Ďalšia hodina a ďalší projekt, kde na hodinu musí doniesť ďalšie fotky. Je na nich čo odfotia, aspoň niečo, keďže vždy mala radšej, keď mohla fotiť čo chcela a nie niečo.. na nejakú tému, ktorú si vymyslel profesor. Jasné, chápe, chce vidieť ako to každý zvládne ale ugh. Samozrejme ale, že to brala vážne, preto už nejaký čas zapisovala na zdrap papiera, ktorý našla niekde v jej izbe, miesta kam by mohla ísť fotiť. Niektoré miesta už boli prečiarknuté, čo samozrejme značí, že má hotovo ale stále s tými fotkami nie je spokojná. Keby sa jej niekto opýtal prečo, tak mu asi neodpovie, pretože sama nevie. Ale keď sa na ne pozrie, tak sa jej jednoducho nepáčia. To by ako odpoveď stačiť mohlo, nie? Jej určite nie. Preto ale má dnes v programe navštíviť ďalšie miesto v programe, u ktorého dúfa, že vyjde. Veď čo je lepšie než podmorský svet, s fotkami rôznych zvierat? Na tom určite nejde nič pokaziť. A možno už konečne bude mať hotovo.
Pri príchode na miesto si rozopne kabát a šál s čiapkou hodí do batohu, ktorý má na chrbte. Z toho vytiahne foťák, ktorý si zavesí na krk a potom už pomaly zamieri dnu, kde si samozrejme predtým zakúpi lístok, aby sa dovnútra vôbec dostala. Asi by ju len tak nepustili. Škoda. Hneď pri vchode sa rozhliadne okolo, pričom si to pomalým tempom pokračuje ďalej. Až tak veľa ľudí tu nie je, hlavne žiadne vrieskajúce deti. Možno to bude tým, že je zima a nie leto, čo jej ale vyhovuje, nepotrebuje aby ju nejaké behajúce deti vyrušovali. Zamyslene sa zadíva pred seba, na čo prudko zabrzdí, pričom na nič nečaká a priloží si foťák k tvári aby mohla odfotiť tunel, ktorý má pred sebou. Možno tam nejaký ľudia sú, ale záber je to dobrý a čím rýchlejšie niečo odfotí, tým rýchlejšie môže odísť.