Gordon si veľmi dobre uvedomoval prítomnosť ďalšej osoby vedľa seba. Nebolo by to zvláštne. Nachádzal sa v nočnom klube kde sa nachádzalo pomerne veľa osôb. Ale ona sa dívala na neho, dokonca aj prehovorila jeho smerom. Gordon nebol ten, kto by ju poslal kade ľahšie hneď v prvý moment. No už len pri pohľade na to dievča, ako sa správalo a dokonca aj to, ako sa na neho doslova vešalo vo svojom takmer spodnom prádle v ktorom aj tak nič neukrývalo, tak mal Gordon pocit, že mu nemá nič ponúknuť. On nehľadal len nejaké telo na ktoré by sa mohol pozerať alebo sa ho dotýkať rukami. On vždy hľadal niečo viac. Niekedy sa to nedalo ani slovami vyjadriť, čo to bolo. No on vedel, že v okamihu, kedy to videl, tak vedel, že to je to pravé. Nemyslel na žiadne vzťahy, na to nebol človek ako Gordon ani zďaleka stavaným. Gordon mal rád hry. Tie psychologické, kedy sa vedel človeku dostať doslova pod kožu. Také, kedy nikto nevedel odhadnúť, na čo Gordon myslí. Zvláštne, ako sa on vie k človeku dostať blízko no on sám dával stále pozor na to, aby sa k nemu nikto nedostal. A rovnako to bolo aj v tomto prípade až na to, že dievča v jeho prítomnosti ho nevedelo nijakým spôsobom zaujať. Pery, ktoré sa jej hýbali a rozprávali stále dookola a dookola, tie musel ignorovať. Pretože slová, ktoré hovorila niekedy nedávali zmysel a on vedel, že smerujú len tým jedným smerom. Možno očakávala, že tie pery, ktoré si už niekoľkokrát po sebe prešla vlhkým jazýčkom. Nehovoriac o nohách, ktoré mala možno prekrížené ale smerovali jeho smerom ako keby sa snažila mu naznačiť, že si ju môže kedykoľvek zobrať. Čo mu prišlo v jednom momente až komické. Ale Gordon nemal v pláne ju odbiť, ba naopak. Chcel aby prišla na to sama, že on nie je tou správnou partiou pre ňu. Nechcel jej tie slová povedať priamo, chcel chodiť okolo nich dookola do toho momentu, kedy to nepochopí ona sama a nebude to brať ako vlastný nápad zobrať si všetky veci a odísť. Gordon sa nepozeral do jej tváre ani do jej očí ani dokonca do výstrihu aj keď ona sa o to snažila takým spôsobom, kedy svoju hruď napínala a napínala. Gordon jej venoval niekoľko zmysluplných viet no keď chcel jej niečo naznačiť v tom momente mal možnosť vidieť, ako sa k nim niekto pripojil. Bol to ten človek, tá osoba, ktorej venoval svoj pohľad, keď prechádzal po miestnosti. Zvláštne no možno aj cítil, že napokon sa rozhodne prísť jeho smerom. No to ešte nič neznamenalo. Pri tom, ako rozprávala a dokonca ako odbila to dievča v prvom momente, kedy prišla sa jeden kútik jeho pier stočil do malého úsmevu no po tom takmer okamžite zmizol, pretože pohár v ktorom mal tú čarovnú tekutinu si priložil k perám. Potom jej venoval svoj pohľad. Ľadový pohľad, ktorý mohol byť studenší ako prvý napadnutý steh na vianoce. Gordon premýšľal nad tým, že práve táto osoba môže mať v sebe niečo, čo by ho mohlo zaujať aspoň na niekoľko minút. Kto vie, to ukáže len samotný čas. Gordon si vypočul jej slová, pričom ho možno prekvapilo, že vie, že to je práve on, kto oslavuje v tento deň. Tým pádom to možno nebol Gordon ten človek, ktorý si ju všimol ako prvú. Ale bola to práve ona, kto si všimol, že on bol oslávencom. „Myslel som si, že to nie je tak celkom vidno. No mám pocit, že si si našu skupinku ľudí všimla.“ Mohol to povedať priamo. Povedať to, že ona bola tá, kto si ho všimol no on to nechcel takto hovoriť. Nebol tým človekom, kto by o sebe hovoril ako o niekom s vysokým egom. Čo v jeho prípade rozhodne nebolo. „Venoval som ti pohľad no na miesto toho prišla ona. Mohol som si všimnúť tvoj pohľad pri tom, ako sa so mnou rozprávala. Mám pocit, že ten okamih si si vychutnala do posledného okamihu, nemám pravdu?“ natočil sa k nej. Človek pozerajúc sa na neho počas tohto večera v rovnakej situácií v ktorej sa nachádzal pred malým okamihom by mal možnosť vidieť, že jeho správanie sa voči dáme zmenilo. Nebol už rovnakým ako to bolo v prítomnosti toho dievčaťa. Bol uvoľneným, svoju prítomnosť a pohľad venoval jej. Niekomu by ten pohľad mohol byť nepríjemným. Niekomu dokonca ani nevenuje nejaké pohľady aj ked sa na neho daný človek pozerá, zvláštne ale ešte aj pohľad si u neho človek musí tak povediac vyslúžiť.
Gordon sa pozrel na barmana, ktorý sa pri nich zastavil a potom svoj pohľad opäť venoval práve jej. „čo by si si dala?“ nedal jej priamu otázku, kedy by sa spýtal na to, či ju môže na niečo pozvať. Prišlo mu to v tejto chvíli zbytočné. V takomto momente, pri otázke, ktorú zvolil len málokedy by niekto mohol odmietnuť. Tam sa to ani nežiada. Gordon nemal v tejto chvíli ani pomyslenie na to, aby sa vrátil k priateľom. Oni ho poznali veľmi dobre na to, aby vedeli, že sa k nim v tom správnom čase vráti.

