Tělocvična

----> letisko, Japonsko

Ak si niekto predstavuje život športovca ako len jedna párty za druhou, ktorá by sa striedala a neodmysliteľne striedanie dievčat v posteli, tak sa rapídne mýli. No dobre aj napriek tomu, že včera mal za sebou jednu z tých úspešných párty na ktorej sa naozaj zabavil tak, ako sa patrí, dnešný večer mal byť o niečo iný. Levi sa nachádzal vo svojom byte. Mohol sa venovať mnohým veciam o tom ani len on sám nepochyboval no v hlave sa mu nachádzal taký zmätok, ktorý mohol odstrániť len nejakou prechádzkou a tréningom. Bol si istý, že v tomto čase sa nebude nikto nachádzať v telocvični. Pretože mnoho ľudí malo toho už plné zuby počas nabitých dní no a on? On sa rozhodol opäť si zobrať niekoľko vecí. Aj napriek tomu, že boli prázdniny on nemohol zaháľať. Ako by to vyzeralo, keby strávil celé prázdniny len na nejakej pláži a nič by nerobil? Potom ďalší školský rok by sa mohol doslova rozlúčiť so sľubnou kariérou, pretože jeho kondícia by rapídne padla. To je nevýhoda niekoho, kto študoval šport. Bola za tým skutočne drina. Kopec driny a tréning za tréningom do ktorých musel dať skutočne všetko. Levi si ale nevedel predstaviť robiť niečo iné. Samozrejme že mohol ísť v šľapajach svojich rodičov. Aspoň teda z otcovej strany. Z tej matkinej? Nemal takmer žiadne predpoklady na to, aby sa stal svojim spôsobom nejakým právnikom. Obdivoval ľudí, ktorí tomu vedeli venovať mnoho a mnoho času. Kedy vedeli nad knihami stráviť hodiny, dní dokonca celé roky! Ale čo sa jednalo jeho otca. Taktiež si nevedel predstaviť robiť niečo podobné. Samozrejme, že mal dobrú prácu. Kedy hľadal jeden talent za druhým a chcel ich zastupovať v sľubnej kariére. Keď bol Levi malým chlapcom, tak zbieral kartičky futbalistov alebo iných hráčov alebo dokonca pokemonov. Keď videl, čo robí jeho otec, kedy má jednu zložku za druhou plnú rôznych fotografií a poznámok o daných umelcoch, pripadalo mi to dokonalo rovnaké. No aj napriek tomu, že má jeho otec v meste naozaj vplyvné meno, predsa bol taký egoisticky a svoje krsné meno dal ako stredné meno svojho jediného syna, ktorý s tým musel len žiť, tak nechcel byť rovnakým. Levi ešte nepremýšľal nad tým, čo by mohla byť jeho budúcnosť.
Levi si prehodil cez plece tašku v ktorej mal športové oblečenie a rozhodol sa ísť do telocvične. Nastúpil do svojho auta, ktoré by si už zaslúžilo nejaký ten malý wellness v čistiarni. Nebolo špinavé no ako správny chlap si naozaj vedel potrpieť na svojom aute. Cestu do školy vedel naspamäť, veď predsa len tam chodil už pomerne dlhý čas. Keď svoje auto zaparkoval na mieste, kde sa nachádzalo už niekoľko áut tak vedel, že viac študentov malo podobný nápad. No vedel, že niekoľko študentov, ktorí sa venovali práve umeniu a hudby radi navštevujú dané miestnosti, kde mohli skúšať aj mimo vyučovania. To vedel obdivovať, keď sa niekto venoval hudbe. On sa venoval hudbe len v určitom období, kedy mal v sebe už niekoľko promile alkoholu a bola možnosť využitia karaoke. Ak by ho vtedy otec videl alebo skôr povedané počul, tak určite by ho chcel do svojej zbierky! Hah, no určite. Veď spievať vôbec nevedel. Otvoril dvere do telocvične a pozrel sa okolo seba. Samozrejme, že by si mohol vybrať napríklad ihrisko, kde by si zatrénoval presne to, čomu sa venuje no to nemalo takmer žiaden zmysel. Mal za sebou už jeden tréning a chcel sa venovať niečomu inému. Ak by ste sa niekedy Leviho spýtali, ako berie šport, vedel by o tom hovoriť celé hodiny. Takmer hotový rečník, ktorý sa nedokáže zastaviť. Ale bolo by to naozaj vážne rozprávanie. On sám mal skúsenosti napríklad s roztlieskavaním. No nie tou formou, kedy by sa tomu venoval práve on. V tomto ohľade bol typickým človekom. Ktorý veľmi nepovažoval niečo podobné za šport. Možno v tom zmysle, kedy povzbudzovali ich tým alebo iný šport. To bolo svojím spôsobom naozaj prospešné. No ale nevedel si predstaviť ako prebieha napríklad nejaká súťaž v roztlieskavaní. Možno kto bude mať krajší úsmev alebo kto bude mať vyššie zopnuté vlasy alebo dokonca to, kto bude mať na sebe kratšiu minisuknu. A rovnako bral možno aj gymnastiku ale to bolo spôsobené aj tým, že nemal veľa príležitostí  vidieť niekoho trénovať. Levi ale v tejto chvíli mal možnosť vidieť niekoľko náradi, ktoré sa nachádzali v miestnosti a dokonca aj osobu. Nepoznal ju no rozhodne nebol jeden s tých ľudí, kto by mal problém sa ozvať a prihovoriť. Levi nebol žiadnou hamblivkou, mal tak povediac dar reči, ktorý sa snažil vždy maximálne využiť. Z toho dôvodu si tú tašku, ktorú mal prevesenu cez plece dal dole a nechal padnúť na zem a sám pomalým krokom hoci v jeho prípade a výške t pripomínalo pre nízkeho človeka skutočne rýchlu chôdzu prešiel o čosi bližšie. „nevedel som, že výzdoba telocvične sa robí tak skoro. Možno ak by som to vedel, tak by som ti prišiel pomôcť.“ Povedal Levi pričom sa mu na tvári objavil úsmev taký, že sa mu objavili malinké vrásky okolo pier a niekoľko bielych zubov, ktoré sa mu nachádzali v ústach. Mal naozaj široký úsmev o tom nikto nepochyboval.
Nebolo to žiadne podpichovanie, možno áno záležalo na tom, ako to človek vedel zobrať. No on to mal skôr v podobe žartu. Bol naozaj zvedavý na to, ako prebieha taký tréning gymnastiky. Či sa človek pri tom aj napríklad trocha zapotí alebo to je len pre estetické očko, kedy to malo vyzerať dobre. Levi len dúfal, že v tomto prípade nebude mať tú česť s nejakým človekom, ktorý to vezme okamžite ako urážku a bude sa snažiť do neho svojim spôsobom pustiť. No v tom momente si vedel spomenúť na takú Zoey, ktorá mu v návale hnevu ušetrila nejakú tú ranu do sánky. Samozrejme z že to nebolelo ako od nejakého chlapca ale aj tak nechcel sa teraz večer pustiť do nejakej hádky. Na to skutočne nemal náladu, práve naopak, prišiel sem z toho dôvodu, aby si tú náladu vylepšil.

Bol to jeden z tých dní, kedy si po dlhom čase mohla vychutnať svoj najobľúbenejší šport na svete. Pred pár dňami sa vrátila z fotenia v Španielsku, ktoré bolo síce plné zábavy, no zároveň bolo poriadne vyčerpávajúce, a preto bola naozaj rada, keď konečne zhodila cestovnú tašku na svoju posteľ v dievčenskom spolku a unavene sa hodila vedľa nej. Svoju prácu zbožňovala, o tom nemala žiadne pochybnosti, no nebola to žiadna brnkačka, ako by niekto povedal. Niekoľko dní žila len na vode a ovocí, pričom celý deň strávila na pláži a prispôsobovala svoje telo a výraz tváre pokrikom fotografov, ktorý od nej každých tridsať sekúnd vyžadovali inú pózu...No, jednoducho to dalo človeku zabrať. Všetko však malo svoje výhody a nevýhody a ona to veľmi dobre vedela. Trvalo jej niekoľko dní, kým dospala časový posun a dala sa ako tak dokopy. Keďže škola ešte nezačala, nemala sa kam ponáhľať, a mohla si niečo také dovoliť. Čím viac času však strávila v pohodlí svojej izby, tým viac nesvoja sa cítila. Vždy bola veľmi aktívna, už ako malé dieťa. Šport mala v krvi a nikdy nedokázala dlhú dobu len tak bezcieľne leňošiť. Jasné, aj to niekedy padlo človeku vhod, samozrejme aj jej, no už si oddýchla dosť a potrebovala nejakú akciu. Trénovať bola naposledy pred dvoma týždňami, krátko pred jej odletom do Európy, no zdalo sa jej, akoby to bolo oveľa dávnejšie. Do väčšej, športovej kabely teda hodila veľkú fľašu minerálky a crop topovú mikinu, na seba natiahla obyčajný čierny gymnastický dres, v ktorom výborne vynikli jej krivky, no keďže sa po kempuse nechcela pohybovať len tak, obliekla si aj krátke svetlomodré teplákové kraťasy značky Pink od Victorias Secret a na nohy si nastokla klasické biele nízke conversy. Vlasy, ktoré mala tentokrát vo svojom pridozenom afre, nijako extra neriešila. Nemala chuť naťahovať sa s parochňou, a aj keď gymnastiky väčšinou trénovali s pevnými drdolmi, rozhodla sa tento fakt ignorovať. Bola totiž úplne presvedčená, že bude v telocvični sama, takže nemala dôvod to riešiť. Cez plece si teda prehodila kabelku, z nočného stolíka ešte zhrabla telefón a jemným poklusom zbehla dolu schodmi a vonku zo spolku, kde však nespomalila a poklusom dobehla až k ich univerzitnej telocvični. Padlo jej to naozaj dobre, ako krátka rozcvička, ktorá ju dobila energiou. Kondičku mala stále výbornú, hoci sa už športu venovala o niečo menej, a tak dokonca nebola ani zadýchaná, keď vstúpila do obrovskej miestnosti, z ktorej časť zaberalo práve gymnastické náradie. Ako predpokladala, nebol tam vôbec nikto, a tak svoju tašku hodila na kopu žineniek, zobula sa a postupne sa začala naťahovať. Šnúra, rozštep, mostík, nejaký ten premet vpred aj vzad. V žilách znovu cítila ten adrenalín a opäť bola sama sebou. Obyčajným dievčaťom, ktoré dlhé roky nechcelo nič, len vyhrávať súťaže a dostať sa na olympiádu. Samozrejme, jej sny sa neskôr zmenili, no srdce jej stále hlasno bilo v hrudi vždy, keď sa pozrela na bradlá či kladinu, ktoré boli jej obľúbené. Keď mala pocit, že je rozcvičená už dosť, podišla k nevysokej skrini, z ktorej vybrala svoje gymnastické rukavice, nakriedovala si ruky a podišla k vyššiemu bradlu, na ktorom sa začínala každá jej zostava. Zhlboka sa nadýchla, hlavu naklonila z jednej strany na druhú, oči uprela na drevenú hrazdu a s ľahkosťou vyskočila, pričom sa jej zachytila rukami, vyšvihla sa hore do stojky a s rozkročenými nohami sa okolo nej niekoľkokrát otočila, kým nedosiahla dostatočnú rýchlosť na to, aby sa odrazila na nižšiu hrazdu, kde sa opäť dostala do stojky, rukami sa prechytila na opačnú stranu a po niekoľkých ďalších otočeniach s úsmevom zoskočila rovnými nohami na mäkkú podložku pod bradlami bez toho, aby sa nejak zakymácala. Spokojná sama so sebou si zľahka zahryzla do pery, keď sa v tom dvere telocvične rozleteli a ona sa prekvapene otočila, aby si mohla obzrieť človeka, ktorý sa rozhodol takto ju vyrušiť. Bol to akýsi chlapec, ktorý jej bol tak trochu povedomý, no rýchlo si ho nevedela zaradiť. Väčšinou si tváre pamätala dobre a na tú jeho sa pozeralo veľmi dobre, hoci musela poriadne zdvihnúť hlavu, keďže bol oproti nej poriadne vysoký. Neprekvapilo ju, keď si to zamieril priamo k nej, bola zdravo sebavedomá a o pozornosť nikdy nemala núdzu, no aj tak mu dávala plusové body za odvahu. Keď však otvoril ústa, pozrela sa na neho s nadvihnutým obočím a veľmi neutrálnym výrazom v tvári. Chvíľu bola ticho, obzrela si ho od hlavy až k pätám, na čo musela pohnúť aj hlavou, keďže bol naozaj až tak vysoký, a potom sa vrátila k jeho očiam, do ktorých sa zabodla svojim pohľadom. "Rozhodla som sa, že to budem brať ako kompliment, ale nabudúce skús niečo lepšie," pery spojila do tenkej čiarky a znovu ich uvoľnila, pričom však na neho stále veľmi intenzívne hľadela. Nemohla si proste pomôcť. Naozaj vyzeral dobre. A to bolo čo povedať, pretože ona sa neuspokojila len tak s niekým. Bola náročná a dobre to vedela. Málokto sa jej dokázal zavďačiť, a preto bol jej kruh priateľov naozaj veľmi malý. Jej to tak ale vyhovovalo a kvôli nabitému rozvrhu na romantické vzťahy nemala čas, no trochu sa s ním pohrať v posteli, to si vedela predstaviť veľmi dobre. "Často sem chodíš stalkovať gymnastky, alebo si len zablúdil?" Položila mu trochu uštipačnú otázku, no aj z tých jeho slov cítila trochu irónie alebo sarkazmu takže bola presvedčená o tom, že sa kvôli tomu neurazí. Vedela, že jej vystupovanie býva niekedy trošku drzé, ako napríklad teraz, no patrilo to proste k jej temperamentu. Jasné že vedela byť aj milá, ale to len na tých, ktorí si to zaslúžili. Jeho zatiaľ nepoznala.

