Noční klub

Noční klub byl pro Enza velmi dobrou volbou pro to 'ulovit' nějakou kořist, neboli nějakého fešáka na pěkně strávenou noc. Pokud tedy bude dostatečně úspěšný, protože docela dlouho žádnou společnost nesháněl. Neberte ho špatně, rozhodně má rád společnost, zábavu, dobrý pití a laciné flirtování. Někdy možná se daly připočítat i rychlovky, ale to už musel být opravdu mimo, což je u něj málo kdy možné, že si dobrovolně dá rychlovku na záchodech, protože nepije a tak vlastně nemá ani možnost být pořádně mimo. Bylo to možná trochu absurdní, protože lidi většinou v nočním klubu pili no ne? Hodně lidí bylo na baru, slyšel jak si mnoho lidí objednává alkohol a on tam byl se svoji prosbou na sodovku. Samozřejmě si během čekání, až si jej poměrně pohledný barman, který určitě byl hetero - podle Enzova gaydaru, který byl tak trochu na baterky, ale i tak jej používal-, všimne si prohlížel lidi okolo. Hlavně muže, u žen spíše velmi často sám pro sebe hodnotil a chválil či kritizoval výběr oblečení, které měly na sobě. Na módu si on potrpí poměrně dost, sice to pro něj byl občas oříšek, ale vždycky rád vypadal dobře. Bylo tak mnohem jednodušší lovit muže, které zaujal svým velmi dobře tvarovaným vzhledem. Nakonec na něj došla řada. Sice si ho všimla barmanka, a on nemohl zjišťovat jestli je barman opravdu tak hetero jak si myslel, ale nevadilo mu to, protože konečně dostane svoje pití. To by ale nemusel ztratit rovnováhu po strčení nějakého muže a následného strčení do dívky. Začal se samozřejmě omlouvat, mezitím hledal jakýsi oporný bod, aby měl zpět tu rovnováhu co ztratil a nakonec se věnoval ji, aby zkontroloval jestli je v pořádku. Samozřejmě nebyla. Jakmile odsekla jemně zvedl ruce v pokusu o uklidnění. "Co piješ?" zeptal se jenom prostě. Když tykala ona jemu, on bude ji taky no ne? "Sice to není moje vina, ale co," protočil očima. Pořádně mu nedocházelo, že je docela blízko a i přes hudbu jej mohla zaslechnout. Ale což, stěžoval si upřímně, protože to opravdu jeho vina nebyla, ale i tak se to snažil vynahradit. Když mu prozradí co to bylo za pití, otočil se k baru. "Jednu sodovku a jeden ten drink co měla," poví směrem k barmance. Když odešla, podíval se zpět na dívku, aby zjistil to, jestli je spokojená a nebude dál naštvaná nad rozlitým pitím.

Kráča smerom k nočnému klubu, kde plánuje stráviť zvyšok dnešného večera, niečo popiť a zabaviť sa. Takýto večer už naozaj zúfalo potrebuje, a preto po dvoch neúspešných pozvaniach svojich priateľov rezignuje a rozhodne sa, že pôjde do klubu sama. Nie je to po prvýkrát, a popravde jej to ani veľmi neprekáža, má rada čas strávený len sama so sebou. Sofia nemá problém sama sedieť pri bare, popíjať a rovnako si sama aj zatancovať na tanečnom parkete, a to je vlastne aj plán dnešného večera. S priateľmi to je, nepochybne, väčšia zábava, ale ísť sama do klubu nie je koniec sveta. Na sebe má žiarivý oranžový blejzer, čierny bandeau top a modré denimové džínsy. Obuté má obyčajné čierne lodičky s otvorenou špičkou a v ruke malú čiernu kabelku. Samozrejme, že každý správny outfit musí byť doplnený vhodnými šperkami, a preto má na krku pripnutých pár zlatých