Psychologická hra. Nikdy to nebola vec na krátku trať. Človek pri tom musel byť trpezlivým. Nemohol len tak z ničoho nič na niekoho vybuchnúť alebo to všetko zahodiť pri prvom neúspechu. Gordonovi to náramne šlo. Vedel sa v tom vyžívať. Bola to jeho vášeň. Pozerať sa na to, ako ľudia nevedia, ako majú odpovedať. Ako keby sa báli povedať pravdu. Hoci on už dávno tú pravdu dokáže rozpoznať. Počas tých rokov, kedy sa zameriaval na správanie ľudí a na to, ako sa pri určitých okamihoch vyvíja ich mimika tváre bolo zaujímavé. Niekto vedel skrývať pocity pod maskou, niekto sa o to snažil no vedel ho Gordon odhaliť za niekoľko krátkych chvíľ. Gordon sa takýmto spôsobom vedel zabaviť a vedel, že mu to v jeho plánoch do budúcnosti bude vedieť pomôcť. A práve dnešný deň mal patriť začiatku z jednej z jeho hier. Bude to určite zaujímavé alebo aspoň sa o to bude on sám snažiť. „Konverzácia s dievčaťom by bola zaujímavou v tom momente, ak by povedala jednu súvislú vetu.“ Gordon bol náročným človekom na tieto veci. Nevyberal si len tak niekoho. Človek, ktorý mal byť v jeho spoločnosti musel spĺňať určité parametre. Nešlo o krásu vonkajšiu. Nemusela to byť štíhla brunetka alebo blondína s plnými perami a s dokonalým pozadím. Išlo o to, čo sa nachádzalo vo vnútri človeka. A niekto ako Gordon to vedel takmer okamžite rozlíšiť. Pri pohľade na jeho novú spoločnosť vedel, že sa bude jednať o človeka s ktorým bude vedieť prehodiť niekoľko slov. Určite pri pohľade na neho jeho priatelia museli tušiť, že pre tento večer bude mať o zábavu postarané. Nešlo o nejaké hry, kedy by chcel niekoho zobrať do postele. Takým nebol, len niekedy, kedy sa vážne nudil a potreboval nudné vzrušenie. Ale v tejto chvíli mal chuť na hru. Tú hru, ktorá mu išla najlepšie. Skúmavo si ju prezrel, už počas toho, ako sa nachádzal vonku. Vedel, že skôr alebo neskôr za ním príde. Dúfal len, že nejde o dievča, ktoré by sa nechalo dostať po prvých troch vetách. „Moji priatelia vedia, čo robím. Mám rád iný druh zábavy.“ povedal Godron a počkal na to, kedy prinesie barman ich objednávku. On sám nebol na podobné drinky. Margarita, seňorita, piňakoláda. To nebolo nič pre neho. No zjavne pre dámu ako bola ona to bolo najvhodnejšie. „možno som sem prišiel kvôli tomu, aby som spoznal nových ľudí. Možno kvôli tomu, aby som spoznal teba.“ nebol ten typ, ktorý by chcel vedieť meno. Nepýtal sa na neho, nelíškal sa jej podobným štýlom, ako to vedelo robiť mnoho ľudí. Nepotreboval to vedieť. Sledoval jedným očkom, samozrejme nie neustále, pretože by to bolo vrcholne trápne ako sa tvári. Zatiaľ musel sám pre seba povedať, že nemal predstavu o tom, akým človekom je. A to ho možno zaujímalo zo všetkého najviac.
„Zaujímala by ma jedna vec. Dámu, ktorú si poslala za mnou si si vybrala náhodne alebo poznáš ako sa správa. Chcela si si prv obzrieť to, či som typ chlapca, ktorý by skočil na tie očné pohľady hovoriace len to, že dnes nemá na sebe spodné prádlo.“ Gordon sa pozrel do diaľky no nemusel veľmi daleko. Bolo zjavné, že s tým dievčaťom to takmer nič neurobilo. Nebola zdrvená z toho, že ju niekto svojim spôsobom odkopol. Pretože Gordon mal pocit, že sa nalepila na ďalšieho človeka. „Nezdá sa, že by si nebola ten typ človeka, kto by sa nechcel zabávať. Možno mám pre teba jednu hru, ktorá by mohla byť zaujímavá.“ Gordon si bol takmer dokonalo istý, že ešte nikto niečo podobné pri prvom stretnutí nevymyslel. No práve o to išlo, Gordon nikdy nebol človek, ktorý by bol predvídateľným. „Myslíš si, že sa tu nájde zúfalý chlapec, ktorý by vedel kývnuť na podobný štýl takzvaného balenia ako to robila ona? Zaujímalo by ma taktiež, či by pri správaní chlapca v rovnakom postavení bol ten výsledok iným.“ povedal Gordon a bol si takmer istý tým, že ona je to dievča, ktoré nemá problém s tým si nejakého chlapca obmotať okolo prsta za niekoľko krátkych okamihov. A práve to chcel vidieť. Práve to bolo niečo, čo by mu ukázalo, ako sa vie v určitých okamihoch správať. Nenápadným postojom, neškodnou hrou by dokázal zistiť určite niečo viac. Gordon jemne nadvihol obočie a natočil sa k nej. „Mohol by to byť zaujímavý darček k mojim narodeninám. Vidieť, ako sa ľudia správajú pri podobnej situácií..“ možno niekedy hovoril v hádankách. Možno by bolo jednoduchšie povedať priamo, čo chce vidieť ale bolo by to rovnako zaujímavé?