Levi sa nikdy netajil tým, že má rád ženy. Nemal určitý typ ale rozhodne mal rád, ak bolo dievča nízke. A to popravde pri jeho výške, ktorá bola neuveriteľných 194 cm, kedy sa na svet pozeral z hora bolo takmer každé jedno. No samozrejme, že nemohol podľahnúť tomu typickému čaru u každej jednej ženy. Mal rád odvážne ženy, ktoré vedeli povedať svoj názor no ale aj hanblivky, ktoré sa vedeli začervenať v okamihu, kedy sa k nim priblížil alebo nedajbože ešte aj prehovoril. Bolo to naozaj komické to potom sledovať a rozhodne ho bavilo vidieť ten slabý úsmev na perách a pozerania sa radšej pod nohy ako práve na neho. Levi ale vedel, že rozhodne nemal slabosť pre tie dievčatá, ktoré mali kilá na vyše. Nehovorí práve o tých, ktoré mali krivky to bolo rajcovné ale o tie, ktoré sa nevedeli o seba postarať a na miesto toho, aby začali so sebou niečo robiť, tak sa snažia nájsť jednu výhovorku za druhou. No čo sa jednalo práve tejto ženy pred ním, tak si mohol všimnúť, že jej pleť je o niečo viac tmavšia ako u iných dievčat. Mohol hádať, že jej korene boli zmiešanými. V momente, kedy otvorila ústa, dokonca kedy si ho prezrela, čo si samozrejme mal možnosť všimnúť aj on sám, tak sa musel pousmiať. Dokonca si zahryzol do vnútorného líca a potom sa pozrel okolo seba. Bolo tam mnoho zaujímavých náradí, ktoré ani len nevedel pomenovať, pretože nikdy na nich necvičil.
„Určite si zvyknutá na niekoľko komplimentov. V čom by som bol iným, ak by som ti pochválil krásnu postavu, nádherné oči v ktorých by sa človek mohol stratiť alebo naozaj zaujímavé vlasy?..“ povedal Levi  a nemohol jej nevenovať jeden pohľad pri ktorom sa pozrel na každú časť jej tela. Ved na to už muselo byť toto dievča naozaj zvyknuté, že sa chlapec pozrel na to, čo ponúka.
„Myslel som si, že tu budem sám. Chcel som si dať menší tréning ale tak prečo si nepozrieť niečo z tohto, čo tu robíš ty? Hoci ako sa to nazýva? Patrí to do umenia? Alebo hobbby?..“ Levi ju nechcel nejako podceňovať alebo podobne. No už podľa toho, ako rozprávala a podľa toho ako sa tvárila mohol vedieť, že v tomto rozhovore budú na rovnakej alebo aspoň podobnej vlne, kedy si jeden druhému budú šetriť nejaké zaujímavé poznámky. No ved kto by sa na takýto rozhovor netešil? On sám mal rád takéto rozhovory viac, ako nejaké rozhovory o počasí, ktoré vedel viesť so svojou matkou, ktorá sa s ním rozprávala no v niektorých okamihoch už vážne nevedela, čo má povedať. Vtedy prichádzal ten moment, kedy sa museli rozprávať o počasí. Kedže on sa do zákonov nerozumie a ona sa zasa nerozumie do športov. A kedže medzi nimi nikdy nebol nejaký úkážkový vzťah, kedy by si hovorili jedno tajomstvo za druhým, tak sa vedeli rozprávať iba o klasických témach o ktorých sa rozprávate s človekom s ktorým doslova nemáte nič spoločné.
Možno mu to niekedy prekážalo ale teraz určite nie. Levi vedel, že ak by sa na ňu pozeral príliš dlho, tak by to prešlo do takého okamihu, kedy by to bolo skutočne nepríjemné. „Nemyslel som si, že tu niekto bude a to z toho dôvodu, že každý jeden človek o takomto čase má lepšie záľuby ako trávenie v telocvični. A mne to napríklad osobne veľmi vyhovuje. Tak, čo mi predvedieš ako prvé? Skok cez švihadlo? Alebo kotúľ na žinienke? Ale skutočne, povedz mi, čo je to čaro v gymnastike? Nech to pochopí aj taký človek ako ja, ktorý nemal možnosť nikdy sa na tom podieľať.“ prešiel k bradlám po ktorých prešiel končekmi prstov. Bolo vidieť, že je to niečo, čo používa už mnoho ľudí, pretože to nebolo najnovšie. No možno to je výhoda, kto vie. On sa vážne do podobných vecí nevyznal a popravde aj dúfal, že dievča pred ním bude mať takú odvahu, že mu skutočne ukáže, čo na gymnastike tak miluje. V momente, kedy by povedal, že sa venuje americkému futbalu, tak by vedela o aký šport sa jedná. Pretože to boli tie športy, ktoré boli typické. Ale gymnastika? On sám si vedel predstaviť niekoľko vecí. A samozrejme, nevedel si predstaviť, ako by to zvládal nejaký chlapec alebo chlap. Napríklad s jeho výškou a príslušnou váhou? Ved v momente, kedy by sa zavesil alebo by vyšiel hore, tak by mohol spadnúť a určite si niečo urobiť. Pretože pri jeho výške by to bolo určite zlomenie väzu alebo dokonca obidvoch nôh naraz. Bolo by následne veľmi komické prísť k svojmu trénerovi a povedať mu, že si obidve nohy zlomil práve pri niečom ako je gymnastika a môže zabudnúť na túto sezonu a na to, že by mohol vôbec hrať. Levi si ani len neuvedomoval alebo si to možno nechcel uvedomovať, že by mohol mať nejaký úraz, ktorý by znamenal koniec v jeho kariére. „Ale vlastne počkajme, videl som predsa len gymnastiku v kine. Bol som na nejakom mierne pofidérnom a vtipnom filme, kde gymnastka si zapichla do nohy špendlík alebo na hrazdách jej uvoľnili skrutky a tak, ako bola a skočila z jednej na druhú a potom na zem sa úplne dolámala. Bol to naozaj veľmi zaujímavý film..“ musel sa nad tou spomienkou skutočne zasmiať.

Nad jeho ďalšími slovami jej opäť stúplo obočie, dokonca až tak vysoko, že sa jej takmer stratilo vo vlasoch a to bolo čo povedať, pretože podobne ako každá černoška, aj ona mala pomerne vysoké čelo. Nie že by ho jej slová zaskočili, to vôbec nie, skôr zostala prekvapená, ako ich hovoril. "Takže najprv si ma označil za výzdobu a teraz si vymenoval spŕšku faktov, pre ktoré ma za tú výzdobu považuješ, chápem to správne?" Ruky si preložila na prsiach pričom si dávala pozor, aby si svoj čistý čierny dres nezamazala od bielej kriedy, ktorú mala ešte stále na dlaniach po tom, čo si zopakovala jednu zo svojich zostáv na bradlách. Vedela, že asi nebude popri ňom pôsobiť odstrašujúco, chlapec s jeho výškou a očividným sebavedomým sa jej nemal dôvod zľaknúť, no aspoň mu chcela dať najavo, že pokiaľ má záujem lichotiť jej, mal by sa viac snažiť. Opäť sa teda odmlčala, pričom svojimi očami stále držala pozornosť tých jeho a neodpustila si jemné zahryznutie do pery, no potom predsa len mierne uhľa pohľadom a pokrčila ramenami. "Každopádne vďaka, no neprišla som to tu zdobiť. Prišla som sem trénovať," prezradila, pričom ruky z pŕs spustila a zľahka si ich oprela o boky. Spoločnosť nikdy neodmietla, hlavne keď sa jednalo o spoločnosť dobre vyzerajúceho muža. Naozaj si však prišla po dlhom čase zatrénovať a to aj plánovala robiť, či už sa na ňu bude pozerať alebo nie. Pokiaľ si nezoblečie tričko, pravdepodobne sa mu nepodarí až tak ju rozptýliť. Sústredenie jej nikdy nerobilo problém, ani disciplína, na tú bola zvyknutá, odkedy bola malé dieťa. Telocvičňa bola dosť veľká aj pre nich oboch a keďže očividne podľa jeho slov prišiel trénovať, ani ona ho nemienila nejako extra zdržovať. Zaujímalo ju však, čo za šport robil. So svojou výškou mohol byť bez problémov basketbalista, no videla aj vysokých hráčov lakrosu či amerického futbalu. Ktovie. Rozhodne zatiaľ nemala v pláne pýtať sa ho. Toto je pár sekundové zamyslenie sa však skončilo hneď vtedy, keď dopovedal celú svoju myšlienku a ona prižmúrila oči tak, že cez ne ledva videla. Nebola si totiž istá, či ho počula dobre ale ak áno, poriadne si pri nej zavaril, a to sa ešte ani nepoznali. "Hobby?" Zopakovala po ňom a mierne pokrútila hlavou aby dala veľmi jasne najavo, že vôbec nerozumie, ako niečo také dokázal vypustiť z úst. "Vieš, že gymnastika je olympijský šport, alebo doma nemáte televízor?" Spýtala sa s o niečo chladnejším hlasom, ako pôvodne mala v pláne, no potom sa zhlboka nadýchla a pokúsila sa upokojiť. Vedela, že ju podpichuje. Namakaný športovci málokedy dokázali oceniť fyzickú náročnosť gymnastiky, pretože ju nikdy neskúsili. Nemali ani tušenie aké to je mať plné dlane pľuzgierov z bradiel, zlomené palce a narazenú panvu z kladiny, či každodenné bolesti chrbta z pádov na podlahe. Všetci boli presvedčený, že ženské športy nie sú športy, ale umenie, hobby. Presne ako povedal on. Bolo na čase, aby aspoň jednému z nich konečne niekto ukázal, že sa poriadne mýlia. Ešte viac ju vyburcovalo, keď začal vymenovávať veci, ktoré by mu mohla ukázať a keď si spomenul na film, ktorý o gymnastike videl a očividne mu prišiel naozaj veľmi vtipný. Na tvári sa jej prvýkrát od ich stretnutia usídlil úsmev, nie však obyčajný, ale mierne škodoradostný, pričom znova len privrela oči a niekoľkokrát pokrútila hlavou. Ako sa len tešila, ako mu to vysoké ego okresá. Nemohla sa dočkať. "Nebudem ti hovoriť, aké čaro má gymnastika. Radšej ti to ukážem," pristúpila k nemu úplne blízko, tak aby sa ich telá takmer dotýkali, dlane mu položila na hrudník, zdvihla oči k tým jeho, vyzývavo si zahryzla do pery a celou svojou váhou do neho strčila, aby cúvol o pár krokov ďalej a nezavadzal jej. Potom sa s ľahkým, zvonivým smiechom otočila a vykročila priamo k bradlám, na svoju klasickú pozíciu pod väčšiu hrazdu. Ešte raz sa na neho pozrela, jedným očkom na neho žmurka a bez akýchkoľvek problémov sa odrazila, rukami chytila vysoké bradlo a vyšvihla sa do stojky, v ktorej sekundu zostala a potom sa niekoľkokrát otočila okolo nej, pričom poslednýkrát sa v dolnej pozícii oprela nohami o danú hrazdu tak, aby sa na ňu hore postavila, čo jej vyšlo a mohla sa spokojne hodiť vpred na menšie bradlo, okolo ktorého sa taktiež párkrát pretočila s rozkročenými nohami, v stojke prechytila ruky tak, aby sa znovu otočila a so širokým úsmevom opäť zoskočila na rovné nohy na žinenku pod bradlami. "Alebo by si radšej chcel vidieť niečo na kladine?" Otočila sa smerom na neho, pričom sa jej na perách stále pohrával široký úsmev. Mala pocit, že nad ním vyhrala, a aj keby nie, bolo jej to viac menej jedno. Aspoň netrávila čas, ktorý si vyčlenila na tréning, sedením a rozprávaním sa. Takto s ním prehodila pár viet ale zároveň aj trochu cvičila, takže neskôr, keď bude večer ležať vo svojej posteli, nebude musieť mať výčitky svedomia, že toho v dnešný deň urobila málo. To už ale stále pri kladine a musela sa znovu sústrediť, aby si nijako neublížila, pretože to by rozhodne nebolo pekné. S ľahkosťou sa na kladinu vyšvihla, postavila sa na jeden jej kraj chrbtom k celej jej dĺžke, zhlboka sa nadýchla, ruky zdvihla nad hlavu a ohla sa v chrbáte tak, aby urobila niekoľko premetov vzad, až pokým sa nedostala približne do stredu kladiny, kde urobila salto vpred, otočila sa na opačnú stranu a vyskočila, pričom vo vzduchu urobila šnúru a dopadla späť na kladinu. To sa jej už zdalo postačujúce, a tak sa rozbehla na jeden z koncov kladiny, kde z jej kraja ešte urobila ďalšie salto vpred, tentokrát však už rovno na zem. "Ale pokojne mi môžeš ukázať ty, čo dokážeš urobiť na päť metrov dlhom a desať centimetrov širokom kuse dreva. Predpokladám, že to začneš rozbitím nosa a skončíš zlomením väzu," skonštatovala sebavedomo no zároveň pobavene, znovu si ho premerala pohľadom a zamierila cez telocvičňu ku svojej kabelke, z ktorej vytiahla fľašu minerálky a niekoľko dúškov si odpila. Nie že by bola zadýchaná či vyčerpaná, no keďže dva týždne vôbec necvičila, nechcela dosť svalovú horúčku a tým sa dalo predísť jedine vysokým príjmom tekutín. Práve preto si vždy do telocvične brala dva litre vody, ktoré za hodinový tréning dokázala bez problémov vypiť. Prišlo jej však trochu blbé neponúknuť ho, a tak sa predsa len otočila smerom k nemu a natiahla ruku s fľaškou, hoci stál od nej pomerne ďaleko. "Dáš si? Určite si sa musel poriadne spotiť pri tom, ako si sa na mňa pozeral. Navyše, zdalo sa mi, že ti trochu kvapkali sliny," na perách sa jej opäť zjavil akýsi vyzývavý úsmev ktorý jasne naznačoval, že je so sebou veľmi spokojná a pohodila hlavou, aby sa jej dlhé, kučeravé vlasy dostali z pŕs za plecia.

