First topic message reminder :


„Je milé, že to tak berieš. Ale vďaka.“ Naozaj sa snažila. Poznala ľudí, ktorí keď nejakí ten strach z niečoho mali, nechali to tak. Lynn sa snažila prekonať samú seba. Samozrejme nie pri všetkom, takých pavúkov sa bude vyhýbať do konca svojho života, tak ako to len pôjde. Už koľkokrát si chcela nechať na ruku položiť tarantulu, keď bola taká možnosť a keď na to narazila ale v momente ako to (odporné) chlpaté stvorenie uvidela, z miesta činu zdrhla. Také výšky boli oproti tomu prechádzka ružovou záhradou. A ako povedala Rafaelovi, tie výhľady stáli vždy za to, takže s tým nemienila skončiť ale len pokračovať. „Tiež si taká citlivka pri filmoch ako ja? Ja tie smutné filmy tak nenávidím ale pritom milujem. Dáva to vôbec zmysel?“ Opýta sa, na čo sa na chvíľu zarazí, než sa zasmeje a mávne rukou. Mala ich rada, vždy si ich rada pozrela ale pritom vždy pri nich plakala, čo patrilo práve k tej nenávisti. Ale to k tým filmom patrilo a vždy si nejaký rada pozrela. Jej spolubývajúca už bola tak zvyknutá na jej začervenané oči, že sa už na to ani nepýtala, vedela čo bolo vo veci. To, že plakával pri filmoch aj Rafael nebrala na veľkú váhu, preto to nejak nekomentovala. Bolo jej jedno, že to je chlapec, aj tí majú city, rovnako ako ostatní, tak prečo by si nemohol poplakať pri filme. Prišlo jej to hlavne milé, že sa za to nehanbí a prizná to. „To dúfam aj ja! Je to jeden z mojich obľúbených filmov a rovnako aj kníh, tak dúfam, že ťa to nesklame. Samozrejme by som to pochopila ale.. to sklamanie by tam stále bolo,“ prizná sa s úsmevom na tvári. Jasné, že by bola trochu smutná, keby sa mu náhodou film nepáčil ale ako povedala, pochopila by to, každý má iný názor. Ale uvidí, už teraz sa teší na jeho reakciu. Ale keďže vie, aký knihomoľ to je, je jej tak nejak jasné, že to asi nejaký čas potrvá. Bola rada, že sa mu prihovorila, bolo príjemné takto stráviť tento večer. Možno keby sem s niekým prišla, či si našla niekoho iného, možno by si zatancovala, opila sa či aj niečo iné. Ale na tú druhú stranu, bola naozaj spokojná. Možno bol ples na zábavu, aby si ľudia zatancovali a bavili sa, ale bavila sa aj takto.  A je si istá, že bude ešte niekoľko akcií, kde sa bude môcť zabávať koľko len bude chcieť. „Presne! Na to som práve myslela! Je to drobnosť ale nechápala som to. Prečo jej jednoducho nedali modré šaty? To by bol až taký problém?“ Toto bola jedna z vecí, ktorá ju na celej Harry Potter sérií štve. Z tých všetkých je ale táto tá najmenšia. Hlavne jej vadí, že sa do filmov nedostali nejaké postavy, ktoré by tam rada videla. Či scény. Videla ich na internete ale je predsa len iné to vidieť vo filme. A možno by potom ľudia videli, že tá postava nebola až taká zlá ako si mysleli. S jeho ďalšími slovami úplne súhlasí. Je určite skvelé mať nejakú svoju obľúbenú knihu, ale ako povedal Rafael, nikto nevie ešte aké knihy uzrú svet a to si to potom tí ľudia rozmyslia, že nie, toto je odrazu ich obľúbená kniha? Ale veď každého vec. Ona to určite nedokázala, preto obľúbených kníh mala asi milión. Vystúpenia boli skvelé, ale bola pravda, že už ku konci ledva vnímala čo sa na pódiu deje, keďže sa skôr venovala práve Rafaelovi. Pri zistení, že ale nikdy nepil bola naozaj v prekvapení. Nikdy nestretla nikoho, kto by to aspoň len neskúsil. „Páni.