Psychologické hry neboli pre každého jedinca. Niekto si myslel, že je zaujímavý no potom sa len ukázalo, že sa zamotáva do svojej hry a prehráva. Prehrať v psychologickej hre v jeho prípade je naozaj ťažkým orieškom. Pretože v tej správnej hre, kedy nešlo o žiadne amatérske vtipy alebo baliace hlášky alebo o stratu času, tam nešlo o víťaza alebo porazeného. A to si mnoho ľudí neuvedomovalo. V tomto bol Gordon naozaj jeden z tých prefíkanejších. Nikdy sa nestalo, že by sa zamotal do klamstva. Pre chronického klamára, ktorý niekedy prestáva veriť aj vlastnej pravde je to nemožné. Jedno klamstvo za druhým a spoločne to utvorí dojem nového človeka. Gordon v tomto bol naozaj dobrý ale zatiaľ nemal tušenie, či to je aj v jej prípade. No určite mohol povedať, že už od prvého momentu nešlo o nejakého človeka, ktorý by v tomto bol amatérom. Niečo mu nahováralo, že tento večer bude ešte zaujímavým. A to sa mu pozdávalo. Už nemyslel na priateľov, vedeli sa zabaviť aj bez jeho prítomnosti. On od tohto večera čakal niečo viac. Nie niečo, čo by sa podobalo sexu na jednu noc alebo tvorenie priateľov. Chcel dobrodružstvo, ktoré sa začínalo postupne. Jedným krokom za druhým. Nemyslel už na dievča, ktoré tam bolo pred okamihom. Objavilo sa v jeho živote ale nezanechalo žiadnu stopu. Ak sa ho niekto spýta o niekoľko dní na to, kto to bol, nebude vedieť odpovedať. Pretože nebude mať na ňu žiadne významné spomienky. Možno si to dievča bude pamätať jeho tvár, ton hlasu, správanie, to čo pil ale nebude čo z toho bude mať on? Nič, pretože žiadna z tých spomienok u neho nebude mať žiadnu cenu. Možno to bolo sebecké myslenie ale Gordon bol takým. Niekto by si mohol myslieť, že je sebeckým alebo arogantným ale on nemal v pláne niekomu hovoriť, akým je. Pretože to je na tom zaujímavé. Každý jeden človek si môže urobiť o ňom ten správny názor. „Možno ona na tento večer nezabudne.“ povedal bez emocie Gordon a pohár s alkoholom si priložil k perám. Jemne prstami prešiel po skle a pozrel sa pred seba, pričom sa z neho napil. Možno naozaj je človekom, ktorý by si nemal zaslúžiť mať nejakých priateľov. Ale naivita v podaní nejakého človeka niekedy bola naozaj nad jeho sily. Nemôže niekto očakávať od každého záujem alebo chuť o konverzáciu. „Mne stačili tri minúty na to, aby som zabudol, ako sa volá alebo ako vyzerala.“ už sa nemienil k tej osobe vyjadrovať. Možno by mu malo byť aj ľúto to, ako sa zachoval ale nemal k tomu žiaden dôvod. Vedel, že skôr alebo neskôr jej nejaký muž padne k nohám a bude si myslieť, že je tou najlepšou osobou v živote. Hoci je to mierne povrchné myslieť si to, ale možno taký svet bol postaveným. Gordon sa možno s ňou pohrával rovnako, ako ona. Vedel odhadnúť už len podľa jej vyjadrovania alebo držania tela, že bola sebavedomím človekom. A to on možno niekde v hlbe duše vedel aj na ľudoch obdivovať. „Nechaj ma premýšľať nad tým, čo z toho by si mohla mať ty.“ niekto by povedal, že stačí jedno pozvanie na drink alebo na večeru, prípadne na nejaké chutné raňajky na nejakom romantickom mieste. Ale to nebolo nič pre neho. Kto vie, možno to, čo jej navrhne pre ňu nebude nič znamenať ale ak tuší dobre, akým človekom by mohla byť, mohlo by ju to zaujať viac ako len klasické pozvanie na pohár vína alebo dobré jedlo. To mohol urobiť každý jeden druhý človek, ničím by to nebolo podryté originalitou. Originalita sa v tomto svete začala v poslednej dobe skutočne vytrácať a to si určite neuvedomoval len on sám. Vedel, že určite nie je jedna z tých osôb, ktorej by sa podlomili nohy nad prejavením záujmu podobného pozvania. „Myslím si, že každý druhý muž na tomto mieste by zvolil pozvanie na drink alebo na večeru. Ale to v mojom podaní určite nebude.“ povedal pokojným hlasom, položil ten pohárik na stôl a jedným pohľadom na barmana, ktorý čisto náhodou mu  venoval rovnaký pohľad si vypýtal ďalší drink. Čo by nemalo byť problém, peňazí mal dostatok a tým pádom by barman nemal mať problém s tým, aby ho obslúžili. Nebol pod vplyvom alkoholu natoľko sa správal rovnako ako v každý jeden deň. „Mojou vecou, ktorá by ťa mohla zaujať je jednoduchá ale aj tak svojim spôsobom zaujímavá. Je len na tebe, či to prijmeš alebo nie. Ak dokážeš ukázať spôsob balenia nejakého muža, prezradím ti jedlo tajomstvo. Možno to na prvý pohľad znie zvláštne.“ otočil sa k nej, vlastne sa musel postaviť z tej barovej stoličky, pretože takto bude mať potom lepší prehľad o tom, ako jej to ide. Chcel vidieť každý pohyb, každý náznak mimiky. Toľko toho vedelo prezradiť telo bez toho, aby ústa niečo povedali. Gordon nebol žiadnym úchylom, ktorý by sa musel pozerať na to, ako sa niekto správa a potom by ho stiahol do postele. Gordon si len tak niekoho nebral do postele, nebol na toto odkázaným. Nerobil si nejaký zoznam so zárezmi, koľko žien sa mu podarilo zbaliť za posledný mesiac a koľko z nich poslal k vode. To by ten zoznam bol v podstate na rovnakej úrovni, pretože nevidel dôvod mať pri sebe niekoho, koho by vedel odhadnúť natoľko, že by nepotreboval už počuť žiadne slová. „Tajomstvá sú jediné veci, ktoré sa človek snaží schovávať. A len ťažko ich niekto vie získať. Nemám pravdu? Na večeru by ťa mohol pozvať každý jeden muž v tejto miestnosti ale povedať tajomstvo z hĺbky duše, to by nedokázal každý človek.