Levi nevedel, či sa v jednom okamihu má smiať, alebo to naozaj myslela vážne. Bol viac ako len presvedčený o tom, že zjavne sa v niečom zmýlila a nejako zle ho pochopila. No aj tak nevedel, či bude dobré jej to vysvetliť alebo nie. No on by si to len tak nenechal pre seba, rozhodne mal v pláne niečo povedať, pretože to by nebol on. Dokonca pri pohľade na ňu mu napadla prezývka, ktorou by ju mohol volať. A či by sa jej nepáčila? No na tom mu vonkoncom nezáležalo, dokonca mu bolo jedno aj to, čo by na to povedala. „Počúvaj milky way. Ja som vôbec nemal na mysli to, že si ozdobou. Mal som na mysli to, že nie som zvyknutý toto miesto vidieť takto. S tými nástrojmi a tie beriem ako ozdobu. Ale je milé, že si si to privlastnila. No ty by si nemohla byť ozdobou tohto miesta. Ako by to predsa len vyzeralo? Pozri sa okolo seba...“ svojou dlhou rukou ukázal okolo, pričom jej dal jasne najavo, nech sa pozrie okolo presne tak, ako to to mal na mysli. „Sama si uvedomuješ, že si veľmi krásnou ženou. Vážne si myslíš, že by som ťa prirovnal ako k nejakej ozdobe tohto pomerne smradľavého miesta, ktoré je najviac cítiť potom? No tak! Ved mám na viac. Na oveľa lepšie lichôtky, to musíš uznať.“ mohol by sa cítiť naozaj mierne nahnevane rovnako ako ona sama. Ale aj tak to potom povedal ako žart, pretože to bolo niečo, čo ho naozaj rozosmialo. Bolo pre neho naozaj pomerne zábavné sledovať to, ako reagovala na jeho slová. No on nemohol za to, že nemal takmer žiadne skúsenosti s niečím podobným, ako bola práve gymnastika. V momente, kedy mal možnosť pocítiť to, ako sa k nemu priblížila a mohol cítiť jej prítomnosť, musel si jemne zahryznúť do spodnej pery a potom si ju premeral pohľadom. Bude naozaj zábavné sledovať ju práve na tomto mieste cvičiť. Bol na to zvedavý, skutočne. A dokonca kto vie, možno toto bol jeho zámer svojim spôsobom ju nabudiť k tomu, aby mu skutočne ukázala, čo sa v nej nachádza. Chcel vidieť rovnaké zapálenie pre šport, aký mával aj on v momente, kedy sa nachádzal na ihrisku. Kedy bolo jedno, čo sa okolo neho nachádzalo, pretože svoju pozornosť venoval len tej hre. Musel ale aj on sám uznať, že mala naozaj dostatok síl, pretože v momente, kedy cítil ako jej ruky pristáli na jeho hrudi a odstrčila ho, tak tam mohol cítiť tú silu. „No tak, neviem ani len tvoje meno a ty už máš potrebu sa ma nejako dotýkať? Milky way, radšej mi to ukáž..“ ruky si v tejto chvíli preložil na prsiach a mal dokonalú možnosť vidieť to, čo začala predvádzať. On sám možno časom pochopí, že gymnastika je vážne rovnocenným športom rovnako ako napríklad basketbal alebo americký futbal. Ked mal možnosť pozerať sa na ňu, tak samozrejme, že sa pozrel na každú jednu časť jej tela. Ktorý schopný chlap, by sa nepozrel na dievča, ktorému to skutočne ide? Ktoré sa vie hýbať a zjavne má silu v rukách aj v nohách, pretože inak by to dokázať nevedela? Kto vie, možno si napokon predsa len tú gymnastiku svojim spôsobom obľúbi hoci by to bolo naozaj veľmi vtipný okamih. „nie je to tým, že by som to nepovažoval za šport ale nemôžem za to, že cvičíte na miestach, kde sa my až tak často nenachádzame!“ poznamenal, pričom ju sledoval, prečo by sa mal pozerať inde, ked mal takmer dokonalý výhľad na to, čo robila? Dokonca ako normálnemu chlapcovi mu napadlo to, či dokáže aj rôzne veci ako šnúru a mostík. „Ak by som ti povedal, aby si urobila šnúru a mostík, urobíš to pre mňa? Naozaj by ma to zaujímalo vidieť, ako sa to robí..“ musel sa pri tom lišiacky pousmiať a potom sledoval, ako zišla dole. „Máš pravdu, určite by som to nezvládol. No mám rád výzvy. Hoci povedzme si pravdu, pre mňa by to bolo o niečo ťažšie z toho dôvodu, že som vysoký a rozhodne mám viac kíl ako tvoj dvojnásobok. Rozhodne by som ťa dokázal nosiť na rukách.“ jedno malé žmurknutie jej smerom, pričom to mohla pochopiť, ako len chcela. Pretože opäť bolo niekoľko spôsobov, ako to mohla pochopiť.  „a čo sa týka tej televízie. Myslíš si, že ma to baví sledovať? Jednu mám doma ale nepozerám sa na typické programy. Skôr to využívam na nejaké tie videohry, ked prídu chalani. Ale viem, kam si na toto mierila Milky way. Rozhodne si chcela podvedome zistiť, či bývam s rodičmi alebo na jednej z koľají.“ zaťukal si ukazováčikom na pravý spánok a tváril sa, ako keby v tejto chvíli prišiel na to najväčšie tajomstvo, ktoré pred svetom ukrývala. Levi už dlhú dobu nebýval so svojimi rodičmi. A keď už býval, tak oni nebývali doma, pretože sa mu nevenovali. No možno to nemalo na neho takmer žiaden vplyv. Aspoň jemu to neprekážalo. „bývam sám vo svojom byte. Takže nie, nemáme doma nejakú telku kde by som si pozrel gymnastiku. Ale povedzme si, vážne ešte niekto pozerá televízor? Všetko čo chcem, si nájdem na internete..“ povedal to teraz skutočne vážne. On vlastne ani nemal dostatok času na to, aby sa venoval televízoru. „Niekto si zapne televízor večer pred spaním ja robím iné veci. A čo ty? Máš doma televízor? Alebo sa spýtam priamo. Chodíš do nejakého zo spolkov?“ on sám na to nemal nejaký názor. Nerobilo mu problém sa rozprávať s niekým. Rozprávať sa napríklad s nerdmi alebo s chlapcami. Ved o čom by to bolo, keby mal s tým nejaký problém. Ked mu ponúkla svoju vodu podišiel k nej a zobral si ju. Ved keď mu ponúkla, tak prečo by to neurobil? A k tomu, čo povedala, sa musel len pousmiať. Prešiel si prstami po perách, ako keby jej chcel týmto gestom dať najavo, že si tie slinky radšej utrel len aby to nemusela vidieť a potom sa napil z jej vody. Samozrejme, že neurobil to, že by jej nenechal ani len jeden hlt. „Myslím si, že si sa teraz dostatočne predviedla a patrí ti moje uznanie no dávaj si pozor, aby tvoje ego nebolo ešte vyššie ako moja výška. A to je už čo povedať. Radšej mi povedz to, prečo som nemal možnosť vidieť ťa takmer na žiadnej párty? Či to už bolo u mňa doma alebo niekde inde. Alebo si človekom, ktorý nechodí na večierky?“ on sám možno nechápal ľudí, ktorí radšej ostali doma a venovali sa napríklad knihám alebo nejakým projektom zo školy. On to potreboval z času na čas sa zabaviť aspoň raz týždenne. Pretože žiadna dobra historka nezačala tým, že spoločne jedli šalát. A tie okamihy, kedy Levi sa zobudí na nejakom mieste a vonkoncom nevie, kde a prečo a ako sa tam vlastne dostal, boli naozaj zábavnými. Na to bol naozaj expertom.

