Písečná pláž

Bol rád, že si konečne môže oddýchnuť. Samozrejme sa hudbe venoval stále, stále písal pesničky, takže teoreticky voľno nemal nikdy, ale aspoň ho mal od školy. Samozrejme sa venoval aj Therese, bol zamilovaný až po uši a možno preto tak vyzerali aj texty, ktorým sa tak teraz venoval. Zamilované a o láske. Možno sa mohol mierniť ale mal proste inšpiráciu a rozhodol sa ju použiť. Dnes ale von nemohla, preto sa rozhodol, že pôjde na pláž, kde vo vode bol ako doma. Ostatných veľmi otravovať nechcel a zvládne to predsa aj sám. Proste si zapláva nejakú chvíľu, posedí, chytí možno bronz a môže ísť domov. Môže sa stať, že tam stretne niekoho známeho, ale nebral to na istotu. Na nejaké aktivity ako surfovanie nikdy nebol, nebol práve športový typ. Sem tam zašiel do gymu, ale tam to skončilo. Tam ho aj tak zobral Charlie a proste sa mu tam zapáčilo a odvtedy tam chodí. Ale bol rád, bavilo ho to tam.
Voda bola príjemná, nad čím sa musí usmiať. Voda je určite jeho element a bez toho aby nad tým príliš premýšľal sa do nej hodí. Toto mu chýbalo. Doteraz proste na chodenie von ani nemal čas, stále bol zavretý na izbe a venoval sa tej hudbe. Konečne ale môže za hlavu hodiť školu a trochu si aj leto užiť. Po nejakej chvíli z vody vylezie a vlasy si niekoľkokrát prehrabne aby z nich dostal nadbytočnú vodu. Dlhšie mu ale toto osamotenie nevydržalo, keď odrazu začul ženský hlas. Nepočul svoje meno, ani nič iné čo by mu dalo vedieť, že to bolo na neho ale automaticky, vždy keď počul niekoho ako niečo kričí, zdvihne hlavu aby sa pozrel tým smerom. Pohľad uprie na slečnu, ktorá.. na neho máva? Hneď sa pozrel okolo seba, pretože si je istý, že to bude na niekoho, kto stojí za ním ale za ním nikto nie je. Preto sa znovu otočí dopredu na dievčinu a so zmäteným výrazom na tvári zdvihne ruku a prstom ukáže na seba, či myslí jeho. Možno už priateľku má, ale stále to nie je práve to ideálne, ak sa má s nimi rozprávať. Radšej to rozprávanie so slečnami prenechá jeho najlepšiemu kamarátovi. Ten bude aj rád. Keď uvidí ale slečnine pokývanie hlavou a ďalšie pobádanie rukou, tak nie práve veľmi ochotne zamieri z vody von smerom k nej. Nie, že by s tým mal problém ale nepozná ju, to spoznal, keď sa ocitol bližšie, a začal byť nervózny. Prečo by si ho volala k sebe? „Áno?“ ozve sa tichším hlasom, než si odkašle a na tvári sa mu objaví menší úsmev. Prešlapne a zadíva sa na tvár slečny, stále ale na tvári udržuje ten istý úsmev a čaká, čo vôbec pred ňou robí.

Spomenul už ako naozaj nemá rád byť v pozornosti nejakého dievčaťa, ktoré ešte ani nepozná? Z jednej má dokonca aj strach, pretože je pre neho až moc confident. Rozprávala na neho raz a aj to mu stačilo. Vtedy mal najväčšiu chuť sa schovať za Charlieho a nech sa jej ujme radšej on. Presne preto ale nakoniec zamieri k slečne na súši. To je niečo čo by Charlie samozrejme urobil a snaží sa v tom zlepšiť. Keď od nej stojí na pár krokov, svoje kroky spomalí až nakoniec zastane a s nervóznym kukučom sa na slečnu zadíva. Neurobil nič zlé, nie? Prečo by si ho inak zavolala? Ani nikoho neobťažoval, hlavne nie ju, keďže o nej do teraz ani nevedel. Hlavne ju ani nepozná! Alebo snáď áno a len na to zabudol? Pamäť má predsa dobrú! Jeho niť myšlienok pretrhol až jej hlas, preto sa hneď mierne narovná na čo.. hneď na to niekoľkokrát zmätene zažmurká. „Huh?“ vydá zo seba nakoniec, hneď si ale odkašle a skĺzne pohľadom na fotoaparát, kde sa naozaj nachádzal. Takže jej zničil fotku? No super, čo ho ešte čaká, nakope ho? Určite by to zvládla. Ona chce ale fotku použiť? Dobre to pochopil? Nakrčí mierne čelo a poškrabe sa vo vlasoch, než zase pohľad zdvihne na ňu. „Uh.. ospravedlňujem sa, že som Vám vliezol do záberu, netušil som to, inak by som išiel do strany alebo.. niečo. Môžem zostať tu, bokom od toho aby som zase nezavadzal ak chcete,“ povie s mierne červenými ušami, pričom na mieste zase prešlapne, „ale ak to uhm, naozaj chcete použiť tak s tým nemám problém, nevidím dôvod prečo by som mal, je to len fotka.“ Dopovie nakoniec s menším nadýchnutím, ako to všetko povedal na jeden dych, len aby to mal za sebou.

Úprimne? Najradšej by sa práve v tomto momente prepadol pod zem. Ako on nenávidel, keď sa musel rozprávať s dievčatami. Alebo aspoň s tými, ktoré nepoznal. Vždy to rád prenechal Charliemu, ktorému to išlo. Benji mal tendenciu sa vždy nejak strápniť a mal pocit, že to urobil v momente, keď otvoril pred slečnou úśta. Nedivil by sa. Nebolo by to prvýkrát. „Uhm.. vlastne áno. Teda nie. Nebude. Len som chcel povedať, že ste to dobre zhrnula.. chápete,“ vykokce zase, pričom si s povzdychom prejde rukou po tvári, ako keby mohol zahnať tú červeň, ktorá sa mu hrnula do tváre a ktorú nedokázal nijak zastaviť. Vážne ho bude mať za idiota.. ak už nemá. Ruku si nechá zase zviesť popri tele a uprie na ňu oči, kým mu vysvetľuje svoj postup na ktorý dokáže len pokývať párkrát hlavou. „Oh.. jasné! To môžem urobiť. Dať e-mail myslím. A potom aj ten súhlas, nerobí mi to problém,“ znovu pokýve, než sa tak pozrie okolo seba ako keby niečo hľadal,  „asi vám ten mail napíšem? Teda nie, že by som Vám neveril, že si ho nezapamätáte ale..“ vetu ale nedopovie a radšej pohľadom uhne niekam do strany. „Uhm.. hneď som späť,“ povie nakoniec po chvíli ticha na čo jej venuje menší úsmev, ktorý určite vyzeral kŕčovito a proste zamieri k svojim veciam, ktoré sa nachádzajú neďaleko miesta kde obaja stoja. Pod tričkom a kraťasy sa nachádza batoh, čo je dosť blbé miesto na uloženie, keďže to môže ktokoľvek ukradnúť ale risk je zisk. Skloní sa k batohu z ktorého vytiahne zošit do ktorého zapisuje svoje texty, z ktorého odtrhne malý kus papieru, vytiahne pero a zapíše naň svoj e-mail za ktorý nakreslí aj usmievajúceho sa smajlíka. Na zľahčenie nálady? Ak to vôbec pomôže. Potom zvyšok vecí hodí zase do batohu a pomalými krokmi podíde späť k slečne, ktorej ten malý zdrap papiera s napísaným e-mailom na neho, podá.