retiazok a na ušiach nenápadné zlaté kruhy. Cez dav ľudí postávajúcich pri vchode si to zamieri rovno k baru, kde sa posadí na vysokú barovú stoličku, jednu nohu si zľahka prehodí cez druhú a kabelku si odloží vedľa seba na bar. Krátky pohľad venuje nápojovému lístku, ale vlastne už tak trochu tuší, ktorý drink bude víťazom dnešného večera. Objedná si Martini, to je taká istota, keď nemá priveľmi náladu experimentovať a radšej si objedná niečo, o čom vie, že jej chutí. O malú chvíľu sa jej dostane lahodný drink do rúk, pri čom sa otočí smerom k davu ľudí na tanečnom parkete a krátko prejde pohľadom po skupinke ľudí, či náhodou nezbadá nejakú známu tvár. Jej radar ale nikoho nezachytí, a preto do seba šupne zvyšok svojho drinku a pohárik vráti späť na pult. Po vypití svojho prvého drinku si spraví krátku zastávku na ženskej toalete, ale to iba preto, aby skontrolovala stav svojho makeupu a vlasov, pričom si ale neodpustí jednu selfie o zrkadlo, ktorú ihneď pridá do svojho feedu spolu s lokáciou nočného klubu, v ktorom sa momentálne nachádza. No čo, možno sa predsa len nájde niekto, kto by sa k nej chcel dnešný večer pripojiť. A ak to tak nebude, aspoň ukáže všetkým svojim priateľom, ktorý ju v dnešný večer tak pekne odmietli, že nesedí doma, ale do klubu sa vybrala aj bez nich. Mobil si odloží späť do kabelky a nakráča si to späť k baru, kde na ňu čaká jej predošlé miesto. „Poprosím ďalšie Martini,“ sladko sa usmeje na barmana, ktorý sa pri nej zrovna pristavil.

Dnes sa konečne po dlhej dobe chcela zabaviť, dlho si už nevyšla, vôbec na niečo také nebol čas. Stále svoje voľno trávila na tréningoch aby sa zlepšila, prácou alebo učením. Prekvapivo aj to robila. Musela, ak chcela prejsť touto školou a dostať sa do sveta „dospelých“ či ako to všetci volali. Potrebovala si ale oddýchnúť a ako inak, než ísť do klubu. Tu si oddýchne dosť. Alebo to si aspoň myslela, kým do nej niekto nestrčil a tak sa jej drink nevylial. Vďaka bohu nie na ňu, inak by sa zbláznila, keby jej oblečenie skončilo od nejakého drinku. To by pravdepodobne nerozdýchala. Možno na mladíka nemala tak vyletieť, pravdepodobne chudák bol aj on obeťou, ale to Sof v ten moment naozaj nezaujímalo. Ugh. Vždy sa to muselo nejak pokaziť. Na mladíka sa dosť mračí, samozrejme, že mu po tomto nevenuje úsmev, aj keď on vyzerá, že ho to mrzí. „Manhattan,“ odsekne mu názov drinku, ktorý si predtým objednala a svoj pohľad obráti späť niekam pred seba, k baru. Nad jeho poznámkou len pretočí očami a ruku si položí na pult, po ktorom poklepká prstami, ako keby tak mohla posunúť to čakanie na drink, ktorý jej mladík objednal, kvôli čomu sa na neho mierne otočí. „Sodovku? Nepomýlil si si miesto?“ nadvihne obočie a o bar sa oprie, aby nemusela tak hlúpo stáť. Samozrejme, že v klube sa nemusí piť len alkohol, ale ľudia sem chodia hlavne kvôli tomu, preto je prekvapená, že tu niekto pije len niečo ako je sodovka. To už ale pred nimi po nejakej chvíli pristanú ich drinky, preto si ten svoj rovno pritiahne k sebe, znovu sa ale otočí na mladíka vedľa seba. „Dík.“ Povie po chvíli, dokonca sa jej aj zdvihne kútikom smerom hore, do niečoho čo sa dá nazvať úsmev.