Hoci to bolo pre ňu naozaj netypické, pretože ju máločo dokázalo prekvapiť, no opäť nad jeho slovami musela pozdvihnúť obočie. Najprv kvôli prezývke, ktorú jej pridelil, ktorá bola na tisíc percent narážkou na farbu jej pleti, no aj nad jeho vysvetľovaním, že ho očividne zle pochopila alebo nejaký podobný výmysel, ktorým sa snažil zachrániť situáciu. Ak ho však naozaj zle pochopila, určite to nemala v pláne dať nijako najavo. Prečo by aj mala? Pochopila to tak, ako to povedal. To že to možno myslel inak nebol jej problém. "Počúvaj ty, Hagrid,..."začala, pričom mu taktiež pridelila prezývku prvého obra, ktorý jej práve v tej chvíli napadol. Jasné, že Hagrid z Harryho Pottera nebol najpríťažlivejšia postava, no ona sa zameriavala na jeho výšku, nie na výzor. "Gymnastické náradie nie je žiadna ozdoba. Vy, muži, ste možno zvyknutý na obrovské ihrisko kde je vašou jedinou úlohou behať, no poväčšine je to tým, že máte nosy tak vysoko zdvihnuté, že vám do nich prší," dokončila spokojná sama so sebou, no naozaj sa obzrela okolo seba, tak, ako jej povedal, hoci len krátko a veľmi rýchlo pretože veľmi dobre vedela, ako telocvičňa vyzerá a nepotrebovala jeho pripomienku. Nebolo to žiadne luxusné miesto, no na cvičenie bohate postačovalo a to bolo predsa to hlavné. Vypočula si aj jeho ďalšiu myšlienku a opäť na sekundu stíchla, pričom sa mu znovu zahľadela do očí, snažiac sa pochopiť, o čo mu vlastne ide. Mala však pocit, že je to márne, a tak sa rozhodla vykašľať sa na to a pohnúť sa v konverzácii ďalej. "Prečo každý tvoj kompliment znie z časti aj ako urážka? Je to nejaká taktika?" Uškrnula sa, no vážne sa už rozhodla ďalej to neriešiť a nechať to tak. Navyše, myseľ jej zamestnalo niečo iné, a to ako mu ukázať, že gymnastika nie je len o skákaní na švihadle a robení kotrmelcov. Práve preto urobila to, čo urobila, a pristúpila k nemu tak blízko, čo on samozrejme musel nejako okomentovať a to ju napríklad vôbec neprekvapilo. Z toho, čo si stihla všimnúť, rozprával veľmi rád, dokonca mala pocit, že je asi zamilovaný do zvuku svojho hlasu. "Cleo. Teraz sa ťa už dotýkať môžem?" Zahryzla si do pery, no potom už prešla k tým ozdobám, ako pomenoval ich náradie, a predviedla mu menšiu zostavu na bradlách aj na kladine. Jasné že mohla urobiť aj niekoľko preskokov z odrazového mostíka alebo krátku choreografiu na podlahe, no nevidela v tom žiaden zmysel. To, čo chcela, mu už dokázala, a to bolo to, že gymnastika rozhodne nie je hobby a nie je jednoduchá. Určite by sa však dala považovať za umenie, možno nie také, ako sú obrazy od Picassa či hudba od Mozarta, no pri gymnastike bolo taktiež potrebné dávať si pozor na estetiku, hlavne keď sa jednalo o choreografiu na podlahe, ktorú vždy dopĺňala hudba. "Na miestach, kde sa cvičí gymnastika sa nenachádzate preto, lebo nechcete. Aj my mávame súťaže. Keby ste nás na ne chodili podporiť, podobne ako my všetci chodíme skandovať na tie vaše, možno by ste boli o trochu menej namyslení," skonštatovala, pretože nech už bol v ktoromkoľvek univerzitnom športovom tíme, či už futbalovom, lakrosovom alebo basketbalovom, vždy ich prišla podporiť celá škola. Nebolo teda prekvapením, že to niektorým z nich poriadne stúplo do hlavy a pohybovali sa po kempuse, akoby im to tam patrilo. Nehovoriac o tom, že všetky ostatné športy brali ako podradné. Podobne ako on gymnastiku. "Šnúru a mostík?" Pobavene sa zasmiala svojim ľahkým, zvonivým smiechom a mierne pokrútila hlavou. "Nič amatérskejšie ťa nenapadlo? Alebo máš pocit, že po tom, čo som tu predviedla, nedokážem urobiť šnúru a mostík?" Spýtavo nadvihla obočie, no po sekunde váhania sa predsa len ohla v chrbte a dlaňami dotkla zeme, chvíľu tak vydržala, no potom nohami vykopla smerom nahor, aby urobila predmet a dostala sa späť na rovné nohy, z ktorých sa pomaly spustila dole až pokým sa panvou nedotýkala zeme v šnúre. Potom mu venovala pohľad, ktorým sa ho pýtala, či mu to ako ukážka stačí a vyskočila späť na rovné nohy, aby pokračovala v konverzácii. "Neboj sa, ja viem, že by si to nezvládol," povedala spokojná sama so sebou, pretože hoci možno bol silný a mal dobrú kondičku, určite nebol tak ohybný a pružný, aby dokázal cvičiť na bradlách a na kladinu by určite nemal dostatočný balanc, takže by na milión percent skončil s nejakou zlomeninou. "Preskok a podlaha však na váhe nijako nezávisia, takže tam by si sa nemal na čo vyhovoriť," podpichla ho, aj keď veľmi pochybovala, že by zvládol aj to. Na preskok bola taktiež potrebná okrem sily aj pružnosť, ohybnosť a presnosť a na podlahe koordinácia pohybu a istá umelecké cítenie, ktoré mužskí športovci poväčšine nemali. "To či bývaš alebo nebývaš s rodičmi mi je naozaj úplne jedno, nechystám sa predsa k tebe domov," uškrnula sa, aj keď bola zástancom toho, že nikdy netreba hovoriť nikdy. Predsa len, zišiel by sa jej nejaký nový kamarát s výhodami, ten starý ju prestal baviť po dvoch týždňoch takže sa s ním s veľkou radosťou rozlúčila ešte predtým, než odišla na fotenie do Európy. Samozrejme, tam si užila krátky románik so španielskym kolegom, prežili spolu tri krásne noci, no to bolo všetko. Teraz bola opäť tu s otvorenými možnosťami. "To nie je zlý argument, no olympiádu vieš pozerať aj na internete," pokrčila ramenami, a hoci ona televízor príležitostne zapla a áno, pozrela si správy, pretože sa rada udržovala v obraze, keďže tak často cestovala, úplne rozumela, že pre jej rovesníkov je televízor prebytkom doby a naozaj ho používajú iba na hranie videohier. Ona však cez telku pozerávala aj Netflix, HBO Go či Amazon Prime. Prišlo jej to oveľa pohodlnejšie, ako nechať si prehrievať laptop v posteli na perine. "Predstav si, že ja televízor mám a aj ho používam. A áno, bývam v dievčenskom spolku," kývla hlavou na znak súhlasu, aj keď tam zas toľko času netrávila. Ak nebola v zahraničí alebo sa nezotavovala z jet lagov, spala buď u nejakého chlapca, ktorého zbalila večer na párty, u nejakého svojho kamaráta s výhodami alebo u Dee. Pokiaľ rátala, že má mesiac tridsať jeden dní, na svojej izbe v spolku z toho spala maximálne desať. "Neboj sa, moje ego je v správnej výške," ubezpečila ho po tej poznámke, ktorou sa ju opäť pokúsil podpichnúť, čo jej už tentokrát vôbec nevadilo, keďže uznal, že nemal pravdu a že to, čo mu ukázala ho presvedčilo a chybe v jeho slovách. Nerobilo jej teda problém ďalej s ním pokračovať v rozhovore. "V prvom rade, u teba doma som nebola preto, lebo neviem kto si. V druhom rade, na párty chodím, no v San Franciscu netrávim tak veľa času a keď sa sem vrátim, zvyčajne potrebujem minimálne dva dni na dospanie jet lagu, takže mi nejaké tie párty utečú. Keby si chodil do mesta, prípadne na párty v chlapčenskom spolku, tak by sme sa možno videli," pokrčila ramenami, pretože ona rozhodne nebola ten typ, ktorý by sa po večeroch učil. Robila to len vtedy, keď musela, inak si rada vyrazila vonku, poväčšine s Judeom, ktorý sa stal jej skvelým parťákom.

Levi mal možnosť vypočuť si jej prezývku. No nebral to nijak vážne. Pretože na podobné veci bol zvyknutý už v momente, kedy dospieval, kedy sa ho snažil niekto uraziť tým, že mu povedal žirafa alebo stožiar alebo podobne ako ona no jemu to naopak lichotilo. Pretože aj keď niekto to bral ako nevýhodu, jeho vlastnú výšku, tak on to tak určite nebral. Ba dokonca bol rád za to, že nie je ako každý jeden druhý človek a niečím sa od niekoho môže predsa len odlišovať. „Nevadí ti to niekedy? Takto sa vedieť rozčúliť nad nejakou poznámkou. Vytvoria sa ti z toho vrásky a potom tá krása už nebude tak jedinečná.“povedal v tejto chvíli sklamaným hlasom, ako keby ho to naozaj trápilo. Možno by sa niekedy mohol dať práve na herectvo, pretože to dokázal aj on sám. Vedel sa naštvať tak rýchlo, že by to niekto mohol stopovať a brať za jeho osobný rekord. No potom sa vedel aj ovládať a dokonca niekoho aj naštvať takým spôsobom, že to potom bolo naozaj vtipné. Potom musel jemne nadvihnúť obočie, pretože rozmýšľal nad jej slovami. Dokonca chvíľku bol aj ticho no napokon to nevydržal a musel niečo povedať. „Pretože len ten správny človek to pochopí presne tak, ako to myslím. Znie to divne? No vážne ma začínajú baviť tieto menšie nedorozumenia, ktoré sa tu tvoria z toho dôvodu, že si to svojim spôsobom nejako inak vysvetlíš.“ jemne naklonil hlavu na stranu a potom sa jej pozrel do očí. Bolo šťastie, že mal možnosť od nej byť niekoľko rokov a to aj z toho dôvodu, že aspoň nemusel dávať hlavu veľmi nízko. Je veľmi zaujímavé, že aj napriek tomu, že má slabosť pre nízke dievčatá niekedy to má aj svoje nevýhody. A to napríklad pri bozkávaní! Niekto si pomyslí, že to je naozaj veľmi zlatunké. To nikomu neberie no nikto neberie ani to, že to je niekedy aj pomerne bolestivé. „Počkaj počkaj… ale ja za to skutočne nemôžem, že nám na zápasy chodí niekoľko stoviek ľudí. Ak by som vedel, kedy máte napríklad vy nejakú súťaž, možno by som aj prišiel.“ ruky si preložil na prsiach a potom ju sledoval. Nebol to až taký zlý nápad. Jednoducho priviesť niekoľkých ľudí aj na miesta, kde mnoho ľudí nechodí. Napríklad na súťaže gymnastiky. Samozrejme, že také roztlieskavačky mali taktiež svoje publikum. Pretože takto to je. Niekedy sa stáva, že roztlieskavačka sa zahľadí do nejakého športovca, obmotá si ho okolo svojho pršteka alebo lepšie okolo nôh a ked sa to jedná nejakého hlúpeho športovca, ktorý premýšľa len penisom, tak ju príde aj podporiť. „Možno by som to mohol niekedy spáchať. Pozri sa, viem už čo dokážeš. Viem aj tvoje meno tak čo by mi bránilo v tom, aby som ťa išiel podporiť na nejakú súťaž? Stačí mi, ak mi niekedy napíšeš kde a kedy a budem tam.“ jedno malé žmurknutie a k tomu úsmev takmer od ucha k uchu. Ved niekedy jeho pery ani nevedeli vykúzliť taký úsmev, niekedy jeho zuby sa predrali takým spôsobom, že pery na konci boli spojené, vieme čo tým myslíme. „Takže mi chceš povedať, že chodíš na zápasy? Takže kvôli tomu sa mi naozaj darí? Možno prinášaš šťastie..“ povedal to skôr vo forme žartu, pretože neveril, že by sa to mohlo stať. Niekto veril na rôzne talizmany a podobné veci no jeho otec ho takmer neustále učil to, že by sa mal spoliehať sám na seba a nie na hlúposti, ktorým veria ostatní ľudia. Levi bol v tomto možno naozaj divným človekom ale mať niekoho stále za chrbtom ako bol jeho otec nebola takmer žiadna sláva. „Moje meno je Levi takže žiaden Hagrid. Poznamenal som svojou prezývkou iba na to, že si iná ako dievčatá naokolo. Áno, možno to je myslené na tvoju farbu pleti, milky way. Ale prečo to brať ako nevýhodu? Tak ako ja beriem svoju výšku ako vo svoj prospech. Tak by si to mala brať aj ty. Ale bacha! Nechcem sa zapliesť do žiadnej z diskusií o farbe pleti, pretože to v mnohých prípadoch asi končí zle, nemám pravdu? Chcel som ti tým dať len najavo to, že tvoja pleť je skutočne krásna. A vidíš, tentokrát to bol priamy kompliment.“ kto vie, ako to teraz pochopí. Ale na tom teraz skutočne nezáležalo musel sa opäť pousmiať. Takže táto mladá dáma sa ho chcela dotýkať? Ide na to veľmi priamo. Drzé je to, malé je to no ako sa hovorí, je to aj zlaté. Možno mal slabosť aj na podobné typy dievčat, ktoré vedeli čo chcú. „Vieš ako to funguje Cleo.“ bolo to po prvýkrát, kedy vyslovil jej meno. S menom s ktorým sa jemne pohrával na jazyku. „Ak môžeš ty, môžem aj ja. Si na to vôbec pripravená?.“ podišiel k nej bližšie no potom mal možnosť vidieť aj to, ako urobila presne to, čo povedal. Ale ako inak svojim vlastným spôsobom. Levi to chcel vidieť, ved ktorý muž by to vidieť nechcel? Jedine ten, kto je bud panic alebo nemá záujem o zbližovanie sa. Bolo mu viac ako len jasné, že toto dievča je skutočne ohybné a tým pádom rovnaké bude aj v posteli. Ale to rozhodne nahlas nepovie. Nie po tom, ako jej povedal jeden normálny, konečne normálny kompliment. Alebo aspoň takto to malo vyzerať. „chodím na párty spolku. Nejako sa tam vždy objavím aj keď do spolku nechodím. A to je aj z toho dôvodu, že chlapci vedia, že ak potrebujú miesto, tak sa môžu na mňa spoľahnúť. Predsa len v spolku urobiť nejakú súkromnú párty na ktorú napríklad nechcú pozvať niekoho zo spolku, tak sa to nemôže konať tam, nie?“ veta hodná samotného oskara no nedalo sa to rozhodne vysvetliť iným spôsobom ako práve tým, ktorý si vybral. „Ale na tom nezáleží, možno osud chcel aby sme sa stretli na tomto mieste a ja aby som mal možnosť pochopiť gymnastiku iným spôsobom. Mám pocit, že ak by všetci športovci videli to, čo som videl ja, tak by zmenili názor. A teraz prejdeme na trocha vážnejšiu tému..“ prešiel pohľadom po svojej taške, ktorú mal nedaleko. Rozbehol sa k nej, vytiahol si čierne nohavice. Mal tam samozrejme aj kraťasy no v tom by určite vyzeral ako absolútny idiot, pretože by tam bolo vidieť aj to, čo by nemuselo. Z toho dôvodu si vytiahol tie čierne tepláky a následne si ich obliekol. Nerobilo mu problém vyzliecť sa pred ňou. Prečo by malo. Tričko v ktorom chcel ísť následne domov si dal dole a v tejto chvíli pred ňou sa nachádzal iba v tých čiernych teplákoch. Nemusel sa za nič hanbiť. Predsa len mal telo, ktoré by stálo za hriech. Prešiel si prstami po vlasoch a potom pomalým krokom sa vrátil opäť k nej. „Hrám na ihrisku silou. Doslova silou, takže ti môže dôjsť, že hrám americký futbal. Mám silu v nohách aj v rukách, behám. Takže len pre zaujímavosť, by si ma mohla niečo naučiť. Niečo pri čom by som si určite nemohol zlomiť väzy, pretože sa na to ihrisko chcem aj vrátiť. Takže to vezmi ako nejakú osobnú výzvu a ja ti na budúce dám vedieť o párty, ktorú budem organizovať u seba doma.“ ruky si dal do vreciek a venoval jej úsmev.