“ Skvelá reakcia to áno, ale naozaj zostala zarazená, čo je na nej aj vidno. „Naozaj to nemyslím nejak zle, ale naozaj som prekvapená. Niektorí ľudia čo poznám a nepijú, tak to aspoň vyskúšali ale, že nikdy? Páni.“ Zopakuje reakciu, kvôli čomu sa aj zasmeje, než len zavrtí hlavou. „Ale som vlastne hrdá. Alkohol je zlo. Neskúšaj to.“ A preto si ho niekedy vypije, že? Naozaj bola ale hrdá, ak to vydržal takto dlho, tak nech ani nezačína a zostane čistý. Na tom nie je nič zlé, skôr je to obdivuhodné, že sa nenechal nahovoriť a drží mu to tak doteraz. „Ah.. tak to chápem. Ale keby len niekedy ochutnáš, tak sa určite nič nestane. Ale je to predsa na tebe a keď nechceš, tak nemusíš. O veľa neprichádzaš, ver mi.“ Ona sa našťastie ničoho báť nemusela. Aj keď bola opitá, nerobila nič hlúpe, aj vtedy mala vlastné zmýšľanie. Len sa viac zabávala. „Jasná vec. Tiež som rada, že som sa ti prihovorila, aspoň som sa mohla s niekým porozprávať o knihách.“ A možno si ho nájde aj v škole, aby sa s ním mohla porozprávať znovu. Aj keď bol nervózny, tak jej to neprišlo nijak zlé, bolo to skôr milé. Jeden z tých, ktorý sa nehrá na nejakého zlého chlapca alebo drsňáka, ako niektorí. „Ja teba tiež!“ Zvolá so širokým úsmevom, než mu zamáva naspäť. Ešte chvíľu ho sleduje, než zmizne zo sálu. Zostala tam ešte chvíľu po ňom, len aby dopila džús, zamávala jednej spolužiačke, ktorú tam odrazu uvidela ale nezostáva tam, tiež si to namieri späť. Mohla sa k niekomu pripojiť, tak ako to urobila s Rafaelom ale na dnes jej stačilo. Možno nabudúce. Ešte raz sa pozrie na ľudí, ktorí tam ešte zostávajú, než si to zamieri von zo sálu, rovno na svoju izbu.

>> internát

Nemal v pláne prísť ale keď ho sem zavolá niekto ako Amalia, nedá sa povedať nie. Možno aj preto stále práve teraz pri nej a sledoval ju pritom ako premýšľala čo budú vôbec piť. Nad vodkou mu mykne kútikmi, má oveľa radšej whisky, než vodku ale nepohrdne nad žiadnym alkoholom. „Za mňa môže byť.“ Vie, že sa ho nepýtala a preto žiadnu odpoveď od neho ani nepotrebovala, ale on si nedal povedať. Vezme si štamprlík, ktorý mu podá a so žmurknutím, ktoré jej venuje, do seba vodku vyklopí. Je to nejaký čas, čo vodku nemal, ale je to príjemná zmena. Nad jej návrhom sa prihlásiť na kráľa a kráľovnú samozrejme prikývol. Vedel, že nevyhrá, ale o to mu nešlo, aspoň sa obaja zabavia. „Nejaká nadšená,“ poznamená s úškrnom na tvári, keď spolu s Am zamieri k stolíku, kde sa prihlásia. Potom sa vrátia späť na miesto, kde Sebastian rovno vezme do ruky druhý štamprlík, ktorý tam čaká. „Ja som vždy sladký, drahá Amelia,“ povie s laškovným úsmevom a rovnako ako ona, do seba hodí panáka. Nevyhrali, tak ako predpokladal ale ani to ho neodradí od poznámky. A Amalia s ním súhlasí, čo ho len utvrdí v tom tvrdení. Na prekvapenie jej ponúkne tanec, čo ona samozrejme neodmietne. Tušil, že povie áno. On až tak na ten tanec nebol, možno tak v klube, keď sa snažil zbaliť nejaké tie dievčatá na noc. Spolu s ňou zamieri na parket, kde vďaka bohu nehrá žiadny slaďák, inak by sa v tomto momente vrátil na miesto. A aj keď na tanec nie je, nejaký ten skrytý pohyb v sebe má, preto sa ničoho nestráni a začne tancovať do rytmu pesničky. Samozrejme si to ale neodpustí a rovnako ako ona, jej venuje nejaký ten dotyk. Bol by až hriech, keby to neurobil. Čo ak by sa na neho potom urazila, že si ani nič neskúsil? Dobre, to asi nie ale človek nikdy nevie, čoho by Amelia bola schopná.