Nočný klub v dnešný večer nie je príliš preplnený, s čím je Sofia úplne spokojná, pretože sa na ňu aspoň každú chvíľku nelepí niekoho spotené telo alebo sa ju nesnaží niekto zbaliť trápnou hláškou, ktorá isto na nikoho nikdy nefungovala. Preto si môže spokojne sedieť pri barovom pultíku a vychutnávať si svoj obľúbený drink. Teda to si myslela, až pokým na jej páse nepristála neznáma mužská ruka, čo ju prinútilo sebou zľahka cuknúť a pozrieť sa, kto by si niečo také dovolil. To svojimi myšlienkami určite privolala nejakého slizáka, ako naschvál. Neznámy mužský hlas ju osloví ako Sof, čiže jej v úplne prvom momente nedocvakne, že by to mohol byť úplný cudzinec. „Čo to sakra..,“ na jej prekvapenie ale muž stojaci vedľa nej nie je žiadny starec, ktorý sa potáca zo strany na stranu a ledva hľadí, preto iba zľahka povytiahne obočie počas toho, ako si ho lepšie prezrie. Muž, približne v rovnakom veku ako je Sofia, jeho tvár jej ale vôbec nie je známa, a preto jej tak celkom hlava nepoberá, odkiaľ ju pozná. Možno sa už stretli a Sofia si to iba nepamätá, aj keď sa silno snaží zaloviť v pamäti. To ale ihneď neznamená, že to nie je podnapitý idiot, ktorý sa o niečo nepokúša, a preto sa Sofia od neho ešte trošku viac odtiahne, iba pre istotu. „Uhm, naozaj?“ mierne povytiahne jedno obočie nahor a hlavu nakloní bokom, pričom si s prižmúrenými očami prehliada jeho tvár. Jeho vysvetlenie jej nejak nedáva zmysel, možno to bude tými dvomi drinkami, ktoré už má v systéme alebo to naozaj nedáva zmysel. „Teraz naozaj neviem, či si zo mňa strieľaš alebo to myslíš vážne,“ zľahka sa uchechtne, ale na tvári jej stále zostáva mierne zmätený výraz. „Pretože moje meno očividne poznáš, ale podľa tvojho výrazu si teraz nie som tak celkom istá, či sa poznáme,“ opäť si pohárik zdvihne k perám a trošku si odpije, pokiaľ čaká na jeho odpoveď. „Ale nie, to je v poriadku,“ zavrtí hlavou do strán na náznak toho, že za jej drink rozhodne platiť nemusí. „Nič sa nestalo,“ zľahka pokrčí ramenami a po prvýkrát sa jej na tvári objaví prívetivý úsmev. Dnes má zrovna dobrú náladu, a preto to hneď pri zistení, že ju ohmatáva cudzí chlap, nedostal jednu na nos. Možno keby ju nevychytal zrovna v najlepšej nálade, toto stretnutie by vyzeralo úplne inak.