Pozorne ho sledovala, a popravde si musela zahryznúť do pery, aby mu niečo neodvrkla. Vedela o sebe, že je drzá. Vždy taká bola, jednoducho si nedávala servítku pred ústa a narovinu povedala to, čo si myslela. Naozaj milá dokázala byť len k svojim najbližším a úplne jej to tak vyhovovalo. Nevadilo jej teda, keď bol niekto, s kým sa bavila, taktiež trochu drzý. Čo však vážne z celej duše nenávidela bolo to, keď niekto podceňoval ju alebo niečo, čo zo srdca milovala, a to bola v tom prípade práve gymnastika. Každý mal právo na svoj vlastný názor a ona to veľmi dobre vedela, no aj tak ju jeho slová mierne naštartovali ešte predtým, ako začal rozprávať o tom, že bude mať z toho rozčuľovania vrásky. Vtedy už bola naozaj poriadne rozčúlená, v tom sa rozhodne nemýlil. Práve preto si do tej pery musela zahryznúť, pretože nezastávala názor, že najlepšou obranou je útok. Ona nebola výbušná povaha a aj keď sa niekedy konfliktom nedokázala vyhnúť, tentokrát jej prišlo úplne zbytočné začať sa s ním hádať. Pravdepodobne by to totiž skončilo tak, že ona by si myslela svoje, on stále to svoje a obaja by zbytočne zabili deň. "Nerozčuľujem sa nad poznámkami, len ma nebaví počúvať hlúpe reči," mierne pokrčila ramenami, lebo nedokázala jeho slová úplne odignorovať, no zároveň sa nad nimi odmietala dlhšie pozastavovať a hlbšie ich rozoberať, pretože by vážne k ničomu rozumnému nedospeli. A to, že si neodpustil poznámku na jej výzor? To jej bolo úplne jedno. Keď jej pred chvíľou povedal, že si určite sama uvedomuje, aká je krásna, mal pravdu. Veľmi dobre vedela, že vyzerá viac než dobre a žiadna poznámka o vráskach to nedokázala zmeniť. O svoju pleť sa navyše starala príkladne, a teda si mohla dovoliť aj pár sekúnd krčenia nosa a zvrašťovania obočia nad jeho blbými rečami o gymnastike. "Takže nie len že ma podprahovo urážaš, no teraz mi chceš ešte aj povedať, že nie som správny človek, lebo ťa nechápem?" Ruky si opäť preložila na prsiach a znovu si ho premerala od hlavy po päty, pričom pôsobila naozaj veľmi vážne. Nakoniec však neudržala tú serióznu tvár príliš dlho a na tvári sa jej zjavil tak trochu pobavený úškrn, pretože hoci vážne nechápala, o čo sa ten daný chlapec snaží, no pokiaľ si myslel, že dokážeš komunikovať so ženami, bol na vážnom omyle. A za to sa na neho predsa nemohla hnevať, mala by ho skôr ľutovať. Bola si istá, že na reči žiadnu babu nikdy nezbalil. Skôr na tú výšku a peknú tváričku. Tie jeho urážlivé komplimenty ale rozhodne nepracovali v jeho prospech. "Keby si sa opýtal, tak by si to vedel," mierne pokrčila ramenami, pretože pochybovala, že vie kde sú na univerzite vyvesené informačné tabule, kde sa o všetkých univerzitných súťažiach píše. Musela mu však dať nejaké tie plusové body za to, že prejavil záujem aj o niečo iné, ako chlapčenský šport, aj keď to na druhej strane možno hovoril len preto, aby si u nej urobil očko a odčinil tak všetky tie nepekné veci, ktoré ešte pred chvíľou hovoril o gymnastike. "Fajn. Tak si teda dajme malú stávku," napadlo ju, pretože to mohlo byť celkom zábavné. Dokonca ju napadlo aj čo by mohol urobiť, pokiaľ tú stávku vyhrá ona, a to by nebola kopa zábavy len pre ňu, ale asi pre všetky dievčatá na univerzite. "Keď budeme mať najbližšiu súťaž, napíšem ti. Ak neprídeš, budeš musieť prísť na tvoj tréning v gymnastickom drese," uškrnula sa, pretože tá predstava bola neskutočne komická. Ich dresy boli poriadne obtiahnuté, takže mu bude vidieť všetko. Každý jeden záhyb jeho tela. A hlavne ten, ktorý určite ukazovať nechce. O to viac sa jej ten nápad páčil. "Ak prídeš a budeš nás podporovať celú súťaž tak, ako my podporujeme vás, môžeš si vybrať, čo budeš chcieť ty odomňa," zvodne zaklipkala mihalnicami a jemne si zahryzla do pery, pričom k nemu pristúpila o pár krokov bližšie, no potom sa zastavila a oprela sa o nižšie bradlo. Predpokladala, že od nej nič hrozné chcieť nebude, vyzeral síce ako frajer ale pochybovala, že by si na ňu niečo dovolil. Málokto si na ňu niekedy niečo dovolil. Väčšinou bola ona tá, ktorá chlapcov lovila. Presne tak, ako lev loví svoju korisť. To už ale konverzácia pokračovala ďalej a ona sa musela pobavene zasmiať nad tým, čo povedal. Zdalo sa jej to, alebo ju naozaj balil? "Samozrejme, že chodím na zápasy. Teda, keď som v San Franciscu," prikývla so smiechom, pretože aj napriek tomu, že školu brala často na ľahkú váhu, stále bola študentkou športu a preto svojich spolužiakov podporovala. Dievčatá, no aj chlapcov. "Možno ho budeš prinášať aj ty mne, ak prijmeš moju stávku," opäť prehodila veľmi zvodne, pričom si jazykom prešla po spodnej pere. Bola to zvláštna dynamika. Sama nevedela, čo od neho chcela. Jeden moment ju svojimi rečami tak trochu vytáčal, no v ďalšej minúte ju priťahoval. Nie tak, ako Noah, tak ju nepriťahoval asi nikto, no vedela si s ním predstaviť rôzne veci. Hlavne tie, ktoré sa robia v spálni. Alebo v kúpelni. Alebo na kuchynskej linke. Rýchlo teda pokrútila hlavou, aby tieto myšlienky vytriasla zo svojej hlavy a nebola úplne roptýlená. Nechcela mu totiž dať pocítiť, že má nad ňou nejakú prevahu a premýšľa nad takými vecami. To by sa vyjadroval ešte egoistickejšie, ako doteraz. "Takže prvý priamy kompliment, ktorý si mi dal, je na farbu mojej pleti. Máš nejakú slabosť na černošky?" Opäť sa pobavene zasmiala, pretože tie jeho komplimenty boli naozaj vtipné, jednoducho si nemola pomôcť. Musela však uznať, že tento bol predsa o niečo lepší, ako tie predtým, ktoré sa ani úplne nedali považovať za komplimenty ale skôr za pozitívne uštipačné pripomienky. Ona však nikdy nebola typ ženy, ktorá komplimenty potrebovala a vyžadovala. Dôležité pre ňu bolo to, že je sama so svojim výzorom spokojná a to, čo si o nej mysleli ostatní, jej bolo viac-menej jedno. Vedela, že sa nemusí páčiť každému, no našťastie bolo dosť ľudí, a hlavne mužov, ktorí ju pokladali za krásnu, a preto sa nikdy nemusela báť, že jej nebude mať kto zohriať posteľ. "Ja som pripravená na všetko," automaticky zareagovala na jeho otázku a tentokrát si už bola istá, že s ňou flirtuje a ona mu to bez problémov oplácala. Veď nevinný flirt nikdy nikoho nezabil a ona flirtovala rada. A často. A hlavne s dobre vyzerajúcimi mužmi. Do tejto kategórie spadal aj on, tak prečo nie. Keď však pokračoval v rozprávaní o osude, opäť sa zľahka uškrnula. To možno fungovalo na naivné dievčatká, ktoré práve nastúpili na školu, no na ňu nie. Nebol to osud, bola to úplná náhoda. Vtipná a celkom príjemná, stále však náhoda. To mu ale nepovedala nahlas, aby mu náhodou nepokazila ilúzie. "Takže ja venujem kopu energie a času na to, aby som ťa naučila aspoň nejaké malé základy z gymnastiky a ty ma za to pozveš na párty? To je trochu nevyrovnaný obchod," poznamenala trochu uštipačne, no ten nápad zas nebol úplne zlý. Napadlo ju niečo, čim by mohla zistiť, či má o ňu naozaj záujem, alebo sa s ňou len hrá, a tak sa rozhodla niečo vyskúšať. "Pozvánka na párty a keďže budem potrebovať niekde prespať, dohodíš mi tvojho najlepšie vyzerajúceho kamaráta," uškrnula sa a prstami zľahka zabubnovala o drevené bradlo, o ktoré sa opierala.