Za celý večer pretancuje viac, než asi dokopy za celý svoj život, takže už teraz si značí niekam k sebe do mysle, že tancovať dlho nebude. Vďaka bohu to ale nie je tak často, skôr sa zabavia inak, ako napríklad pitím, ktoré mu vyhovuje viac. Prekvapivo sa aj bavil, čo nečakal, keďže to bol Valentínsky ples, ale príjemne ho to prekvapilo. A možno to bolo tým, že tam bol s Amaliou. Tak či onak to ale skončí a obaja sa dohodnú, že je čas ísť domov. „Ja tiež ďakujem. Príjemne som sa bavil. Až som to nečakal,“ podotkne s úškrnom, ktorý sa mu rozšíri ešte viac po tom bozku na tvár. „To som veľmi rád,“ žmurkne na dievčinu a chvíľu ju ešte sleduje, kým mu zmizne z dohľadu, až potom si to zamieri do chlapčenského spolku. Niečo také, že ju má odprevadiť ho napadlo, ale niečo také nikdy nerobil a nemal v pláne to meniť. A možno niekedy dávno to pre niekoho robil. To je ale dávna minulosť, ku ktorej sa nechce vracať.

>>> chlapčenský spolok

Teddy mala vždy rada veci, ktoré boli romantické aj keď mohli byť pre niekoho gýčové a možno aj trochu cringe. Za to ale mohla jej romantická duša, ktorá sa v tejto výzdobe dosť vyžíva, takže je viac než spokojná. Dosť by sa hodilo, keby teraz má so sebou jej foťák, s ktorým by mohla vytvoriť dosť pekných fotiek, ale ten sa nachádza v jej izbe. A na druhú stranu asi je dobre, že ho nemá so sebou, pretože by pravdepodobne strávila celý večer len fotením a Cassovi by sa vôbec nevenovala a to nechcela. Chce tu predsa byť s ním a užiť si s ním tento večer, cítila by sa hrozne keby ho sem vytiahla a potom odstrčila  bokom. Čo by to bola za kamarátku? Nedokáže ale skryť nadšenie, ktoré sa jej ocitne na tvári, keď tam uvidí Lincolna s Lacey na ktorých hneď začne mávať. Nemá ale v pláne ísť za nimi, nechce im kaziť večer. A rovnako nechce odísť od Cassa. Samozrejme by ho mohla zobrať so sebou ale nechce ho vystavovať bratovi. Možno inokedy.
U baru si samozrejme objedná niečo nealko, keďže nepije a vlastne ani nikdy nepila, v pláne to ale proste nemá, vystačí si aj bez niečoho takého. Cassovi to ale zakázať nechce, vie, že niekedy si rád niečo dá, preto keď zaregistruje, že si rovnako ako ona objednal nealko, hneď sa mu snaží dohovoriť. Nechce aby sa cítil ako keby bol povinný si nedať niečo alkoholické, len preto lebo tam je s ňou. Predsa len, aj keď je s Maddie, tak jej necháva priestor aby si dala to na čo má chuť. To, že ju potom nosí domov a stará sa o ňu je vedľajšie. Keby bolo treba, postarala by sa aj o Cassa. „No ako povieš. Ale ak si budeš chcieť niečo dať, tak si kľudne daj. Nechcem aby si sa nútil do nealka len kvôli mne,“ vyjadrí svoje starosti, ale nakoniec sa len usmeje, tak ako vždy v jeho prítomnosti. Maddie si tam okolo nich nikde bohužiaľ nevšimla a keďže to vyzerá, že Cass si to všimol, tak sa na neho otočí a venuje mu ďalší úsmev. „Len som hľadala, či neuvidím Maddie. Moja kamarátka, myslím, že som ju niekoľkokrát spomínala. Nenapadlo mi sa jej spýtať či sem príde, tak som sa dívala, či ju niekde neuvidím,“ vysvetlí nakoniec, pričom sa ešte raz obzrie a keď ani vtedy neuvidí jej známu hnedú hrivu, svoju pozornosť otočí zase na Cassa.