Byl tu ten moment, kdy snad přemýšlel i nad tím, že by si nakonec jeden drink dal a tím začal svoji alkoholovou éru. Ano byl to ten moment, kdy na něj někdo hodí vinu. Dobrá uznával možná to, že mohl mít lepší rovnováhu, aby to vyrovnal a tím pádem do nikoho v následku nestrčil, avšak.. zase byl zastáncem toho, že nějaké to toxické chování dává vždycky stranou. Proto se to pokoušel vyřešit jednoduše a klidně, i když jeho společnost, které rozlil pití nevypadala nadšeně. Mezitím co se ji omlouval zhodnotil její vzhled, vypadala pěkně, rozhodně měla smysl pro módu a to se Enzovi i líbilo. Ano pořád kopal za jiný tým nebojte se. Ono, když člověk kope za jiný tým tak stále na krásu není slepý a umí dokonce ocenit ženskou krásu. Možná víc než chlapy co jsou na ženské, že? Trochu se uvelebil u pultu, zjistil, co dívka pije a jen přikývl. Toto pití znal jen z doslechu, netušil jak chutná, nebo spíše.. jeho chuťové buňky to nikdy nezjistily. Chuť onoho pití znal jen z doslechu a tomu většinu času věřil. Sám si objednal sodovku, a v tom zaslechl její hlas. Nutilo ho to přejít do menšího úšklebku a jen zavrtěl hlavou. "Nepiju," okomentuje to jenom a podívá se na společnici. "Zábava se dá najít i bez alkoholu," pokrčí nakonec do toho všeho rameny. Klepal prsty do baru zatím co čekal na jejich pití. Neměl moc velkou potřebu s ní mluvit, protože o něm bylo velmi dobře známo to, že je opravdu tichý. Avšak mu něco nedalo, nechtěl být za toho nepříjemného, nebo za toho... nevšímavého. Proto počkal až se jim dostaví jejich pití a když poděkovala jen lehce kývl hlavou. Vzal skleničku do ruku a pootočil se na ni. "Nový začátek? Jako omluva?" zkusil navrhnout a pozvedl svoji sodovku. "Pokud obrátíme list," zvedl jeden prst, udělal ze si odkašlal a pak pokračoval: "Ahoj, Enzo. Rád tě poznávám," natáhl k ní ruku. Byl připraven na všechno, na to, že ho přijme a pojede spolu s ním po proudu, ale i na to, že ho odmítne a on bude ještě více vypadat trapně. Inu, musel to aspoň zkusit, tušil že by z toho měl ještě noční můry. Bylo to u něj totiž velmi pravděpodobné.

Vedela, že to nebola mladíkova chyba, ale ak nie ste jedna špecifická blondínka (možno dokonca dve – a vlastne po novom brunetka a blondínka) tak máte proste smolu. Ale mladík je očividne až príliš milý, keď má v pláne kúpiť drink, ktorý predtým mala. Nehovorte dvakrát, nebude proti. Čo ale nečaká je, keď počuje ako si on objednáva sodovku. V klube? Preto jej to nedá a otočí sa na neho. Odpoveď dáva zmysel a samozrejme nie je niekto kto by ľudí nútil do alkoholu lebo tu boli. Len ju to prekvapilo. „Ale aj s alkoholom,“ podotkne, pričom sa už zase otočí pred seba, na barmana, ktorý im (vlastne len jej) robí drink. Netrvá to ale až tak dlho, preto, keď sa jej drink objaví pred ňou, na tvári vyčaruje niečo čo sa má aspoň trochu podobať úsmevu a vezme skleničku do rúk. Nečaká ale, že sa jej mladík prihovorí. Nový začiatok? Ospravedlnenie? Nič na to nehovorí nejaký čas, nejaká minútka to bude, takže boh vie čo sa tomu chudákovi ženie v hlave. Nevie ale čo ju to popadne, inokedy by sa proste otočila a nechala ho tam stáť. Možno nemala až tak príšerný deň, tak nebola v úplne v zlej nálade. „Sofia,“ povie nakoniec, pričom skleničku chytí do druhej ruky a natiahne k nemu tú voľnú. Ruku mu stisne, ale skoro okamžite ju aj pustí a napije sa svojho drinku. Ach, konečne. Oči sa ale nakoniec vrátia na mladíka, ktorý stojí pred ňou, Enzo? hovoril, že sa volá? Hádam si to pamätá dobre. „Takže.. zábava bez alkoholu? To si tu aj sám? Nie je to nuda?“ nadhodí otázku, pričom pohľad prebehne okolie, ako keby hľadala ľudí, ktorí tu sú s Enzom, než sa zase vráti na neho, pričom nakloní hlavu mierne do strany.