“ povedal Gordon pričom vedel, že ak bude podobný človek ako on hoci len z malej časti, tak toto ju určite zaujme k tomu, aby to napokon urobila. Bola to hra ako na mačku a na myš až na to, že oni boli tie mačky a myši boli ľudia v tomto bare. Ale to ľudia okolo nich určite ešte nevedeli. Boli ako obete, ktoré len mali čakať na to, kedy sa na nich ukáže prstom. Následne mal možnosť vidieť to, ako si vyberala človeka a išla na parket. Gordon rovnako ako ona musel vedieť, že práve na parkete sa toho môže odohrať veľa. Bolo to ako loviť v nejakom jazere. Gordon len chcel vidieť tie veci, ktoré sa budú diať. V momente, kedy to pôjde do nejakého určitého bodu, on sám bude v rovnakej situácií ako ona. Zabaví sa, to áno ale postará sa o to, aby ten človek odišiel rovnako, ako to dievča pred malým okamihom od stola, kde sedel aj on. Možno ešte nevedel, prečo by to urobil ale možno to odhodlanie, ktoré videl v nej, kedy sa postavila a nemala problém s tým tam ísť a urobiť to, čo navrhol, kedy to vzala ako nejakú výzvu mu nahovárali to, že ich rozhovor sa týmto okamihom neskončil. Možno by si jeden z nich mohol myslieť, že to je jeho taktika, kedy by ju chcel dostať zo svojej spoločnosti bez toho, aby použil nejaké ohrané frázy. Ved v podstate tam už bol sám, mohol si dopiť ten drink, ktorý už mal nejaký ten čas v podobe pár minút naliaty v poháriku z ktorého pil a odísť. Bez slova. Bez toho, aby poznal jej meno alebo aby poznala to jeho. Ale Gordon dal slovo a to znamenalo v jeho prípade veľa. Bol motorickým klamárom, ktorý vedel oklamať takmer každého človeka v živote, kedy takmer nikto nevedel tú pravú verziu jeho samotného ale ak niekomu dal svoje slovo, tak to vždy naplnil. Pretože to mu prišlo ako prejav slabosti, kedy to niekto nevedel urobiť. Tajomstvo za to, že mal možnosť vidieť, ako niekoho balí. Pre niekoho nepochopiteľná vec, pre niekoho možno zvláštna chúťka, ktorá by ho mala rozvášniť ale pre neho to znamenalo vidieť človeka v určitej situácií a tým pádom začať vytvárať os presvedčení a pokusov. Ani len sama asi nevedela, že tým pádom, kedy sa postavila zo stoličky a nemala problém to urobiť sa ona sama stávala jeho pozorovaným objektom, korisťou, ktorú si začal všímať a pozorovať. A Gordona to neprejde do toho momentu, kedy nebude vedieť predvídať každý jeden jej pohyb, nepochopí jej myslenie a nedostane sa pod kožu. Možno to bude rýchle v podobe tohto večera, kedy sa rozlúčia a nikdy na tento večer nezabudnú alebo to môže byť beh na naozaj dlhú trať na ktorej sa bude nachádzať mnoho prekážok. Ale Gordon bol trpezlivým človekom a vedel, že kým sa to nestane, nevzdá to. A ked dostane to, čo chce? Ked bude vedieť o nej všetko a bude vedieť aj to, ako sa usmieva, čo za tým úsmevom skrýva, ako sa pohybuje alebo ako skrýva veci? Vtedy sa z nej stane len osoba, ktorá mu už nemá čo ponúknuť. Len číslo bez mena na nejakom neexistujúcom zozname.

Bolo len niekoľko živočíchov, ktorý vedeli meniť svoju farbu. Jeden z nich bol chameleon, možno by sa k nemu mohol prirovnať. Gordon mal niekoľko stránok svojej osobnosti, ktorá ho mnohokrát nútila k tomu, aby si vymyslel príbeh na miesto toho, aby niekomu povedal pravdu. Pravda niekedy nemusela znamenať to najlepšie riešenie. Ak by niekomu povedal to, čo sa v ňom skrýva vedel by si predstaviť ľútosť v pohľade ľudí alebo strach z toho, čoho všetkého je Gordon schopný. A on nechcel, aby niekto pred ním prejavoval ľútosť len kvôli tomu, že mu zabili súrodencov. On sa s tým vedel vysporiadať a bol to jeho problém nie niekoho iného, kto o ňom nemá ani najmenšie poňatie. Gordon nebol chameleonom. O tom zvierati všetci vedia, že sa vie prispôsobiť prostrediu. Ale on sa nepotreboval prispôsobovať žiadnemu prostrediu. On to prostredie vedel vytvoriť sám. Niekedy nepotreboval dlho premýšľať nad tým, čo by povedal. Aké klamstvo by vymyslel, pretože to išlo samo. Možno to bola len úniková hra, ktorú pociťoval, keď si niekto myslel, že sa dokáže k nemu dostať. S Gordonom to nikdy nebolo ľahké a nikdy nebude. No ani jeden z nich možno ešte nevedel, že v tento deň sa stretli dve silné osobnosti, ktoré niečo spája.
Gordon na to nič neodpovedal. Dievča, ktoré ho pred chvíľkou otravovalo vyhodil z mysle a nechcel sa sústredovať na to, ako sa správala alebo ako vyzerala. Bolo niečo zaujímavejšie, čomu sa mohol venovať. Gordon mohol vidieť to, ako sa Ev zachovala. Sledoval ju, dokonca niekedy sa mu aj na tvári objavil úsmev a to kvôli tomu, že to nebolo také ťažké. Niekedy to je smiešne. Ako si chlapec myslí, že by mohol byť on tým, kto by niekoho zbalil. Niekto nad vecou. Ale pravdou bolo, že tou mačkou bola práve ona. Gordon sa na to pozeral nejaký čas, na pohyby, ako tancovala aj na to, ako sa správala. Bola to ako skladačka, ktorú si dával v hlave do poriadku. Jedno písmenko za druhým si spájal a vedel, že s tým neprestane až dovtedy, kým nebude vedieť niekoľko odpovedí. Možno to bude trvať niekoľko minút alebo možno to bude trvať tento večer. Gordon nemal v pláne odísť. Bol by to vtipný úkaz toho, ako by sa chcel niekoho zbaviť. Vyslať ho niekde inde a potom si zobrať všetky svoje veci a odísť. On takým nebol. Bola to výzva a on ju už dávno prijal.