Kráľovi a královne to samozrejme praje, nevie si ale predstaviť ako by tam musela stáť hore. Vďaka bohu, že sa to nikdy nestane. Po prvé, nikdy by sa na to neprihlásila a po druhé, aj keby áno, nikto by za ňu nehlasoval. Možno tak  Lincoln ako správny brat. A možno ani ten nie a radšej by dal hlas niekomu kto by mal šancu vôbec vyhrať. Tvár sa jej rozžiari a od pódia sa pozrie hneď na Cassa, pričom ešte pobavene zavrtí hlavou. „Pravdepodobne by som sa niekde potkla a tú korunu zničila. Dobre, že sa na mojej hlave nenachádza.“ Zasmeje sa a natiahne sa pre svoj nealko drink. „Možno už o rok niekoho budeš mať a prídeš s ňou. A ja zostanem na ocot.“ Poznamená so smiechom a napije sa. Hmm môže byť. Pri jeho ponuke o ochutnaní ale hneď zbystrí a svojimi očkami si pozorne prezrie nápoj, ktorý Cass drží v ruke. U niekoho iného by nad tým aj nejaký čas premýšľala, ale príde jej, že si je s Cassom až príliš blízka na to aby sa jej nejaké delenie priečilo, preto si od neho drink prevezme a odpije si. „Je to dobré,“ povie po chvíli ochutnávania a s uculením mu nápoj podá späť, pritom k nemu natiahne svoju ruku s pitím, ak by chcel ochutnať zase ten jej. Po súhlasení alebo odmietnutí si už svoj drink spokojne vezme do rúk a znovu si z neho odpije, pričom sa ho opýta na tanec. Nebola až taký veľký milovník tanca, ale niečo pomalé jej vôbec nevadilo a hlavne ak to malo byť s Cassianom. Určite to bude sranda. Spokojne sa usmeje nad jeho kladnou odpoveďou, nečakala, že to bude také ťažké. A možno jej aj napadlo, že sa potom na niečo vyhovorí aby nemusel. Ale očividne sa splietla, keďže hneď po dopití je čas na tanec. Jej tváre sa zafarbia do červenej a z úst jej unikne tichšie zachichotanie, pričom prikývne a chytí sa ho. „Samozrejme,“ povie s úsmevom a spokojne s ním si to zamieri na parket, kde sa ho príslušne chytí. Nad jeho obavou sa len zasmeje a keď začne hrať hudba, pustí sa do tancovania. Ani ona v tom nie je úplne skvelá ale očividne si verí viac než Cass, ktorý sa chudák díva sem tam aj na zem, asi aby jej naozaj po tých nohách nepostúpal. Milé. „Samozrejme, že nie!“ vyhŕkne a prudko zavrtí hlavou aby svoje slová potvrdila. To, že jej skoro poskáče po nohách je jej ukradnuté, ona sa s ním baví! Vidno to dokonca aj na jej tvári, ktorá je po celý čas ich tancovania rozžiarená.
Ako ďalšiu destináciu si vyberú fotokútik, kam proste Teddy chce naozaj ísť! Potrebuje fotku odtiaľ, chce mať na tento večer pamiatku. Nenechá si ale všetky, rozdelí sa aj s Cassom, nech má aj on nejakú pamiatku. Zvyšok večera sa niesol v podobnom duchu, kým sa už Teddy nezačala cítiť dosť unavene a preto sa s Cassom zhodla, že by bolo dobré, keby odišli. To, že sa rozhodol ju odprevadiť ju potešilo, keďže s ním môže byť aspoň o niečo dlhšie. A čo si budeme, také gestá má rada. Možno to bude tou jej romantickou dušou. Krátko sa zasmeje a objatie mu opätuje so širokým úsmevom na tvári. „Užila som si to s tebou. Ďakujem, že si prišiel,“ povie, keď sa odtiahne a zdvihne hlavu aby na neho poriadne videla. „Naučíme sa spolu, čo ty na to?“ navrhne so smiechom. Prstom mu ešte ukáže nech ide nižšie (blbá výška), a bez nejakého upozornenia svoje pery pritisne na jeho tvár. „Ešte raz ďakujem. A dobrú noc,“ uculí sa na chlapca, pričom mu ešte nezabudne zamávať a so stálym úsmevom na tvári si to zamieri do spolku.