Moc dobře si uvědomoval, že má třeba hloupě dobré srdce. Nemohl si však pomoci, po tom všem čím si prošel a jak byl nakonec i vychován to byla prakticky jeho podstata. Pokud se okolo něj něco pokazilo jednoduše se snažil o napravení a dnešní večer nebyl nijak rozdílný. Ano nebyla to jeho vina, ale proč se nepokusit i tak o nápravu? Netrvalo dlouho a už hledal pohledem barmana a během chvíle objednával jejich pití. Tušil, že jeho výběr pití bude chvilkovým tématem. Jemně pokrčil rameny. “Pravda,” souhlasil nakonec jenom a pak sám chvíli sledoval barmana. Ano, s tím, jak moc byl tichý člověk, jestli by to neměl vzdát a jednoduše odejít za svým původním plánem, najít si společnost na noc. Mužskou společnost, protože ženská nebyla nic pro něj. V jistých ohledech. Nad těmi myšlenkami jsem sám pro sebe zavrtěl hlavou a nakonec se jenom vydal tou druhou cestou, což bylo lehké natáhnutí ruky jejím směrem a prozrazením jeho jména. Jemně kývl když zaslechl její jméno a po krátké chvilce pustil její ruku. “Rád tě poznávám,” řekne nakonec jenom možná až moc formálně, byla to taková klasika. U něj se nic jiného čekat nedalo, už jen kvůli tomu, jak byl trochu sociálně mimo, ale stále znal ty základy! A to se počítá no ne? Napije se svého nealkoholického pití a pak se trochu uchechtl. “Neměl jsem v plánu zůstávat sám,” poví a podívá se o okolí. A pak se nadechne. “Nejsem moc.. sociální,” podrbe se na zátylku. Očividně by se neměl přiznávat cizí ženě, ke všemu, která na první pohled nevypadala moc příjemně, ale stále to chtěl vyzkoušet. “A ty? Čekáš tu na někoho?" hned jak položil otázku se musel podívat okolo sebe. Nechtěl se dostat to nějaké potyčky, že by tu neplánovaně zasedával místo nějakému klukovi, který tu byl s jeho aktuální společností. Vysvětlovat pak, že Sofia není jeho typ.. to se mu opravdu nechtělo.

Nemohla si pomôcť, momentálne určite nevyzerala zrovna prívetivo, keďže si ho ešte stále prehliadala s mierne podozrievavým výrazom. „Mám dvojníčku, o ktorej by som mala vedieť alebo si už v klube tak dlho, že tvoje videnie je na tom tak zle?“ zľahka sa uchechtne, pričom si trošku usrkne zo svojho drinku. Samozrejme, že ho len podpichuje, a teda môže dúfať, že narazila na niekoho so zmyslom pre humor a nepošle ju s týmito komentármi kade ľahšie. „A tvoje meno je?“ tak keď už on vie, že je Sofia, možno by nebolo zlé sa dozvedieť, s kým ma vôbec tú česť. Prezrie si obrazovku, na ktorej jej ukazuje sociálnu sieť, na ktorú iba pred malou chvíľkou pridávala fotku z klubu. „Yup, to som ja,“ pokýva hlavou s úškrnom na perách, aj keď potvrdenie v tejto chvíli už asi nie je potrebné. Už tomu ani ďalej neplánuje venovať pozornosť, veď sa nič také hrozné ani nestalo. Bude teda veriť tomu, že si ju len splietol s priateľkou a nebol to žiaden nepodarený pokus o začatie konverzácie. Aj takáto zvláštna, vlastne celkom vtipná, situácia sa môže stať nakoniec celkom príjemnou, a preto Sofia dlho nerozmýšľala nad svojimi ďalšími krokmi. „Nechcem ťa zdržovať, ak si len prišiel pozdraviť kamarátku,“ zľahka pokrčí ramenami a mávne rukou do priestoru, ako keby ho púšťala zo svojho zovretia. „Ale ak sa nikam neponáhľaš, tak si kľudne prisadni,“ vyčaruje na tvári sladký úsmev, oveľa príjemnejší, ako všetky doterajšie, ktoré mu venovala. Predsa len tu Sof bola sama, čo jej úplne neprekážalo, ale spoločnosti sa rozhodne brániť nebude. Musí byť v blízkosti tohto neznámeho muža, samozrejme, trošku viac opatrná, ale zatiaľ vyzerá pomerne neškodne. Má sladký úsmev, veľké hnedé oči, tmavé vlasy, musí uznať, že vyzerá naozaj dobre. Teraz jej už len zostáva zistiť, či ju zaujme aj niečím iným ako len vzhľadom. „Možno zistíš, že ani táto Sof nie je zlou spoločnosťou,“ uškrnie sa, pričom mávne na barmana, aby jej dolial rovnaký drink, ako pred malou chvíľkou, zatiaľ čo čaká, či si prisadne alebo sa poberie tam, odkiaľ prišiel.

