tak ťa ale obdivujem. Niekedy je pre mňa dosť ťažké nedať si niečo naozaj dobré a na čo mám chuť, neviem či by som to zvládla.“ Je samozrejme zdravo ale niekedy príde aj na niečo nezdravé, čo si vždy rada dá. Potom to samozrejme musí na tréningu vycvičiť ale vždy to stálo za to. Aj keď v tú chvíľu na seba nadávala a prisahala si, že sa to už nestane. Stalo. Niekoľkokrát. „Nám môžeš závidieť toto ale určite je niečo, čo by som ti závidela zase ja. Hlavné je, že ťa to baví. Bolo by asi.. dosť na hovno, keby robíš niečo čo nemáš rada. Samozrejme sa také prípady našli, keď ich do toho prinútili rodičia ale aj tak.“ V tomto mala aspoň šťastie. Rodičia sa s ňou nerozprávali, preto sa mohla rozhodovať sama za seba. To už vlastne robila od svojich mladistvých čias, čo jej len vyhovuje. „Tak to beriem. Budem čakať na správu od teba.“ Bola by rada za nejakú párty, mala na ňu náladu, tak by ju mohol niekto spraviť. Možno by sa mohla do toho pustiť sama ale prečo by to robila, na to sa nájdu iní ľudia, ktorí to určite urobia s radosťou. Keď sa ale o nejakej párty dozvie skôr než Cleo je jasné, že jej naopak dá vedieť ona. Nad telefónom len mávla rukou a popritom ako sa Cleo venovala volajúcemu, ona sa zase venovala jedlu pred ňou, ktoré aj cez to čakanie bolo vynikajúce ako vždy. Svoju pozornosť ale nakoniec upriamila na tmavovlásku, keď sa jej znovu prihovorí, „och ale jasné. Len utekaj.“ Bola škoda, že už musela ísť, bol to príjemné strávený večer ale chápala, že to bolo dôležité a odísť musela, preto ju nijak nezdržiavala. Možno sa stretnú niekde inde. A možno aj spolu niekam zajdu, na nejaké tie nákupy napríklad. „Ja tiež. Spríjemnila si mi večer, takže ďakujem,“ venuje jej dokonca jeden z jej úsmevov, ktoré tak často nerozdávala. Zamáva jej, chvíľu ju ešte sleduje, kým nezmizne z podniku a to sa venuje už svoju jedlu, ktoré nakoniec doje. Pri príchode čašníka zaplatí aj za svoje jedlo, pričom mu nezabudne venovať jeden nie veľmi priateľky pohľad, než sa postaví z miesta, oblečie si kabát, do rúk vezme svoju kabelku a bez nejakého slova si to zamieri von z reštaurácie.

>> dievčenský spolok