>>> nerdský spolok

Jarný ples. Väčšina študentov s nadšením odpočítava dni do konania tejto akcie, Kirsten má však ohľadom toho zmiešané pocity. Predsa len sa však rozhodla prekonať sa a dostaviť sa tam, dokonca si aj pár dní vopred vytiahla šaty, ako taký prísľub toho, že tam naozaj pôjde a pokúsi sa zapadnúť a užiť si večer. Na sebe má čierne čipkované šaty, ktoré jej siahajú tesne nad členky a skvele jej zvýrazňujú dekolt a krivky. Doplnila ich čiernymi čižmami pod kolená a hnedou kabelkou, nič bláznivé, dnes to vsadila na jednoduchosť. K tomu strieborné doplnky, náušnice a množstvo prstienkov. Vlasy si zapla do drdolu, pričom zopár pramienkov si z neho povytiahla, aby to malo taký uvoľnenejší efekt. Takto nahodená si to razila smerom k budove univerzity, kde sa jarný ples koná. Aj napriek tomu, že je naspäť na univerzite už pomerne dlho, vôbec sa v tom prostredí necíti dobre. Možno je to práve tým, že sama dobre vie, že nemá takmer nikoho. Je tu Lizzie, ktorá ma ale tak aktivitami nabitý život, že sa stretávajú veľmi málo. Keď už ale aj príde reč na Kirsten a jej pocity, tak sa tomu aj tak snaží čo najviac vyhýbať a radšej si všetko necháva pre seba. Ona je však v úplne inej situácií, keďže moc tých priateľov nemá, spočítala by ich na jednej ruke, väčšinu dni trávi úplne sama. Najradšej by bola celé dni schovaná v posteli, kde sa jej nikto na nič nemôže vypytovať a nikomu nemusí vysvetľovať ten neporiadok v jej hlave. Univerzitným akciám sa snaží radšej vyhýbať, keďže alkohol a iné omamné látky sú všade naokolo, je to predsa veľkou súčasťou života mladých ľudí na univerzite. Ale teda pre človeka zotavujúceho sa zo závislosti to nie je úplne najlepšie prostredie. Sama dobre vie, že skôr či neskôr  tomu vystavená bude a nemôže sa vyhýbať takýmto akciám alebo všeobecne podnikom úplne. Ale je to náročne, hlavne teraz, keď má pocit, že nemá žiadny oporný systém, ktorý by tak zúfalo potrebovala. Nemôže povedať, že by nemala často také chvíľky, kedy sa zamýšľa, načo to vôbec robí a nad celou touto svojou triezvosťou. Pravdaže, niektoré dni sú horšie, niektoré lepšie. Myslela si, že dnešok bude zase taký ďalší krôčik k normálnosti. Ako však dorazila pred dvere a videla všetky tie skupinky priateľov, ktoré sa tam nahlas smejú a zabávajú, tak ju popadla trošku úzkosť. Je tu predsa úplne sama, naozaj nevie, čo si myslela, že to bude také jednoduché? Nie je to po prvýkrát, čo nazbierala odvahu a takto sa niekde vybrala, ale nakoniec zbabelo ušla. Očividne ani dnes tomu nie je inak, a preto namiesto toho, aby sa odhodlala vstúpiť dovnútra sály, tak sa rozišla smerom ďalej od vstupu. Ako správna dáma si sadla na neďaleké schodíky, nie úplne na očiach všetkým okoloidúcim, ale ani nie úplne schovaná v uličke ako nejaký podivín, proste si našla také miestečko kadiaľ príliš ľudia nechodili a posadila sa na jeden zo schodíkov. Z kabelky si vylovila cigarety, ktoré sú v poslednom čase jej jedinou záchranou, aj keď podľa slov jej rodičov by sa mala vzdať úplne všetkého návykového, ha. Cigarety jej však pomáhajú sa trošku ukľudniť, keď jej zase začnú tieto stavy a až príliš začne premýšľať nad životom a svojimi rozhodnutiami. Preto už ani ďalej nemôže na nič čakať a rýchlo si jednu zapáli. Už pri prvom poťahu má lepší pocit na hrudi, čo je teda ironické, ale naozaj to tak je a pomáha jej to. Možno táto chvíľka upokojenia sa jej pomôže postaviť sa opäť na nohy a zvládnuť tých pár krokov smerom dovnútra k miestnosti, kde sa to dnes celé odohráva.

party outfit

Už to byla nějaká chvíle, kterou strávil právě na seznamce a snažil se někoho sehnat. Byla to pro něj vždycky poslední možnost avšak nijak toho nelitoval. Samozřejmě prvně se bál, že bude neboť na kolik exotů tam narazil nevěřil ani, že jich tolik existuje! Nakonec ale narazil i na normálního člověka se kterým se dal kupodivu rychle do řeči. Jett byl pro něj zajímavou osobou a docela dobře si s ním rozumněl. Moc o něm ještě nevěděl, ale i tak co poznal mu prozatím stačilo. Dlouho se s nikým takto neseznamoval přes internet a tak z toho byl poněkud nesvůj. Kdo by taky nebyl že? Byl tu taky ten problém toho, že se pořádně s ním ještě úplně neviděl, ale měl z něj docela dobrý pocit. Možná proto na sebe teď hleděl v zrcadlu ve svém bytě. Neustále si uhlazoval vzorovanou košili s kytkami, která nemohla být už urovnanější. Přemýšlel o tom, jestli svůj outfit ještě nezmění, už jednak kvůli tomu jestli vzorovaná košile byla vhodná na jarní ples a ještě k tomu jestliv tom vypadal dobřě. Ano, chtěl udělat dobrý dojem, a přitom se z toho cítil jako náctiletý kluk, který šel na první rande. Inu neměl k tomu daleko, krom toho, že už měl po náctinách. Nakonec si jen ještě lehce prohrábl své už trochu delší vlasy a naposledy se podíval do zrcadla než si odsouhlasil to, že vypadá dostatečně dobře. Pak když se nadechl tak se podíval na hodinky. Zjistil, že byl nejvyšší čas vyrazit. S mírnou bolestí ve své noze si zavolal taxík a vydal se na místo.