Levi a jeho skúsenosti so ženami. To by mohla byť jedna kapitola sama o sebe v nejakej naozaj zaujímavej a pútavej knihe, ktorá by dostala tie najväčšie ocenenia. U niektorých to bolo naozaj ľahké. Jedno milé slovko, nejaký ten úsmev a dokázal si ich získať. S niektorými mal ale väčšie plány. Flirtovanie na niekoľko dní dokonca veď on sám flirtoval už celé mesiace s nejakými dievčatami a nemuselo to končiť v posteli. Mal to rád, bola to určitá zábavka, ktorej by každý jeden človek mohol podľahnúť. Levi tým pádom, že nemal problém s rozprávaním sa s dievčatami tak poznal už tie základné typy. Pri niektorých stačilo len sa pousmiať a už sa cítili nejako výnimočne. Ako keby sa človek nemohol ani len pousmiať. Jednoduché pousmiatie sa! Potom bolo niekoľko naozaj zaujímavých typov žien, ktoré pozná takmer každý človek. Stíhačka, ktorá vám nedá ani len spávať. Stretávate ju takmer všade, nenájdete si ani len jedno jediné pokojné miesto. Dokonca aj keď potrebujete na toaletu máte pocit, ako keby vám dýchala na krk. Potom tu je samozrejme kategória feministiek, ktoré boli tak prehnane zažraté do tejto témy, že bolo zbytočne tomu vôbec venovať nejaký ten čas. No pri Cleo dúfal, že tá hranica medzi hravou drzosťou, ktorá bola naozaj rajcovná a medzi domýšľavosťou, ktorá niekedy môže byť v určitých momentoch aj chorobne otravná. Ale v podstate, kto mal rozumieť ženskej logike? Stačilo povedať pri niektorých typoch dievčat jablká a oni si to hneď zamenili za slivky s hruškami v kombinácií s čerešňami. Niekedy mal pocit, že byť ženou musí byť naozaj veľmi náročné. Z toho dôvodu Levi vlastne premýšľal, či má niečo povedať alebo nie. Povedať niečo by znamenalo takmer okamžite dostať sa do podobnej situácie. Z toho dôvodu si len zahryzol do vnútorného líca a bol ticho. A to už dávno pochopil, že je jedno z tých najlepších riešení, ktoré môže chlapec urobiť v prítomnosti dievčaťa.
Z toho dôvodu sa zameral práve na jej nápad. Stávka? Ved on bol na toto takmer ten najlepší adept. Hlavne, čo sa jednalo o stávky, ktoré so sebou niesli nejaké vtipné okamihy. A toto? Toto, čo vymyslela bol jeden z tých okamihov. Kto vie, možno ak by mal v sebe dostatok alkoholu urobil by to len tak. Niekoho s tým rozosmiať by bolo pre neho tým najväčším potešením o tom nebolo pochýb. „Hmm.. takže krásna a ešte k tomu aj zábavná? Tak to sa mi naozaj páči. A tá stávka? Vieš, že som človek, ktorý takmer neustále sa dostáva do podobných vecí? Mohol by som vymenovať niekoľko takých trapasov, ktoré už mám za sebou. Ale! Ak by ťa to skutočne rozosmialo, tak prečo nie. Ved sa pozri v nejakom peknom kostímčeku by moje nohy určite vynikli. Svaly? O tom nepochybujem horšie by to bolo možno s mojou pýchou a ešte pred tým, ako tomu dáš nejakú poznámku, pretože viem, že ju isto máš niekde na jazyku!“ nastrčil prst k tomu, že ešte vo svojom menšom monologu neskončil a musel sa skutočne zasmiať. „určite by to potešilo mnohé dámy takto ma vidieť. Ale počkaj, určite by som si aj ja pre teba niečo pripravil. Ale kedže nie som ten typ, ktorý by rád prehrával, tak mám pocit, že to budem musieť vymyslieť naozaj rýchlo..“ ani len on sám si neuvedomoval, že vlastne mu vychádzali všetky jeho plány. Mal možnosť vidieť jej ohybnosť, ktorá ho nadchla. Ved dievča ako ona musela aj v posteli robiť rôzne divy, kto vie možno sa v jeho hlave nachádzala aj tá predstava. A prečo nie? Ved toto dievča je skutočne krásne a človek je mladým len určité obdobie. Nechápal tých ľudí, ktorí si nevedeli užívať život do poslednej sekundy každou jednou bunkou v ich tele. „Takže tvoju stávku beriem! Hoci vieš, čo to znamená. Budem ti musieť dať svoje telefonne čislo..“ dokonalý spôsob, ako si získať niekoho číslo, to musela vedieť aj ona sama uznať. Niekto by sa premáhal a vymýšľal spôsoby ako sa k tomu dopracovať no v tomto prípade to bolo naozaj veľmi ľahké, aj ked to možno on sám dokonca nemal v pláne. Ale mať niekoho číslo neznamenalo automaticky si ho pozvať do postele. Bola by to veľmi rýchla cesta a to by žiadneho človeka vonkoncom nebavilo. A jeho bavilo to, že toto dievča nebolo jedno z tých, kto sa tváril nehorázne nedobytne a nechcelo sa ani len zabaviť obyčajným flirtovaním. On flirtovanie mal skutočne rád a v tomto prípade to išlo skutočne ľahko.
Levi si veľmi dobre uvedomoval, že mal mnoho rezérv v tomto ohľade. Nebol tým človekom, ktorý by robil jedno salto alebo premet za sebou. On to nikdy dokonca ani len neskúšal. V okamihu, kedy začala hovoriť o párty na ktorú ju tak povediac aj pozval alebo len hovoril o tom, že by ju tam pozval, tak sa k nej priblížil. Dostatočne blízko na to, aby mohol cítiť jej vôňu a pozeral sa jej priamo do očí. No stále dostatočne daleko na to, aby každý z nich mal svoj osobný priestor. Nebol žiadnou prísavkou, ktorá by jej nedala možnosť sa ani len nadýchnuť. Jednu ruku položil na bradlo a pritiahol sa k nej. „zoznámiť ťa s nejakým mojim kamarátom a ešte k tomu s tým najkrajším? Prosím ťa.“ v jeho očiach sa objavili malé iskričky, ktoré ani len on sám v tejto chvíli nemal potrebu nejako skrývať. A ako by to vôbec urobil? On sám by nebol nejakým dohadzovačom a ešte k tomu na vlastnej párty. Prespať u niekoho? On sám si bol istý, že jeho byt je dostatočne veľký na to, aby si tam našla nejaké to miesto na prespatie. Dokonca kto vie, možno by bol takým gentlemanom, kedy by sa rozhodol jej prenechať vlastnú izbu s dokonalou posteľou, ktorá bola naozaj pohodlná a veľká. „myslel som si, že tak múdre dievča ako ty pochopí, ako som to myslel. No možno budem musieť do tej pozvánky napísať čitateľne a hlavne zreteľne, že chcem, aby si bola v ten večer mojou spoločnosťou. Vážne si myslíš, že by som ťa predstavil niekomu a poslal ťa s ním preč? Prenechal by som ti svoju izbu. Pretože hosť u mňa má na to právo!“ bol naozaj dobrým hostiteľom. Musel byť, pretože takto ho to učili aj doma. Vlastne nie oni ale ľudia, ktorí sa počas toho, ako vyrastal striedali v jeho prítomnosti a učili ho mnohým veciam. Vychovávali ho rôzne pestúnky alebo vlastný osobný tréner, ktorý mu dal viac rád do života ako jeho otec. Čo bolo v konečnom dôsledku pomerne smutné. „takže, čim začneme? A mimochodom nebude to len tak nejaká párty! Bude tam dobré jedlo, dobrá hudba a naozaj vynikajúci alkohol. Môžeš si dokonca povedať, čo piješ.“ jedno malé žmurknutie a cvaknutie zúbkami a oddialil sa od nej pričom sa pozrel na žinienky a dúfal, že neurobil v tejto chvíli tú najväčšiu chybu vo svojom živote. Kedy by si naozaj zlomil svoj väz a nikdy sa už nepostavil na nohy. Ale život mal byť o výzvach!

Takmer nechcela veriť vlastným očiam. Nevedela ako alebo čím sa jej to podarilo, no očividne ho konečne zastavila. Teda, nie že by zastavila jeho, ale zastavila tie zvláštne reči, ktoré mal. Narážky na gymnastiku, komplimenty, ktoré vlastne zneli ako urážky a výhovorky typu ´Nevedel som, že aj vy mávate nejaké súťaže´. Vážne z toho zostala v šoku. Jasné že sa zároveň tak trochu radovala, pretože ho očividne trochu zlomila a tým nad ním vyhrala, no na druhej stráne bola fakt prekvapená, že sa vzdal tak ľahko. Stačilo len pár dobre nasmerovaných viet na to, aby ho zneistila, a on skutočne sklapol. A to jej pripadal ako niekto, kto sa bez poriadneho boja nevzdá. Oceňovala však to, že sa teraz môžu konečne normálne baviť a že ho nemusí chytať za slovíčka, aby ho trochu vyprovokovala. Jasné, že svoju drzosť nemohla stopnúť na povel, no už sa naučila korigovať jej intenzitu. V niektorých situáciách bola drzejšia, hlavne keď jej niekto robil nervy svojimi rečami, ako on ešte pred chvíľou, no niekedy sa uspokojila len s uštipačnou poznámkou počas rozhovoru, čo bolo úplne neškodné. Po krátkej chvíli ticha, ktorá bola zapríčinená jej šokom, sa ale našťastie spamätala a spokojne sa pousmiala nad jeho reakciou na stávku, ktorú navrhla. Bol odvážny, to sa jej páčilo. Väčšina chlapcov by rázne odmietla, keďže prísť na vlastný tréning amerického futbalu v obtiahnutom gymnastickom drese nebolo zrovna frajerské. Jemu to však očividne vôbec neprekážalo. "Nemám ani najmenšie pochybnosti, že by ti vynikli nohy, aj svaly...a hlavne aj ďalšie iné veci," jazykom si zľahka prešla po pere, pustila sa bradla, o ktoré sa opierala a podišla k nemu o pár krokov bližšie, pričom sa mu na chvíľu zahľadela na rozkrok, no potom svoj pohľad zdvihla až k jeho očiam a pobavene sa usmiala. Nebola si istá či si je vedomý toho, ako veľmi je obtiahnutý gymnastický dres, a tak medzi prsty chytila lem svojich kraťasov a veľmi pomaly si ich stiahla až dole ku členkom, pričom z nich s ľahkosťou vystúpila. "Takže si pripravený, že budeš oblečený len v tomto?" Obočie jej mierne stúplo v otázke, no skôr, ako by stihol odpovedať alebo nedajbože zo stávky vycúvať, rýchlo pokračovala v konverzácii ďalej. "Tak teda platí. Ale potrebujem vedieť, čo budeš chcieť ty odo mňa, pokiaľ prehrám ja," tento malý fakt bol pre ňu dosť dôležitý a možno bola hlúpa, že tú stávku uzavrela skôr, akoby zistila, čo bude chcieť na oplátku on, no keďže bol ochotný urobiť niečo také, ako ísť na svoj tréning v obtiahnutom drese, aj ona musela byť odvážna a hlavne sa nesmela nechať zaskočiť tým, čo bude od nej chcieť. Radšej by to ale vedela dopredu, aby sa na to mohla dostatočne psychicky pripraviť. Ona si totiž na rozdiel od neho musela dávať pozor na to, ako vystupuje na verejnosti, keďže bola vo fotomodelingovom svete pomerne známa a nechcela spôsobiť žiadnu kauzu, ktorá by ju mohla stáť prácu. V tejto oblasti bola naozaj veľmi zodpovedná. "To telefónne číslo by som ti dala pravdepodobne aj bez tejto stávky. Stačilo len pekne poprosiť," zvodne sa usmiala a prešla pár krokov k žinenkám, kde si zhodila tašku spolu s telefónom a práve ten zovrela v ruke. Pokiaľ mu mala dať svoje číslo, aj ona chcela to jeho. Pokiaľ ju totiž kontaktoval niekto, koho číslo nemala uložené, zväčša nereagovala. Podišla teda naspäť k nemu, opäť pomerne blízko, jednu ruku mu zľahka položila na hruď a svoj telefón mu strčila do dlane. "A prosím, ulož mi tam celé svoje meno. Nie si jediný Levi, ktorého poznám," uškrnula sa a opäť o pár krokov cúvla, aby zaujala svoju pôvodnú pozíciu pri bradle. Bavilo ju takto sa s ním hrať a pokiaľ sa nemýlila, a povedzme si pravdu, v týchto situáciách sa nemýlila skoro nikdy, zrejme to bavilo aj jeho. Flirtovanie brala ako svoju superschopnosť, nie že by v nej bola tak neskutočne dobrá, no bolo to niečo, čo dostala do vienka, niečo, čo sa nikdy nemusela učiť a niečo, čo jej vždy šlo úplne prirodzene a spontánne.
Očividne sa ale naozaj nemýlila, keďže sa o chvíľu presunul k nej ku bradlám a ona sa musela zhlboka nadýchnuť, keď sa k nej pritiahol. Naozaj to bolo ako hra na mačku a myš, a aj keď si doteraz myslela, že ona je tá mačka, ktorá sa s tou malou myškou hrá, týmto pohybom jej ukázal, že nie je až taký bezbranný a taktiež vie urobiť niečo, čím ju trochu vyvedie z miery a rozhodí. Niečo sa jej na ňom páčilo, aj tie jeho reči už teraz boli dokonca oveľa znesiteľnejšie, ako predtým. "Áno, je snáď na tom niečo zlé?" Nevinne sa na neho zazubila aj keď presne vedela, ako to myslel. Potrebovala to však počuť z jeho úst. Chcela aby jej dal jasne najavo, že on chce byť ten, ktorý jej bude robiť spoločnosť, a aj sa toho dočkala. Prešiel teda jej testom a ona bola so sebou naozaj veľmi spokojná. "Tak potom tvoju ponuku prijímam," kývla hlavou na znak súhlasu, aj keď sa jej to stále zdalo ako trochu nevyrovnaný obchod, no to už ďalej nehodlala komentovať. Dohoda bola dohoda a ona sa ju rozhodla dodržať. V jeho spoločnosti sa totiž cítila prekvapivo celkom dobre, tak prečo to nevyužiť a nezabaviť sa s ním ešte trochu viac. Možno sa s ním neskôr nebude zabávať len v telocvični, ale aj na nejakom krajšom, útulnejšom, mäkšom mieste, kde bude mať on na sebe menej oblečenia. Ona ho totiž mala málo už teraz, keďže ostala len vo svojom gymnastickom drese. "V prvom rade sa potrebuješ poriadne ponaťahovať. Keďže sa venuješ americkému futbalu, ktorý je hlavne o sile a behu, máš poskracované šľachy. Vyskúšaj toto," sadla si na žinenku na zemi tak, aby mala nohy vystreté pred sebou a s rovným chrbtom sa predklonila, rukami sa chytila za chodidlá a hlavu si oprela na kolená. Nedávala mu veľké šance na to, že to dokáže tak, ako ona, no dúfala aspoň v to, že sa dokáže dotknúť svojich špičiek. "A čo sa týka toho pitia, úplne postačí fľaša bieleho rumu, mrazené jahody a kvalitný mixér. Väčšinou totiž pijem daiquiri."