Gordon nebol žiarlivým typom. Nezáležalo mu na tom, či sa tam niekto okolo nej vlní a snaží sa dostať do jej nohavičiek alebo nie. On to robil len kvôli tomu, že mal určité záujmy voči tejto situácií. Ani on sa nesnažil o to sa s ňou vyspať. Takto to mohlo na prvý pohľad vyzerať ale skutočnosť bola niekde inde. On chcel len zložiť jednu z dalších skladačiek. Ako keby ľudia neboli pre neho živými bytosťami ale len niekým, koho by mal vedieť pochopiť. Gordon z toho dôvodu vstal zo stoličky, dopil svoj drink a rozhodol sa ísť priamo k nej. Ako to bude vyzerať? Na tom mu nezáležalo. On vedel, že toto celé je len divadielko z jej strany. A to mohol zistiť podľa toho, ako sa na neho z času na čas pozrela. Ak by nechcela s Gordonom tento ečer už vôbec prehovoriť, tak by mu žiaden pohľad nevenovala. V tomto si mohol byť Gordon istý. Gordon prešiel k nej dokonca sa na toho mladíka ani nepozrel ale mal v pláne k nemu prehovoriť. Možno to bolo od neho sebecké, kedy sa na neho nepozrel no tie slová smerovali jeho smerom. „mal by si si nájsť niekoho iného na spoločnosť. Táto kope určite inú ligu..“ prezrel si Evelyn no jeho pohľad spočinul na jej očiach. Ak by sa ho niekto spýtal na tú vec, ktorá ho dokáže na človeku či to bol muž alebo žena, ako prvé zaujať, povedal by oči. Niekto by povedal, že to sú prsia alebo zadok ale u neho to boli oči. Pretože v pohľade vedel toho mnoho vidieť. Niekto mohol pociťovať strach a tváril sa, ako keby bol ten najsilnejší jedinec. Ale oči? Tie vedia naozaj všetko prezradiť. Možno nie všetko. U toho človeka, kto vedel klamať takým spôsobom, kedy ani oči nepovedali pravdu, to už bola iná kapitola príbehu. „Po celý ten večer som ťa hľadal a ty na miesto toho, aby si venovala tanec mne si ho venovala práve jemu..“ povedal Gordon vážnym hlasom, pričom chlapíkovi prišlo jasné, že niečo medzi nimi je. Ani nepochyboval o tom, že by odišiel bez toho, aby chcel vyvolať nejaký problém. Ked sa opäť nachádzali osamote, Gordon sa pozrel na strop, kde svietilo niekoľko možných svetielok rôznych farieb a na malý moment sa usmial. „Myslím si, že ti to išlo naozaj dobre. Ale ten tanec by som si mohol vyžiadať, nemám pravdu?“ bol ako človek, ktorý pochádzal z iného desaťročia. Ale on mal potrebu požiadať ju o tanec predtým, ako by nejako siahol na ňu rukami, takým spôsobom, ako to urobil ten muž predtým. Gordon to chcel počuť z jej pier. Nešlo mu o to, aby bol nejakým gentlemanom, ktorých po svete chodí už niekoľko, možno dokonca už menej ako by si niekto predstavoval. Ale on tie jednoduché slová chcel počuť z jej úst. Ako keby na ničom teraz nezáležalo len na určitom prejave toho, že má záujem sa s ním zhovárať. Ak by nemala, nebol by to žiaden problém. Nikto nepovedal, že ich stretnutie by sa malo niekedy opakovať. Možno toto všetko bude len príklad toho, ako sa niekto stretne na jednom mieste takmer náhodne a o pár hodín po tom, ako to skončí, tak si ani jeden nespomenie na tento okamih. Gordon s tým tak nejak aj počítal. Hoci pamäť mal naozaj dobrú. "Možno to bola až príliš ľahká hra. Aspoň viem, že mám dočinenia s jedným z tých silnejších hráčov." povedal Gordon bez jedinej emocie, ktorá by sa mohla nachdázať na jeho tvári. "Zvláštne, pretože v niektorých prípadoch, kedy som sa pokúšal o niečo podobné. žena alebo chlap sa dali zmiasť hned prvým človekom na miesto toho, aby sa pozreli po okolí. Vybral si vás jeden no pri zadnom stole v pravo sa nachádza trojica chlapov, ktorí sa pozerajú po tebe po celý večer. Jeden z nich môže byť vo veku tvojho otca, ten pohľad by mohol hovoriť za všetko." Gordon povedal pričom si dal ruky do vrecka a nemal v pláne sa na nich ani pozrieť. On si už dávno obzrel to, čo sa nachádzalo v klube. Vedel odhadnúť človeka niekedy na prvý pohľad a ten o ktorom si niekto myslel, že ho nikto nepozoruje si nedáva pozor. "Typoval by som to, že si hľadajú mladé dievča, ktoré by mohli pozvať k sebe domov. Ale musím uznať, že ti to išlo dobre. Takže v tejto malej hre si víťazom." Gordon nemal problém s tým, že by mohol byť porazeným. On to takto nikdy nebral.

Zahrávať sa s niekým bolo jednoduché. Aspoň to tak bolo v jeho prípade. Nemal problém s niekým stráviť večer, konverzovať o rôznych zaujímavých alebo nudných témach a potom odísť. Nepamätať si nič aj ked mu ten človek to meno niekoľkokrát opakoval. Ráno sa prebudiť do nového dňa a nemyslieť na žiaden rozhovor, ktorý sa stal. Gordon to tak niekedy robil. Vypočul si niekoho problémy, tváril sa, ako keby ho to zaujímalo ale v skutočnosti mu nešlo o nič viac ako len skúmanie toho, ako sa počas toho cítia. Čo sa týkalo jeho samotného, nikdy to nemal nikto ľahké. On mal rád spoločnosť, chodil takmer na všetky možné večierky, ktoré boli usporiadané. Vedel sa baviť zo ženami, flirtovať s nimi ale aby sa niekomu otvoril natoľko, aby pochopili, čo sa v ňom skrýva alebo to, aké myšlienky má v hlave. Takto to nebolo. Gordon mal en málo priateľov a takto mu to doposiaľ aj vyhovovalo. Teraz mal možnosť sledovať toto celé divadielko. Pri pozorovaní toho mladého muža si mohol všimnúť niekoľko detailov. Niekedy sa zdalo, že bol nerozhodným, lebo nevedel či sa jej má dotknúť alebo nie. A inokedy sa tlačil natoľko, že už len pohľadom to bolo nepríjemné. Gordon zasiahol. Nebola to prejavená žiarlivosť, tú nepociťoval. Ale vedel, že toto malé divadielko by bolo oveľa lepšie v spoločnosti niekoho iného. „Strach? Skús mi opísať, ako by mal človek v takejto situácií pociťovať strach.