Neustále sledoval hodinky, netrpělivě ale i kvůli tomu, aby ve své noze měl nějaký pohyb přešlapoval a díval se okolo. Byl jsem tu moc brzo? Co když vůbec nepřijde? Beztak si to rozmyslel. Všechno tohle byly myšlenky, které se mu nějaký moment už honily hlavou. Neměl k tomu ani důvod, už jen kvůli tomu že sám přišel dřív ale jejich čas setkání se blížil a jeho společnost tu stále nebyla. Lorenzo nikdy nebyl extra nervózní avšak najednou měl pocit že vyskočí jako z kůže. Dokonce začal přemýšlet o tom, jestli jít na jarní ples jakožto oficiální seznámení byl dobrý nápad avšak to už nezmění. Proto nakonec nabral hluboký dech do svých plic a nadále bedlivě sledoval dveře, aby poznal známou tvář. Přesný čas jejich setkání zmizel během nějakého okamžiku a Enzo stále čekal u vchodu. Na hodiny se raději už nechtěl ani koukat, měl pocit, že vypotil snad celou louži z toho jak se jeho nervozita zvětšovala. Vrtěl nad sebou hlavou, nechápal proč je z toho tak nesvůj, ovšem toho pocitu se stejně nezbaví dokud se Jett neobjeví a to doufal, že se opravdu nakonec objeví.

Jedna z jej obľúbených akcií, ktoré sa na škole diali. Milovala jar a kvety, všetko okolo toho, preto sa nemohla dočkať. Nie, že by mala v pláne tam zostať do konca, nie je s nikým dohodnutá, že tam pôjde, ale bola jedna z tých, ktorá sa starala o výzdobu. To, že pracovala v kvetinárstve dosť pomohlo, keďže mohla zaobstarať nejaké kvetiny či ozdoby. Chystala sa už od skorého rána, chcela tam byť medzi prvými aby to mohla skontrolovať či niečo upraviť, aj keď vedela, že ostatní sa o to postarali. Make-up jej trval najdlhšie, už len z toho dôvodu, že v ňom nebola úplne nejaký preborník, nakoniec ale vyčarovala niečo, čo vyzeralo aspoň trochu decentne, než na seba navliekla šaty s topánkami a vypla si vlasy. So šatami si nebola úplne istá, nikdy nenosila takéto výstrihy, vždy sa skôr v oblečení skrývala než by niečo ukazovala, ale keď tie šaty videla, musela ich mať. Maddie, ktorej poslala fotku, bola za, čo Teddy vôbec neprekvapilo. Nestála ale pred zrkadlom dlho, vie, že keby pred ním stojí ešte ďalších pár minút tak si to rozmyslí a buď by zmenila šaty alebo by proste nikam nešla.
Taxi, ktoré si objednala bolo pri škole rýchlo, preto po zaplatení si to proste zamierila do sálu, kde sa celý ples bude konať. Videla pár ľudí, ktorý prišli ale postávajú ešte von, možno aby počkali na svojho partnera/partnerku, čo ju donúti aspoň k malému úsmevu. Jej kroky ju donesú až do sálu, kde sa pozdraví s ďalšími, ktorý rovnako ako ona chceli doladiť posledné detaily. Našťastie bolo všetko na mieste a všetko vyzeralo tak ako mali v pláne, takže to, že do pár minút už začali do sálu vchádzať prvý ľudia nikomu nevadilo. Väčší problém by bol, keby bolo niečo zlé s výzdobou. Nechce všetkým tým párom, či ľudom, ktorí prišli sami, nejak zavadzať, preto ide radšej do strany. Jej kroky sa ale nakoniec otočia iným smerom než bolo v pláne, keďže si všimne na strane girlandu z ktorej pár kvietkov spadlo na zem. Samozrejme to nemôže nechať len tak, preto ich pozbiera zo zeme a začne ich tam opatrne pripevňovať či nejak namotávať nech tam vydržia aspoň nejaký čas.