Levi to ukončil týmto pádom zámerne, pretože by to bol doslova nekončený boj medzi nimi dvoma a Levi nemal veľmi náladu možno vysvetľovať každú jednu vetu, ktorú povedal a ona to pochopila a otočila úplne iným spôsobom. Možno v momente, kedy niekto by hovoril o jeho športe rovnakým zmyslom ako to robil aj on sám, kedy to v podstate ani len nemyslel zle no možno to tak vyznelo, na to si nedával veľmi pozor, by určite namietal naďalej a doslova by išiel hlavou proti múru. Levi nebol z toho dôvodu ten človek, ktorý by sa chcel vzdať no niekedy to je možno dobré pre dobro veci. Alebo aspoň takto si to myslel. Levi ale nebral toto ako nejakú menšiu prehru ba naopak, bol za to rád, že dokázala v ňom zmeniť ten názor, ktorý sa v jeho hlave nachádzal už niekoľko rokov. Možno na tom svoj typický podiel mali aj chlapci, ktorí sa bud nachádzali v jeho prítomnosti alebo sa nachádzali dokonca v rovnakom týme ako on sám. Rozhodne mu nemohol uniknúť ten pohľad, ktorý mu venovala. Na jeho rozkrok, pričom sa on sám musel jemne zahryznúť do spodnej pery no to ani len nečakal, čo po tomto bude nasledovať. V momente, kedy si elegantným a určite aj rajcovným spôsobom o ktorom vedela veľmi dobre, dala dole svoje kraťasy, tak samozrejme ako každý jeden muž aj on sám sa musel pozrieť na jej telo. Na ten kostým, ktorý bol skutočne obtiahnutým. Možno to potreboval vidieť na vlastné oči, to aké to je vlastne obtiahnuté. No on mal veľmi rád nejaké tie výzvy. „Som zvedavý, ako by som tam dal to, čo mám. Ale prečo nie, stávka je o to viac zaujímavejšia. A nechaj ma premýšľať, rozhodne potrebujem vymyslieť niečo, čo by bolo dostatočne výnimočné ako práve toto.“ Levi premýšľal no prečo nevyužiť možno podobný nápad, aký mala ona sama. „Ak je presne toto v čom súťažite, tak by bolo možno fér, ak by si aj ty mala niečo, v čom súťažím aj ja. Ak prehráš, tak budeš musieť prísť na svoju jednu zo súťaží a vziať si tam dres s mojim menom. Nemyslím len ten, samozrejme, by si pod ním mala ten svoj. Ale chcem, aby ho ľudia videli.“ povedal presvedčeným hlasom, pretože to bolo skutočne niečo, čo si vedel priam dokonalo predstaviť.  Levi nemal problém požiadať dievča o telefonne číslo no tento spôsob sa mu možno páčil oveľa viac, ako ten typický. „Prečo neurobiť veci zaujímavejšie. V konečnom dôsledku to aj tak dopadlo rovnako.“ aj on si vytiahol mobil zo svojej kapsy a podal jej ho len z toho dôvodu, aby tam mohla napísať svoje telefonne číslo. „Ou, tak toto sa ma možno veľmi dotklo Chloe.“ povedal pomerne v tejto chvíli ironicky, samozrejme, že jej meno naschvál povedať inak, vlastne v podstate povedal úplne rozdielne meno ale na tom nezáležalo. Na jeho tvári sa aj tak objavoval úsmev. Jeden z tých mierne provokatívnych.
Nemusel ani len počuť jej slová, nemusela hovoriť takmer nič, pretože jej telo v tejto chvíli hovorilo za všetko. V momente, kedy sa k nej priblížil mohol vidieť jej pohľad. Dokonca aj prekvapenie v jej pohľade? Levi skutočne nie je tým človekom, ktorý by sa niečoho bál a rozhovoru s dievčaťom už vonkoncom nie. Z toho dôvodu bolo pre neho viac ako len prirodzené sa s nejakým dievčaťom rozprávať, pozorovať jej reč tela. A nech hovorila Cleo čokoľvek, tak jej telo neklamalo. Rovnako ako ani to jeho. Klamal by, ak by povedal, že by si ju nevedel predstaviť vo svojej posteli a prečo práve tam? Ved boli ešte tak výnimočné miesta ako napríklad jeho priestranný sprchovací box alebo dokonca kuchyňa. Toľko veľa možností alebo dokonca posilovňa v jeho byte. Začal by na schodoch, každý jeden kus oblečenia by dal dole. Záležalo by na situácií, možno by to urobil pomaly alebo by išiel na to tou dravou cestou. Boli to len myšlienky, ktoré sa nemusia nikdy presunúť do tých skutočných udalostí. No na tom v tejto chvíli vonkoncom nezáležalo. Napokon sa na jeho tvári objavil opäť úsmev, pretože možno práve túto vec očakávala. Levi bol o tomto viac ako len presvedčený no nie len kvôli nejakej myšlienke sexu ale aj z toho dôvodu, že v tejto žene sa nachádzalo niečo viac, čo by chcel získať a vidieť. Získať v takom zmysle, dostať možnosť to vidieť a pochopiť. Aj napriek tomu, že to tak možno nevyzeralo, tak nebol žiadným povrchným človekom. „no tak na toto som skutočne zvedavý. Skutočne.“ možno mal v hlase určité obavy z toho, že bude vyzerať ako úplný idiot, ktorý nedokáže nič poriadne spraviť. Vyzeralo to tak jednoducho no musel uznať, že v tomto smere nebolo veľa chvály. Vedel by niekoho pretlačiť, vedel by behať niekoľko kilometrov a nezastaviť sa no toto? V momente, kedy si sadol na zem a mal možnosť pozrieť sa na svoje prsty na nohách, ktoré boli kilometer od neho vzdialené, tak mal pocit, že by si mal svoje ruky odrezať a hodiť ich smerom k nohám len aby sa ich ako tak mohol dotknúť. Ale Levi to samozrejme aspoň vyskúšal, jemne sa dotkol špičiek svojich nôh. Ale to tak, že sa na to musel pozrieť človek z určitého uhla pohľadu. Možno, ak by trocha pokrčil tie nohy a tým pádom podvádzal, tak by to išlo o čosi ľahšie. „Sakra, vážne to vyzerá skutočne ľahko. Ale to bude tým, že mám nohy dva krát dlhšie ako ty sama!“ vrátil sa do pôvodnej pozície a pozrel sa na Cleo. „možno mi chýba nejaká motivácia...“ jedno žmurknutie patrilo práve jej a potom premýšľal nad alkoholom, ktorý si určite dobre zapamätá. „hm hoci to nie je môj šálok kávy ale ber to doslova za splnené.“ nemal problém to zariadiť.

"Ale, ale," na tvár sa jej votrel úškrn, ktorý nemohla skrývať. Jasné, že každý chlap, ktorého mala kedy česť stretnúť, sa prezentoval tým, že má v nohaviciach skrytý poriadne veľký kus, no povedzme si úprimne, málokedy to tak aj naozaj bolo. V tomto prípade, kedy si pravdepodobne bude musieť obliecť jej dres, respektíve nie jej dres, pretože je nízka a poriadne by jej ho roztiahol, no gymnastický dres, všetci budú vidieť, aký ho má v skutočnosti veľký. V niečom tak obtiahnutom sa totiž nedá nič schovať a človeku je naozaj vidieť každú jednu krivku a každý jeden záhyb tela. Klamala by keby povedala, že to nebol jeden z dôvodov, prečo mu túto stávku navrhla. Bude tak mať možnosť poriadne si obzrieť jeho telo bez toho, aby mu prikazovala, aby sa pred ňou zobliekol a ešte aj zistí, či je naozaj v pohode človek ktorý si dokáže urobiť srandu aj sám zo seba. Nemala totiž veľmi v láske ľudí, ktorý boli príliš utiahnutý alebo upnutý, pokiaľ na to nemali dobrý dôvod. On sa jej však zatiaľ javil ako človek, s ktorým by si mohla užiť kopu zábavy. V posteli aj mimo nej. "Naozaj dúfam, že túto stávku vyhrám a budem na vlastné oči vidieť, ako do tohto miniatúrneho dresu natlačíš všetko, čo tam máš," zahryzla si do pery a opäť si ho poriadne prehliadla od hlavy až po päty a intenzívne sa mu zahľadela do očí aby mu bolo jasné, že to naozaj myslí vážne. Potom však na chvíľu stíchla a nechala ho premýšľať, pretože očividne potreboval čas na to, aby prišiel s nejakým nápadom na to, čo by on chcel od nej. Väčšia chlapcov, s ktorými sa o niečo stavila, nebola veľmi kreatívna a rozhodli sa, že ak prehrá, bude sa s nimi musieť vyspať, a tak ju trochu prekvapilo, keď on povedal niečo úplne iné. Vlaste ju to aj do istej miery potešilo, pretože sex kvôli stávke nikdy nebol nič extra. Teda, aspoň ona si ho nikdy poriadne neužila, pretože jej to prišlo priveľmi silené. "A nebojíš sa, že si potom všetci, či už súťažiace alebo diváci zo školy, budú myslieť, že spolu niečo máme?" Spýtavo nadvihla obočie, pretože sa s tým na škole stretávala často. Dievčatá, ktoré chodili s hráčmi amerického futbalu, lakrosu či basketu nosili ich dresy alebo bundy po celom kempuse, pričom sa na ne dievčatá, ktoré nemali takto "slávnych" priateľov alebo boli zamilované do tých z nich, ktorí si radi užívali, pozerali so závisťou. Ona to nikdy nejako extra neriešila, len sa nad tým pre seba pousmiala, pretože neraz ráno vychádzala z izby chlapca, ktorého priateľka nosila jeho bundu či dres. Prišlo jej to vtipné, aké boli tie dievčatá naivné, no jej to bolo úplne jedno, či bol chlapec zadaný alebo nie, a popravde to ani častokrát nevedela. Pokiaľ bol totiž chlapec pripravený svoju priateľku podviesť, urobil by to tak či tak a bolo úplne jedno s kým. No a ona si aspoň užila. "Možno by ti to ale trochu zdvihlo status v tíme, málokto totiž môže povedať, že má v posteli tak ohybné dievča, ako som ja," zvodne na neho zažmurkala a zoširoka sa zazubila. Bola to proste zábavná predstava, no jeho návrh je prišiel férový. Jej kúsok oblečenia za jeho kúsok oblečenia, preto kývla hlavou na znak súhlasu a pokračovala v konverzácii ďalej, pričom si od neho vzala jeho podávaný mobil, naťukala doň svoje telefónne číslo, meno, dokonca mu aj zapla foťák a odfotila sa, pričom mu túto fotku nastavila ku svojmu telefónnemu číslu, a teda sa mu bude zobrazovať zakaždým, keď budú jeden druhému telefonovať. Potom mu už ale telefón podala naspäť aj napriek tomu, že ironicky vyslovil meno iného dievčaťa. Nad tým sa len pobavene zasmiala a pohodila hlavou, aby sa jej prameň vlasov, čo jej padal do očí, vrátil na pôvodné miesto. "Zaujímavé, že si si vybral meno jedinej ďalšej černošky, ktorá sa pohybuje po tomto kempuse. Asi máš na nás fakt slabosť," zhodnotila, pričom jeho provokatívny úsmev pekne krásne odignorovala pretože veľmi dobre vedela, že ju chcel tak trochu nahnevať.
To už sa ale presunul k nej a ona sa musela zhlboka nadýchnuť. Samozrejme, že z celej tej situácie bola trochu nabudená a v mysli sa jej začali odohrávať rôzne pikantné scenáre a fantázie, no našťastie ich dokázala potlačiť vzhľadom na to, že sa rozhodla predsa len mu pomôcť a naučiť ho niečo málo z gymnastiky, aj keď naozaj len veľmi málo, keďže gymnastika potrebuje roky tréningu. Práve preto sa rozhodla že dnes mu len ukáže, ako sa správne ponaťahovať, pretože viac by takto na prvýkrát aj tak určite nezvládol. Ukázala mu teda, čo má hneď na začiatok vyskúšať a pozrela sa, ako mu to ide. Samozrejme, nebola to žiadna sláva ale bola na to pripravená, takže s úškrnom na perách mávla rukou nad jeho výhovorkou. Pretože áno, bola to len výhovorka. "Tu nejde o to, že máš dlhšie nohy. Pomer veľkostí rúk a nôh máme takmer ten istý, s rozdielom niekoľkých milimetrov. Problém je v tom, že máš poskracované šľachy," skonštatovala veľmi profesionálne, pretože dobre vedela, o čom hovorila. Gymnastika bola predsa šport, ktorému sa venovala od svojich štyroch rokov a to už bolo čo povedať. Vyskočila teda späť na nohy a pristúpila k nemu. "Urob to znova," usmiala sa, sadla si na zem tak, aby sa kolenami opierala o jeho chodidlá a keď natiahol ruky, aby sa chytil svojich špičiek, chytila mu ich tými svojimi a veľmi pomaly a opatrne sa postupne zakláňala čoraz nižšie, pričom ho tak svojom váhou ťahala spolu zo sebou. Po chvíli však prestala a ruky mu pustila, pretože nechcela, aby si ublížil. "Cítiš ten tlak pod kolenami? To znamená, že to funguje. Keď to budeš robiť každý deň aspoň pár minút, garantujem ti, že to dvoch týždňov si tie chodidlá chytíš celými rukami podobne ako ja, to je tvoja motivácia," uškrnula sa na neho aj keď si bola istá, že tou motiváciou myslel niečo úplne iné, no to mu nemala v pláne zatiaľ dať. Hovorí sa predsa, že na dobré sa dlho čaká a ona nebola len niečo dobré, ona bola to najlepšie.