“ Prezrel si ju, pretože možno spočiatku nepochopil, prečo si to o ňom myslela. Možno nebol tým, kto by ju okamžite zdrapil za boky a pritiahol k sebe a ukázal jej, kto tu má na vrch. On na podobné záležitosti nebol. On išiel na veci niekedy pomalšie a skôr hlavou, kedy chcel vzbudiť v hlave toho druhého človeka nejaké otázky. Pretože otázky v hlave na ktoré nikto nedal odpoveď a sú nevyslovenými, to je niečo, čo niekoho môže zraniť. „Pri pohľade do tvojich očí nepociťujem strach. Slovami ma neohrozíš. Skôr naopak, čo ak poviem, že v pohľade, ktorý pripomína priehľadný kryštál sa nachádza niečo, čo by mohlo niekoho zaujať.“ Gordon to hovoril pokojným hlasom. Určite mnoho mužov v jej spoločnosti sa skôr pozerali na to, ako Evelyn vyzerá. Na krásne nohy, dokonalú postavu, ktorú by chcelo každé druhé alebo tretie dievča. Krásny úsmev, ktorým by si vedela obmotať okolo prsta každého nápadníka. Ale pre Gordona to znamenalo vôbec niečo? Vedel oceniť krásu ženy. Ten pohľad na krásne telo ženy, na pohľad krásnej a hebkej pokožky, to si vedel užiť do poslednej štipky. Ale v tomto bolo niečo iné. Nevedel čo a možno na to nikdy ani nepríde. Nebola to žiadna posadnutosť, kedy by nevedel prežiť bez odpovedí. Ak by sa toto stretnutie malo ukončiť týmto rozhovorom, nebránil by sa tomu. No mal pocit, že v jej očiach niečo vidí. Gordon sa často krát zameriaval na pohľady ľudí alebo na mimiku tváre. Pretože mal pocit, že žiaden človek to nevie dokonalo schovať. Aspoň nie pred niekým, kto by sa mohol tým čoskoro živiť. On si už veľmi nevedel predstaviť inú prácu. To, čo robil ho bavilo a naplňovalo. Ak by to tak nebolo, tak by sa tomu predmetu nevenoval.
Gordon sa započúval do rytmu hudby. Tým pádom, že sa venoval hre na hudobný nástroj, vedel odhadnúť rytmus a tempo. Nerobilo mu problém do piesne sa dostať automaticky. Mohol si všimnúť, že dostatočne veľkú iniciatívu si na seba zobrala aj Evelyn, pretože mohol cítiť jej telo naozaj blízko. Bolo mu jasné, že si musela uvedomovať, že tanec a zvádzanie mužov jej ide naozaj dobre. Gordon nebol žiadnym drevom, ktorý by tam len tak stál. „Bola to rýchla hra. Bolo jasné, že s tým nebudeš mať veľké problémy.“ Gordon povedal, tým pádom jej naznačil, že sa na toto celé pozeral od začiatku. Ale to si ona veľmi dobre musela uvedomovať. Gordon mal rád hry. Už si nevie ani spomenúť na to, kedy s tým začal. A to si pamätá naozaj mnoho vecí. Ľudí, ktorí ho zaujali najviac by sa dokonca mohli o sebe dozvedieť niekoľko zaujímavých poznatkov, ktoré si Gordon mohol všimnúť a zapísať na zoznam, do zložiek, ktoré sa nachádzajú v jeho počítači. On tomu hovorí, že to je jeho tajný projekt, kedy sa snaží pochopiť ľudí. A takto sa priblížiť k tomu, aby sa stal psychiatrom v budúcnosti. Ale Gordon nebol vždy takýmto. On sa vedel zabaviť s priateľmi. Vedel žartovať, nemusel byť vždy len vážnym človekom. Gordon mal rád zábavu a nevedel si predstaviť, že by niekedy musel byť úplne sám. Gordon počas toho, ako tancovali svoje ruky presunul aj na jej boky a pohyboval sa do rytmu piesne, ktorá sa ozvala celou miestnosťou. Perami sa priblížil k jej ušnému lalôčiku a zmyselne hovoril slová tichým hlasom.
„Niekedy je súčasť hry lepšou odmenou ako samotná odmena. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Pozvanie na drink by bola veľmi slabá odmena. Pozvanie na večeru? To by dokázal vymyslieť každý jeden človek. Čo by si povedala na to, ak by tvojou odmenou sa stalo niečo, čo je oveľa cennejšie.“ Uvedomoval si, že pre niekoho najcennejšími vecami sú peniaze alebo šperky. Či to bolo zlato alebo diamanty ale v jeho prípade to boli tajomnstvá a spomienky. Hlavne čo sa týkalo jeho spomienok a tajomstiev, pretože „Pre niekoho cennejšie ako diamanty alebo zlato. Vedela by si uhádnuť, čo mám na mysli?...“ bol to možno další test, ktorým prejde alebo nie. Ak bude len povrchným dievčaťom, ktoré niečo podobné nezaujíma a vysmeje sa mu do tváre, ten záujem z jeho strany, ktorý nie je úplne častým pri každej jednej žene, aj keď ich je niekoľko, by sa pomaly strácal. Stačí jeden zlý krok do strany alebo zaváhanie a Gordon bude vedieť túto hru ukončiť. Ale mal pocit, že v tomto by mohli byť na podobnej úrovni alebo vlne. „Mám na mysli to, že najcennejšou vecou, ktorú môže mať človek je tajomstvo. Čo by si povedala na to, že tvojou odmenou v tejto malej hre je vyslovenie jedného môjho tajomstva.“ Jeho slová boli zmyselnými. Po tom, ako to dopovedal svoju tvár stiahol a mierne sa narovnal uchopil ju za ruku a naznačil jej otočku. Ruku mierne vystrel nahor. Druhú ruku mal položenú na jej boku, pričom si ju pritiahol o niekoľko centimetrov bližšie. Pozeral sa len na ňu, na nikoho okolo. Nemal k tomu dôvod, pretože tie slová, ktoré hovoril patrili jej. Nezaujímalo ho to, kto by sa nachádzal vedľa neho, aj keby to mal byť jeho najlepší priateľ. Pohľadom sa vpíjal do jej pokožky. „Alebo to môžeme nechať na tebe. Bolo to tvoje víťazstvo. Tým pádom máš ty nárok žiadať odmenu, ktorá by k tomu prislúchala.“ Možno mala lepší nápad. V tomto nechával Gordon voľnú ruku a bol zvedavý, ak by mala niečo lepšie, čo by to malo byť. Dúfal len, že to nebude niečo v zmysle večere, nebolo by to nič zaujímavé. A on cítil tú isrku v tejto ich malej, psychologickej hre. Následne po jej slovách sa musel usmiať a pozrel sa na moment do zeme. „Možno máš pravdu, možno sa na mňa pozerá niekoľko dievčat. Ale kto by to neurobil. Predsa len mám dnes narodeniny a niektorí ľudia ma tu už poznajú...“