Ellie se cítila opravdu sebevědomě ve svém outfitu, který si vybrala pro jarní ples. Rozhodně lichotil její postavě, o které moc dobře věděla že má dobrou a taky to byla dokonce její barva! Měla díky tomu pocit, že zabila více much jednou ranou! Samozřejmě ještě lepší by to bylo kdyby měla pořádný společenský doprovod, avšak nic ji nevadilo na tom připojit se ke skupince známých z roztleskávání a kluků z basketu, kterým jednou za čas jako správná roztleskávačka taktéž fandila. Moc lidí z té skupinky sice neznala ale jak Ellie o sobě ví rozhodně nemá problém s poznávání nových lidí! Navíc jít ve více lidech značilo lepší zábavu no ne? Proto se dokonce i na ples těšila, věřila že si ho užije všemi doušky ostatně jako cokoli jiné co dělala a nebo čeho jiného se účastnila. Jediné co plánovala bylo nepít tolik jako na poslední akci. Očividně se její přehnané pití alkoholu dostalo i mezi právě známé a tak ji lehce strašil stud, který v sobě měla. Ovšem rozhodně se alkoholu nevzdá! Jen ho nebude pít tolik, protože už znovu nechtěla dopadnout s hlavou v míse, nebo někde jinde a taky s kocovinou druhý den, která rozhodně není nikdy příjemná. Když byla připravená a dostatečně zkrášlená, ještě jednou si zkontrolovala SMSku, kde se psalo v kolik se všichni sejdou a tak když zjistila, že byl nejvyšší čas vyrazit, vyrazila. Samozřejmě se to neobešlo bez posledního pochválení své krásné osoby v zrcadle ale pak už chytala taxík, aby se na místo vůbec dostala včas.
Netrvalo to vlastně ani dlouho, nepociťovala nervozitu, místo toho se dost těšila. Zábava pro ni byla mnohem důležitější a navíc.. kdy ona se cítila nervózně? Možná tak při zkouškách, kdy měla pocit, že se neučila dostatečně dobře a stejně to nakonec pro ni dopadne dobře! Jen si lehce rukami uhladila své krásné šaty a vešla do sálu. Byla možná až moc zaujatá výzdobou, že si pomalu ani nevšimla, že k ní začínali přicházet lidi z party. Holky znala více, než ty kluky. Rychle jim pověděla své jméno, prakticky zapomněla v té rychlosti jejich. Už se chtěla se skupinkou někam vydat, avšak se stalo něco, co úplně Ellie neočekávala. Skupinka se během okamžiku rozdělila na dvojice, ona stačila jen zamrkat a najednou byli pryč! Jediný kdo u ní zůstal byl Josh. Sjela ho pohledem a nakonec i lehce zaklonila hlavu, aby viděla do jeho tváře - byl výrazně větší než on. "Inu," nadechla se. "Vypadá to, že jsme na sebe zbyli," poví s úsměvem, lehce se zhoupne z pat na špičky a pak se podívá okolo. "Prosím řekni mi, že se umíš bavit, Joshi?" naklonila hlavu na stranu s jistou zvědavostí. Neměla ani ponětí jestli ji rovnou nepošle někam k čertu či něco podobného, ovšem to by Ellie stejně nezastavilo ukázat svoji otravně energetickou povahu. "Ha! Teď jsem si všimla, že i ladíš dobře!" uchechtne se jenom a prstem poukáže na jeho košili. Chtěla nějak rozvést konverzaci a tak prostě mluvila, to byla její nejlepší parketa.

Ďalšia akcia, ďalší ples. Bola na také veci? Not really. Hlavne keď témou bola jar a kvety, na ktoré bola alergická. Prečo tam vôbec išla? To bola dobrá otázka, ktorú si kládla aj ona. Sál v ten večer bolo akurát miesto jej smrti ale ona sa aj tak rozhodla tam vyraziť. Bolo to dlho kedy išla na nejaký ples alebo inú akciu, ktorú škola usporiadavala. Možno aj preto pred pár hodinami do seba hodila lieky na alergiu, nech ju hneď po príchode neodnášajú v sanitke. Outfit na večer jej tiež netrvalo dlho vybrať, už pred pár týždňami si bola istá šatami, jediný problém jej robili topánky a trvalo vybrať tie pravé. Nakoniec ale zvolila conversky, než nejaké lodičky na opätku keďže to jej bolo viac pohodlné. Pod tými šatami si to aj tak nikto nevšimne.