Jej večer sa nevyvíjal smerom akým práve veľmi chcela, ale stále sa to dá nejak otočiť. A keď už nič, tak aspoň bude v nejakej prítomnosti iného človeka. A vyzerá to tak, že to vyšlo na tohto mladíka, ktorý do nej vrazil. Nie jeho vinou, ale stále na to nejak nebrala ohľad. Nadvihne obočie, než len pokrčí ramenami a svoju pozornosť venuje barmanovi, ktorý pripravuje jej druhý drink. Tým si aj myslela, že ich konverzácia skončila, preto sa na jej tvári objavilo prekvapenie, keď sa jej zase prihovoril, len aby sa jej predstavil. Mala dosť dlhú konverzáciu sama so sebou vo svojej hlave, či ho tam proste nechá stáť a odíde niekde inde, alebo nie. Nebolo by to prvýkrát. Ale možno by naozaj nebolo zlé mať vedľa seba s kým by sa mohla porozprávať. Nie, že by si nevedela nájsť niekoho iného, to by zvládla aj o polnoci ale možno sa jej niekoho vhodného na to hľadať nechcelo. Preto sa mu teda predstaví, s mierne nadvihnutým kútikom smerom hore. Na oplátku ale nič nepovie. Možno bude za drzú, ale.. čo si budeme, to už ju pravdepodobne má. „Takže..“ začne, pričom sa odmlčí aby sa napila, „nie si veľmi sociálny, ako tvrdíš a prídeš do nočného klubu? To mi tak trochu nevychádza, ak mám povedať pravdu.“ Samozrejme neodcudzuje (možno trošku), ale naozaj to nedáva. Alebo to nejak zle pochopila? Znovu sa napije a nad jeho otázkou prejde očami svoje okolie, než sa vráti späť na jeho tvár. „Nie. Mala som spoločnosť ale prestal ma baviť. Tak som si povedala, že si zajdem po drink a uvidím kto ma upúta ako ďalší. A narazila som na teba. Alebo skôr ty do mňa, ale to je detail,“ prehodí len tak mimochodom, na čo pokrčí ramenami a odpije si. Mohlo to skončiť aj horšie, to už ale hovoriť nebude. Príde jej, že toho povedala viac než vôbec chcela.