Gordon v mnohých prípadoch využíval spoločnosť žien. Niekedy boli okamihy, kedy radšej chcel byť sám ale inokedy si vyberal podobné miesta ako bol práve klub v túto noc a rozprával sa so ženami a dokonca aj tá, ktorá by dokázala nejako zaujať jeho bystrí zrak, sa stávala jeho spoločníkom na jednu noc. Nepotreboval to dievča vidieť na druhé ráno alebo vysvetľovať to, prečo uprostred noci na miesto toho, aby sa k dáme pritúlil si berie svoje veci a odchádza domov do postele. Bolo to aj z toho dôvodu, že mnoho nocí prebdel, pretože sa mu snívali sny o ktorých nikto nevedel. Nočné mory, ktoré ho prenasledovali a nútili ho budiť sa trhavými ohybmi a v mnohých prípadoch aj bolestivými výkrikmi. Všetko to bolo zapríčinené tým, čo sa stalo v minulosti a to, že to nikdy nedával najavo. Nevyhľadal pomoc, pretože vedel, že sa s tým dokáže vysporiadať sám a niekto, kto by stál pred ním a hovoril by mu, čo má robiť, alebo ako má myslieť neprichádzalo do úvahy. Bolo to skeptické, pretože on sám mal v budúcnosti robiť niečo podobné ale vedel, že on bol na toto stvoreným nie ako tí ľudia, ktorí si mysleli, že ich zápisníky v ktorých si tvoria určitú os udalostí by im dokázala nejako pomôcť. Jemu nikto nedokázal pomôcť pretože vedel, že všetko sa vyrieši až po tom, ako sa zbaví všetkých tých myšlienok.
Gordon si ju po celý ten čas držal z blízka, nemohla si skutočne myslieť, že by sa bál sa jej dotknúť. Ale ak to takto chcela, tak mal v pláne urobiť niečo, čo by urobil každý jeden správny muž. „Myslíš si, že sa bojím?“ prešiel svojou rukou na jej zadok, ktorý stlačil vo svojej dlani a potom si ju pritiahol na svoju hruď, pričom ak by jej toto gesto vadilo, musela by to byť ona, kto by na to upozornil a tým pádom by on musel tú ruku stiahnuť. Možno vyzeral na prvý pohľad ako upjatý, ale taký bol Gordon. Nič nedával najavo, málokedy sa usmieval na miesto toho nechával svoj pohľad pracovať, pretože v očiach mohol niekedy človek vyjadriť viac ako slovami alebo mimikou tváre. „Tvoja výhra je jedno moje tajomstvo. Nebolo ťažké premýšľať nad tým správnym. Mojim tajomstvom je to, že sa ešte ani raz nestalo, aby som sa po noci so ženou ráno ocitol v tej posteli. Z toho vyplýva, že nie som človek, ktorého by niekto očakával ako spoločnosť pri raňajkách. Užijem si sex a odchádzam.“ povedal s kamennou tvárou  ale stále pohľadom v jej očiach. „Takže by som ťa sklamal s tým, ak by si po jednej noci očakávala niečo viac. A čo sa týka tej noci, nemyslíš si, že by to bola až príliš veľká odmena za týchto pár minút ukážky zvádzania? Chcelo by to vedieť alebo vidieť o tebe oveľa viac..“ povedal vážnym hlasom a jemne cvakol zúbkami. Ak si myslela, že ho má v hrsti len z toho dôvodu, že je krásnou ženou, tak v jeho prípade bola na omyle. Gordon bol tajomným človekom a on si to uvedomoval. Mnohokrát menil tie masky aj príbehy len aby niekto nezistil, akým je vo vnútri. Bolo niekoľko takých ľudí, ktorých mohol nazývať priateľmi. Ale čo sa týkalo tejto ženy, ktorá sa nachádzala pred ním? Nikto nevedel, či to bude posledné stretnutie alebo nie. Či sa vytratia spoločne alebo si každý pôjde svojou cestou. Ale on vedel, že doposiaľ noc s ňou nestrávi, pretože to by bola pre ňu najväčšia odmena. „Myslela si si, že si pokusným králikom? Ja som si myslel, že si práve tá mačka, ktorá sa hrá so svojou myšou, aspoň to tak pred chvíľkou vyzeralo pri zvádzaní toho mladého muža, ktorý podľahol takmer okamžite.“ no kde bola pravda vedel len on sám. Bola to zaujímavá osobnosť, jeho hlavnou úlohou teraz bolo zistiť, či je to ten typ dievčaťa, ktoré pozná každý jeden človek, ktoré sa schováva za peniazmi a má priam dokonalý život vystlaný ružami alebo nie. Bolo by zaujímavé vedieť, že to tak nie je, tým pádom by mu prišla o niečo zaujímavejšia. Gordon nemal rád tie dievčatá, ktoré boli predvídateľné, prišlo mu to vždy nesmierne hlúpe a naivné. Nemal si s nimi čo povedať a v mnohých veciach tá komunikácia bola dôležitá. „Ale kedže som ja ten, kto prezradil o sebe svoje tajomstvo. Daj mi šancu na to, dozvedieť sa niečo aj o tebe.“ Gordon jej tým pádom dal moc do rúk, kedy sa mohla rozhodnúť. Prejavil záujem a to bol prvý krok k tomu, aby tento druh takzvaného priateľstva, aj keď to bolo silné slovo mohlo začať. Čo sa týkalo jej gesta, kedy sa svojimi perami dotkla tými jeho, neurobil nič. Mnoho mužov by to priam okamžite presunulo do pohybu a pobozkali by ju ale on nebol ako oni. Na miesto toho svojimi perami prešiel, takmer k jej ušnému lalôčiku a znamenito prehovoril. „Hoci hry, nikdy nie sú na škodu. Kráska. Život by bol potom nudným, nemyslíš?“ odtiahol sa a zahryzol si do spodnej pery, pričom rukou jemne stlačil jej bok pri tanci.