Cesta k sálu jej ubehla dosť rýchlo, keďže mala objednaný taxík. Menom Jett. Ach, aký skvelý bestie, že ju prišiel vyzdvihnúť. Po 20 správach, kde ho spamovala kým bol pracovne zaneprázdnený. Kde najprv nechcel, pretože vraj už tak či tak nestíha. A vraj sa ponáhľa na rande. On. Nezabudla ho patrične vysmiať ako správna priateľka ale o pár minút aj vyhajpiť tak ako si to správne zaslúži. Samozrejme jej ale jej drahý bestie nevie povedať nie, preto po pár minútach už vystupuje z jeho auta na parkovisku, ďalej od ľudí, ktorých aj takto z diaľky vidí pomaly ísť do sálu. „Máš to u mňa,“ zazubí sa na neho pri výstupe a upraví si rukavičky, ktoré jej trochu skĺzli po rukách nižšie. Otočí sa na neho s otázkou na jazyku, že či idú dnu spolu alebo sa rozdelia, keď si všimne ako zo zadného sedadla vyťahuje oblečenie do ktorého sa bez nejakých okoľkov začne prezliekať. Aspoň to tričko, ktoré ma na sebe. Viac ale nepotrebuje vidieť. „Ty si tak lame,“ povie po pár sekundách ticha, na čo sa nad ním zasmeje a zavrtí hlavou. Tento tvor ju nikdy neprestane udivovať. „Uvidíme sa dnu, weirdo,“ vyhlási nakoniec, určite nebude nad tým stáť, keď sa bude prezliekať. Pošle mu ešte vzdušný bozk, než si to zamieri pomaly za ostatnými do sálu, kde sa koná celá akcia. Samozrejme jej kroky ju berú hneď k baru, kde asi aj zostane po zvyšok večera.

Další společenská akce školy, na které dvakrát být nechtěl, ale co už. Má se přeci začleňovat a po střetnutí se Sof se potřeboval trochu odreagovat. Musel na to stále myslet a nebyl si jistý, jestli to, co sem tam stalo je dobře nebo špatně. Naštěstí to není žádná akce jeho otce, na které musí být dokonce, takže když bude nejhůř půjde domů. Ze své předešlé zkušenosti se tu však naskýtá i možnost, že si nakonec najde příjemnou společnost, se kterou ten večer nebude tak strašný. Moc nad tím ale přemýšlet nechtěl, protože dělat předčasné závěry a něco si předem lajnovat a plánovat není jeho styl. Většinu života nechává na náhodě a jak se říká osudu. Co ale nemohl nechat náhodě, respektive jeho matka byl výběr oblečení. Kdyby to mělo být na něm, tak si vezme triko a džíny. Jojo, je to jarní ples, ale koho to zajímá? Nechal si udělat přednášku o tom, jak je neslušné tam chodit v džínech a bla bla. Ano, mamy. Jistě, mami. Tak nějak probíhal jejich rozhovor. Nakonec ale uznal, že má dost dobrý vkus a cítil se v tom i celkem pohodlně. Samozřejmě, na čestný pionýrský slíbil, že nebude dělat hlouposti a přijde včas domů. Jako by mu snad bylo patnáct nebo co? Společenský delikvent, co? Rozloučil se s mámou, vzal si vše potřebné a bratrem se nechal odvést až ke škole, kde ho ještě ujistil, že cestu domů najde. Ještě, než vešel dovnitř se rozhodl, že si zapálí, když se uvnitř nesmí kouřit. Ani jemu jako kuřákovi to v uzavřených prostorech není moc po chuti a obzvlášť, když vám to někdo fouká rovnou do ksichtu. Vytáhl si deky z kapsy saka cigarety a začal pátrat po zapalovači. ”Oh, sakra” zanadává si pro sebe, když zjistí, že mu chybí to nejdůležitější, aby mohl uspokojit svoji závislost. K jeho štěstí spatří dívku, jak sedí kousek opodál a kouří. Přistoupí tedy k ní a doufá, že taky není jako on a nenechala si doma zapalovač. Mohl jí totiž taky někdo připálit. ”Hej. Ahoj. Ahm, neměla bys oheň?” pozvedne tu ruku s nepřipálenou cigaretou, aby bylo jasno proč o něj žádá. ”Nejdůležitější věc kuřáka a já to nechám doma” nespokojeně si našpulí rty a převezme si od ní zapalovač. Konečně si připálí a po prvním potáhnutí vyfoukne kouř nad sebe. ”Díky” s těmito slovy jí ho vrátí a strčí si ležérně ruku do kapsy. ”Čekáš tu na někoho?” pozvedne lehce své obočí. Možná to zní trochu oplzle, ale připadá mu celkem smutná? ”Já jen, že bychom mohli jít dovnitř spolu” ledabyle pohodí hlavou do strany a slova “aby, jsme nevypadali jako looseři” si nechá od cesty. ”Mimochodem jsem Aiden” představí se, ale ruku k ní nenatáhne, protože nežijou v šestnáctém století a on na formality příliš není.

Outfit