Vážne ho zaujímalo to, ako by to vôbec urobila. Možno by s tým mala hromadu práce, predsa len do žiadneho takého dresu by sa nezmenil. A to aj z toho dôvodu, že mal skoro dva metre a povedzme si pravdu, bolo len málo možno žiadne dievča, ktoré by v ich týme malo takú výšku. A nehovoriac o tom, že by si ho aj tak musel upraviť k tomu, aby si tam to svoje náradíčko vôbec nejako napasoval. Pretože by to vyzeralo naozaj vtipné, ak by si to obliekol a uvedomil si, že tie veci tam dole si nemá ako poskladať a všetko by bolo vidno. Doslova všetko. Ale levi je rozhodne jeden z tých súťaživých typov, ktorý len tak ľahko neprehráva. A z toho dôvodu si bol viac ako len istý, že to bude práve ona, kto bude musieť prísť v drese s jeho menom. Nemalo to byť žiadne pohladenie po duši no kto vie, možno aj na malý okamih áno. Uvedomoval si, že bolo mnoho dievčat, ktoré napríklad nosilo tričká s ich menami alebo podobné srandy, čo znamenalo, že sa dostali do ich postele. No on vedel, že v tomto prípade by to tak nebolo. Možno aj toto berie ako jednu z tých menších výziev k tomu, zistiť, aký človek sa nachádza pred ním. Či dokáže pochopiť srandu a postaviť sa niektorým veciam čelom, nepozerať a hlavne nepočúvať to, čo sa hovorí okolo a zamerať sa len na to, čo je pravdivé. Dokonca sa sám musel sebe priznať, že ho zaujal jej pohľad na túto vec. „Ja? Vážne si myslíš, že by som to bol práve ja, komu by to vadilo? Nevadilo by tebe, pozerať sa na teba ako na niekoho, kto sa mi dostal do postele. Ja si myslím, že je dôležité, aká je pravda. Vedel by som to ja, vedela by si to ty. Takže ja v tomto nevidím najmenší problém. A vieme, že tie reči na škole aj tak trvajú len určitý moment, kedy sa niekto zameria na niekoho iného.“ pri jej dalších slovách sa musel samozrejme pousmiať. Jemu v skutočnosti nezáležalo na tom, čo si ľudia myslia. Či sa na neho pozerajú ako na zviera, ktoré svojim šarmom a pôvabom k sebe láka ľudí alebo ako niekoho, kto len nevie čo chce. Dokonca nebol ani len ten typ človeka, ktorý by sa začal chváliť s tým, aké dievča mal v posteli a zasa naopak, aké by tam chcel dostať. Nehovoril ani len o tom, či bola dobrá alebo nie. A niekedy ho prekvapoval aj ten fakt, že dievča si o sebe myslelo aké je pôvabné a v skutočnosti bolo ako nepoužiteľná doska pri ktorej mal Levi pocit, že ak by sa s ňou vyspal bralo by sa to ako nejaký druh znásilnenia, kedy nie je žena ani len schopná pohybu. „No tak Cleo. Ľudia toho tak mnoho nahovoria, vážne si nemyslíš, že by som uveril tomu, čo povieš.“ priblížil sa k nej a jemne si zahryzol do spodnej pery. Pretože toto robilo aj mnoho mužov, chlapcov kedy sľubovali takmer modré z neba a skutočnosť bola niekde úplne iná. „Ak chceš, aby som si myslel, že si ohnivé dievča, tak by si mi to musela samozrejme dokázať. Pretože slová pre mňa nič neznamenajú, mám radšej skutky.“ pohrával sa s ňou rovnako, ako to robila ona s ním. A to sa mu na tom možno aj začínalo páčiť.
No v momente, kedy mal možnosť dozvedieť sa o tom, že dievča s menom Chloe, ktoré povedal ako prvé, ktoré mu napadlo vlastne študuje na rovnakej škole tak sa musel mierne zaraziť. Pretože o Chloe nepočul od strednej školy a aj napriek tomu, že chodia na rovnakú univerzitu ako to bolo v tejto chvíli dokázané, tak o tom nemal ani len to najmenšie tušenie. Tá malá mrška sa mu neozvala rovnako, ako to neurobil on sám. Možno obaja k tomu nemali ani len ten najmenší dôvod. Ale nemal ani len to najmenšie poňatie o tom, že niekto z jeho minulosti by sa mohol nachádzať na rovnakej škole ako on sám. A to chudák ani len nevedel, že to rozhodne nie je všetko. „Chloe? Máš na mysli slečnu Starling? Ona študuje na tejto univerzite?“ jemne nadvihol obočie, pretože bol v skutku v tejto chvíli mierne zaskočeným. Bola to naozaj veľká náhoda, že sa trafil práve do jej mena no zároveň to s ich pokožkou nemalo nič spoločné. „Povedal som prvé meno, ktoré ma napadlo na miesto Cleo. Cleo, Chloe. Je to podobné. A vôbec som nemal na mysli farbu pleti. Prečo mám pocit, že aj ked človek v tom nevidí žiadne spojenie, tak ty áno?..“ musel sa skutočne zasmiať, pretože to tak bolo. V momente, kedy je človek trocha niečím odlišný, tak hľadá nejaké skryté narážky, ktoré by tam ani nemuseli byť. „Nevedel som, že tu Chloe študuje. Videl som ju naposledy pred niekoľkými rokmi na strednej škole. Ale musím povedať, že to boli naozaj krásne, žhavé roky.!“ jemne si prešiel jazýčkom po spodnej pere a následne mal v pláne sa venovať len jej. Prečo hovoriť o niekom, kto tu ani len nebol. Neprišlo mu to vôbec správne no vedel, že skôr alebo neskôr si ju nájde. Aspoň sa presvedčí, či sa zmenila alebo nie. Vlastne, zmenil sa on vôbec od toho momentu, kedy skončil strednú školu? Rozhodne ten problém s políciou ho zmenil v tom, že neverí už tak ľudom, ako by mal a ženy neberie na ľahkú váhu. Predsa len mal dosť tých problémov a nechcel sa dostať do dalších. V momente, kedy mal možnosť vidieť, ako mu pomáha a mal možnosť cítiť, ako tu skutočne bolí, tak sa musel zahryznúť do vnútorného líca a potom si len povzdychol. „No fajn! Priznávam, že to je skutočne ťažké. Ale nemôžeš povedať, že šport, ktorý mám v koníčku ja, je ľahkým. Tiež si to mnoho ľudí myslí no v momente, kedy máš niekoho zložiť na zem behom malej chvíľky alebo ked to ty nečakáš a si zložená k zemi naozaj tým boľavým spôsobom, rozhodne to tiež nie je veľmi príjemné..“ ale nechcel sa určite vzdávať, chcel pokračovať v tomto tréningu alebo rozcvičke alebo ako by sa to vôbec dalo nazvať. On sám nevedel prísť na tie správne slová. To mu rozhodne neprišla ako vhodná motivácia. Sám nevedel, ako by to mohol využiť no v tom momente, kedy mu niečo napadlo sa na jeho tvári objavil malý úsmev. „A čo tak o trochu sladšia motivácia? Nemám na mysli žiadnu fyzickú, hoci kto vie. Aj to by ma mohlo motivovať. Ale čo tak napríklad raňajky?..“ jedno malé žmurknutie jej bolo opäť venované spojené so širokým úsmevom na perách.

Nad jeho slovami s grimasou pokrčila ramenami. Jasné, že jej vôbec nevadilo, že by sa na ňu ľudia mohli pozerať ako na niekoho, koho dostal do postele. Povedzme si úprimne, ľudia na škole ju už poznali. Neraz mala niečo s chlapcami zo spolku, neraz mala niečo s chlapcami, ktorí v spolku neboli, neraz mala niečo s mužmi, ktorí už do školy nechodili. Ona totiž zastávala názor, že si treba život užívať, kým je človek mladý a keď sa po čase dá dokopy s niekým, na kom jej bude naozaj záležať a koho bude milovať, potom ju už nebude lákať mať niečo s niekým iným. Takže, popravde, bolo jej úplne jedno, čo si budú ľudia myslieť, ak ju uvidia v jeho drese. Úprimne, bola presvedčená o tom, že jemu bude mnoho chlapcov závidieť takú ženu ako je ona a jej zas bude veľa dievčat závidieť takého chlapca ako je on. V každom prípade, je to výhra pre nich oboch. "Zlatko, mňa reči ľudí naozaj nezaujímajú," povedala s temperamentom, aký majú len černošky a krátko sa na neho uškrnula. Navyše mal pravdu. Reči na škole naozaj po chvíli opadnú, pretože sa každú chvíľu stane niečo, čo tá banda pokladá za zaujímavejšie, senzačnejšie alebo poburujúcejšie. Ich "románik" by teda určite prestal byť top téma možno aj o dva dni potom. Keby sa hneď v ten deň udiala aj nejaká párty, pravdepodobne by ich ani nikto neriešil. Na párty sa totiž vždy udejú oveľa pikantnejšie veci. "Prečo by si mi nemal veriť?" Spýtavo nadvihla obočie a keď sa k nej priblížil, aj ona pristúpila o krok bližšie, jazykom si zľahka prešla po pere a zdvihla zrak tak, aby mu videla do očí. "Videl si, aká som ohybná. Som predsa gymnastka. Myslíš si, že v posteli niečo také robiť nedokážem?" Zľahka sa postavila na špičky a aj keď stále bola od neho nižšia, rukou ho jemne chytila zozadu za krk a stiahla trochu nižšie, na svoju úroveň. Jej tvár bola tak blízko tej jeho, že by to z diaľky možno vyzeralo, že sa chystajú pobozkať, no ona sa len usmiala, voľnú ruku zdvihla k jeho tvári a prstom mu jemne prešla po pere, no potom ho pustila a odstúpila o krok ďalej. Obaja boli hráči a očividne bolo jasné, že obaja sú v tom veľmi dobrý. Ten moment, ktorý ale medzi sebou mali, narušila ona sama, keď spomenula Chloe. Všimla si, ako zrazu zmenil svoje správanie a najprv vôbec nechápala prečo.Trochu zarazene cúvla a opäť sa oprela o bradlá. "Áno, Chloe študuje na tejto univerzite," kývla hlavou na znak súhlasu. Veľmi dobre vedela, kto je Chloe Starling a bola si istá, že aj Chloe vedela veľmi dobre o tom, kto je ona. Povahovo si boli veľmi podobné, čo v ich prípade nebolo veľmi dobre. Obe sa totiž neradi delili a keď sa do tej celej situácie ešte priplietla aj Nancy, proste ich vzťahy nikdy neboli dobré. Do istej miery sa navzájom tolerovali, no nikdy sa nemali extra v láske. Ona popravde nikdy nechápala, ako dve povahovo rovnaké dievčatá dokážu byť najlepšie kamarátky tak, ako to bolo medzi Chloe a Nancy. Keby bola Dee rovnaká ako ona, pravdepodobne by to nikdy nezniesla. Nie že by Dee bola nejaká nevinná kvetinka alebo niečo podobné, aj Dee vedela byť drzá, no zároveň bola nežná, priateľská, dokázala si vážiť ľudí a mala veľké srdce. A to je len pár vecí, ktorej ona sama na nej tak strašne zbožňovala. Dee bola jej lepšie ja. Jej druhá polovica. "Pretože som žena a ty nevedomky vytváraš spojenia všade, ja ti na ne len poukazujem," krátko sa uškrnula, no potom sa konverzácia stočila späť k jedinej ďalšej žene s tmavou pokožkou, ktorá sa okrem nej pohybovala po kempuse a ona znovu na moment zvážnela. Cítila, že majú spolu nejakú históriu ešte predtým, ako spomenul žhavé roky. Nežiarlila, to ani zďaleka, no prestala si byť istá, či má záujem mať niečo s niekým, kto mal v posteli aj Chloe. Nebolo by to prvýkrát, o tom potom, no rozhodne to pre ňu nebolo príjemné vedieť. Keď o tom nevedela, bolo jej to úplne jedno. On sa však prezradil sám. "Tak, teraz to už vieš," pokrčila ramenami a radšej sa vrhla na cvičenie, pretože mu to už predsa sľúbila a nemala v pláne svoj sľub porušiť.
Každopádne, čo sa týkalo strečingu, nebol na tom najlepšie, a tak sa mu snažila pomôcť. Bola celkom prekvapená, že to vôbec skúšal a popravde ju to aj celkom potešilo, pretože to bolo fakt nezvyčajné, vidieť hráča amerického futbalu robiť niečo podobné, no samozrejme to veľmi dlho nevydržal. "Ja som nikdy nepovedala, že je americký futbal ľahký," mierne sa uškrnula, pretože to vážne nikdy nepovedala a ani si to nemyslela. Každý šport bol svojim spôsobom ťažký a každý mal niečo do seba. Väčšinou však muži, ktorí sa venovali typickým športom podobne ako on, brali tie ostatné za menejcenné a to bolo to, čo neznášala. "Ale už nekecaj a urob to znova," zahriakla ho, opäť si sadla vedľa neho a natiahla sa za svojimi špičkami. Nemala problém položiť si hlavu na kolená, lakte mala dokonca aj zľahka pokrčené, pretože jej šľachy boli ponaťahované dostatočne. Akonáhle však spomenul nejakú sladkú motiváciu, energicky sa narovnala a premerala si ho pohľadom. "Raňajky? Teraz? Veď si ešte takmer nič neurobil," pobavene sa zasmiala a po kolenách sa presunula späť k jeho špičkám, kde bola aj predtým, keď mu pomáhala natiahnuť sa. "Ale prečo nie. Ak sa natiahneš tak, aby si sa dotkol svojich špičiek a držal ich aspoň pätnásť sekúnd bez toho, aby si pokrčil kolená, dám ti motiváciu akú len budeš chcieť. Či už sa to týka toho jedla alebo niečoho fyzického."