Gordon bol zvyknutý na spoločnosť rozličných žien. Či to boli tie, ktoré prehovorili len niekoľko slov alebo tie ktoré sa hrali podobné hry ako to robila táto dáma. On sa nepozeral na to z akej vrstvy sa žena nachádza ale na to či ho dokáže zaujať svojou prítomnosťou a predovšetkým osobnosťou. Nevedel aká je Evelyn vo vnútri no mal tušenie, že skôr alebo neskôr to bude môcť zistiť. Ak o to bude mať on záujem po tomto večeri. Nechcel aby svoje tajomstvá prezradila okamžite dokonca jej prístup kedy sa tvárila tajomne sa mu pozdával omnoho viac ako keby začala hovoriť od začiatku svoj životný príbeh. Gordon vedel, že sa s ním zahráva a možno nereagoval podobným štýlom ako by to urobilo mnoho mužov. Nepadal z nej do kolien kedy by ju chcel za každú cenu dostať do postele. Ba naopak niekedy to mohlo vyzerať ako keby sa ani nesnažil byť v jej prítomnosti. Kedy jeho pohľad takmer nič nenahováral. Kedy ani jeho činy nič neprezrádzali. Ale on v tom nevidel nič zlé. Pretože tá určitá tajomnosť, ktorá sa v ňom nachádzala bolo presne to, čo potreboval. On nemal rád ak by sa niekto dostal pod jeho kožu a vedel by o ňom takmer všetko. Bolo len málo ľudí nemusel by ich ani zrátať na prstoch jednej ruky kedy by nevedeli to, čo od neho majú čakať. Pre niekoho mohol byť zaujímavým jedincom kvôli tej tajomnosti pre niekoho mohol vzbudiť pocit nebezpečia. Pretože kedy je príjemný pocit ak sa vám pod kožu dostane človek behom niekoľkých chvíľ? Kedy jedným pohľadom v ktorom sa nenachádza nič ako keby sa jednalo len o pohľad do zrkadla v ktorom by mohol ten druhý človek vidieť samého seba, bol by to strach? Určite áno. A jemu to neprekážalo. Pretože je lepšie ak sa ľudia boja byť v jeho prítomnosti ako keby mu mali vidieť priamo do hlavy. V jeho hlave sa vždy nachádzalo mnoho myšlienok, ktoré by sa takmer nikomu nepozdávali. „Jedna noc a nič viac. Je to zaujímavá myšlienka a ešte lepšie znejúca požiadavka.“ hoci on nemal úmysel ju vylákať do svojej izby a zmocniť sa jej tela. Mal možnosť cítiť jej telo blízko toho svojho. Hrejivé teplo ale nič viac. Na podobné veci si vždy našiel iný typ ženy. Od ktorej by nič nemusel očakávať, kedy ho nezaujímalo to čo sa nachádza v nej a čo má na srdci. Dokonca by ho nezaujímali ani slová ktorými by sa chcela zapáčiť. Podstatná vec by bola len to, či tá noc by stála vôbec za tú malú námahu. Niekedy bolo jednoduchšie sa len so ženou pohrať alebo navrhnúť priamo vec. Niektorým to nevyhovovalo povedali že hľadajú niečo viac. Vzťah? Prišlo mu to smiešne. Na podobnom mieste nikto nemohol očakávať, že by mal možnosť stretnúť lásku svojho života. „Toto nebolo naše posledné stretnutie Evelyn. Som zvedavý na to, čo si vymyslíš ako ďalšiu vec. Ale musíš počítať s tým, že ako odmenu budem chcieť vedieť jedno z tajomstiev..“ povedal Gordon odmeraným hlasom. Bol čas na to aby sa vrátil k svojej spoločnosti. A rovnakú myšlienku mala zjavne aj ona sama. Pretože následne mal možnosť sledovať ako odchádzala. Predtým mal možnosť pocítiť na líci jej jemný bozk, ktorý bol ako zimný vánok v týchto časoch. Zmizol tak rýchlo ako sa objavil. Gordon vedel s istotou povedať, že toto nebolo ich posledné stretnutie. No nebolo to z toho dôvodu možno ako si myslela ona. Nemal v pláne s ňou stráviť noc ba naopak táto hra ho len presvedčila o tom, že by to mohol využiť. Zjavne bola dostačujúcim protivníkom na to aby si to rozdali aj v druhom kole ktoré príde čoskoro. On sám nevedel kedy a za akých okolností to bude ale toto dievča o ktorom nemal ani len to najmenšie poňatie čo je zač niekedy stretne. O to sa on sám postará. Nemá v pláne kontaktovať ju alebo si zisťovať o nej nejaké informácie hoci by to bolo jednoduché. Pretože takýto typ žien určite pozná niekoľko ľudí. On to urobí svojim štýlom, po svojom. Chcelo to len čas. On sám mal rád hry na ktoré nebolo potreba tlačiť a toto bola jedna z nich. Rozhodne to nebolo posledné stretnutie. Gordon sa následne vrátil k svojej partii ľudí a rozhodol sa tento večer osláviť tak, ako sa patrí. Ešte niekoľko hodín strávil v ich spoločnosti dokonca sa mu podarilo stretnúť aj ženu o ktorej vedel, že bude jeho spoločnosťou len na jednu noc a nič viac. Len mierne potešenie, ktoré bude môcť zažiť. Bez citov bez niečoho podobného a hlavne bez výčitiek. Dokonca nevedel ani jej meno no ako to už bolo u neho obvyklé, nemal v pláne to zisťovať. Čakala ho ešte pomerne zaujímavá noc kde mal v pláne vysvetliť ženskej spoločnosti, že noc strávená v jeho spoločnosti nespočíta v rannom prebudení vedľa neho. Nie, pretože po tom ako sa toto menšie dobrodružstvo skončí bude mať možnosť sledovať ako odchádza rovnakým štýlom ako to predtým urobila Evelyn. No možno s menšou eleganciou ale to už nebude jeho problém.
- ukončenie hry, spolok