Bylo pro něj samotného docela překvapením to, že se rozhodl velmi rychle angažovat a po své omluvě a novém drinku navázat konverzaci s novou osobou. Nebyl moc na sociální život, tedy, nijak mu nevadil ale vždy se považoval za toho, co sedí tiše v rohu a pozoruje všechny ostatní. Samozřejmě, že měl i momenty, kdy jeho tichost dokázal dát stranou a užívat si. Nebylo to možná tak časté, ale když už na to došlo, stálo to za to, alespoň podle něj. Rád se seznamoval s novými lidmi, rád poznával někoho nového, neboť proč se držet stálých zásad, které se pořád dokola opakují? Člověka to pak začně nudit velmi rychle, snad každý i ten největší introvert jednou za čas potřbeuje poznat nové lidi, jinak by umřel nudou no ne? A díky tomuto názoru se odhodlal pokračovat v konverzaci s dívkou, do které nechtěně vrazil. Které kupoval nové pití a taky, které během chvíle prozradil své jméno. Měl v hlavě dané to, že tohle asi nebyl úplně kdo ví jak originální nápad na seznámení, ale nemohl si pomoct. Jen se uchechtl nad tím, když neodpověděla klasickou frázi: Taky tě ráda poznávám, nebral si to osobně. Spíše se mu to líbilo, už jen z toho měl pocit, že je.. jiná. I když to poznal asi hned v ten moment, co ji vylil její pití. Prozradil o sobě to, že není moc sociální a pak se jen trochu zasmál jejímu komentáři. "Jo, když to říkáš takhle zní to divně," souhlasil během vteřiny s lehkým smíchem a pak pokrčil rameny. "Kde se v dnešní době hledá zábava? V nočních klubech ne?" nakloní hlavu na stranu. Napil se své vody, kterou dostal a čekal na odpověď na otázku, kterou ji položil. Lehce přikývl s menším úsměvem, neboť nezapomněla zmínit, že to on do ní narazil, vlastně doslova. Podíval se okolo, v hlavě mu šrotovalo to, čím by udržel konverzaci, taky to jestli by ji měl udržet. Pak jenom kývl hlavou. "Podívej támhle," upozornil kam se dívá, aby se tam podívala. Jeho pohled směřoval na pár, který se k sobě až moc měl. Teda hlavně holka, která se na jeho vkus lepila až moc na kluka, u kterého obličej vypadal trochu.. no ne moc příjemně a hlavně si Enzo všiml toho, jak projíždí okolí. "Co myslíš? Holka zblázněná do něj, ale on moc nejeví pozornost. Hledá jinou společnost, nebo tu jen nechce být?" pronesl otázku. Ano, bylo to možná dost divné. Hádat situace ostatních lidí okolo něj. Avšak.. přišlo mu to jako dobrá věc na poznávání lidi, asi byl obecně divný a tak by se ani nedivil, kdyby Sofia byla připravená kdykoliv odejít. Samozřejmě to i tak zkusit musel, zajímalo ho, jestli bude pro něj dál zajímavá osoba a zapojí se do této.. pro někoho divnosti, anebo ne?

Sof naozaj nemá problém sa pustiť do reči s hocikým, avšak je úplne normálne, podľa nej aj dosť rozumné, že na takýchto miestach, akým je práve nočný klub, býva trošku viac ostražitá. Eric však, zatiaľ, vyzerá neškodne, a preto jej neprekáža v tejto konverzácii pokračovať. Dokonca si už od nej získal za ten krátky čas aj úsmev, takže sú na dobrej ceste. “Čo nie je, môže byť,” pobavene sa uškrnie nad jeho poznámkou. Od priateľov už viackrát počula, že ma takzvaný resting bitch face, ktorý si sama ale vôbec neuvedomuje. “Ale zatiaľ si mi nedal dôvod odtrhnúť ti hlavu,” zasmeje sa. “A bola by som rada, keby to tak aj zostalo,” nech tieto slová slúžia Ericovi ako akési varovanie, haha. “Máš peknú tvár, bola by ťa škoda,” venuje mu jeden sladký úsmev spoločne s komplimentom. No čo, je to tak, tak prečo mu nepohladkať ego, však? Eric. “Teší ma, Eric,” opätuje mu jeden sladký úsmev, pričom si s ním jemne priťukne. “Vlastne som tu dnes sama,” uskrne si trošku zo svojho drinku, zatiaľ čo sa krátko porozhliadne po bare. “Priatelia ma dnes nechali napospas osudu, ale aha, napokon to nieje až také zlé,” rukou mávne smerom k Ericovi a zľahka sa zasmeje. “Lepšie ako nič,” keď si do nej dokáže rýpnuť v rámci zábavy on, samozrejme, že si to nemôže odpustiť ani Sof. “To bolo moc hnusné aj na mňa,” zľahka priloží ruku na jeho ruku s ospravedľnujúcim sa pohľadom v očiach a nevinným úsmevom. Možno by nemala tak moc podpichovať ľudí, ktorých až tak moc dobré nepozná, lebo ich konverzácia skončí skôr ako začala. Nemôže si však pomôcť, s priateľmi to už má tak zaužívané, že si to niekedy ani neuvedomuje. Našťastie však často narazí na ľudí s podobným humorom, ak sa to tak dá nazvať, ktorí jej to namiesto urazenia sa opätujú. Eric vyzerá, že sa dokáže nad takýmto niečím zasmiať, ale Sofia to nemôže vedieť s istotou, to sú len jej domnienky. Pomrví sa na barovej stoličke tak, aby telom smerovala k Ericovi a dala mu najavo, že má jej celú pozornosť. “Taaakže Eric, povedz mi niečo o sebe,” poťuká prstom po poháriku zatiaľ čo zvedavo sleduje muža pred sebou. Vždy sa rada niečo tohto typu spýta, keď sa s niekym spoznáva. Naozaj vám to dokáže o človeku veľa povedať, čo sa rozhodne Vám o sebe ako prvé zdeliť, teda čo on sám považuje za dôležité alebo na sebe zaujímavé. Nemôže si pomôcť, ale niekedy sa cíti ako pri interview, aj keď vôbec nechce, aby to tak vyznelo. Nemyslí si však, že je na tom niečo zlé, nemať len nezmyselné konverzácie vpodstate o ničom, ale aj sa o sebe niečo v prvom rade dozvedieť. “Dobre, dobre, nechaj sa prekvapiť,” uškrnie sa nad jeho slovami, že s ňou možno bude sranda. Hah, o tom nech ani nepochybuje. Sof krátko mávne na barmana, aby im dolial prázdne poháriky a svoju pozornosť opäť presmeruje na Erica.

Samozrejme, že to bolo divné. Nehovorí, každý jeden človek je iný, možno mal nejaký dôvod, ale aj tak jej to prišlo proste divné. Pohľad má stále uprený na mladíka, keďže vyzerá, že má v pláne to nejak vysvetliť. Aspoň myslí, usudzuje podľa jeho smiechu. Odpije si z drinku a nad jeho otázkou nadvihne obočie, než pohodí ramenami. „Zábava sa dá nájsť kdekoľvek. Aj v parku. Ale je pravda, že tá najlepšie je v klubu,“ dokončí svoj menší monológ, s menším úsmevom na tvári. Ona sama najradšej chodí práve do klubov ale to len preto, lebo sa jej tam najlepšie hľadá spoločnosť na strávenú noc. Nie, že by si ju nevedela nájsť aj na iných miestach, ale príde jej, že väčšina ľudí do klubu z toho istého dôvodu. Alebo je možno len ona chybná. Pochybuje o tom, ale človek predsa nikdy nevie. Nadvihne obočím, keď ju na niečo upozorní, preto svoju pozornosť upriami tam kam jej hovoril. Nejakú chvíľu teda nevie o čom hovorí, až keď dvojicu konečne uvidí. Cukne jej kútikmi a kútikom oka sa pozrie na spoločnosť vedľa nej, než pozornosť upriami potom späť na dvojicu, ktorú jej ukazoval. „Hľadá inú spoločnosť. Aspoň to tak vyzerá podľa toho ako sa stále oberá okolo seba. A ak si všimneš, snaží sa od nej odtiahnuť ako to len ide, takže by najradšej bol ďaleko od nej. Takže hlasujem za novú spoločnosť,“ prehodí s pohľadom stále upretým na spomínanú dvojicu, než ho otočí na Enza, tentoraz už aj s druhým nadvihnutým obočím. „Čo je tvoj názor?“ Téma, ktorú nečakala, ale je pravda, že je to zábava. Sledovať druhých ľudí a premýšľať nad tým, čo chcú urobiť a tak podobne. Možno by to mala skúsiť aj inokedy, keď bude sama. Alebo s takou Lacey. Aj keď tá by na všetko pravdepodobne našla len to dobré. Sofia bola skôr za chaos. Preto ju aj tak zaujímalo, aká bude jeho odpoveď. Možno si myslí úplne niečo iné.