Ani Finley neuniklo, že se bude konat na univerzitě jarní ples. Jakmile, když se zaslechla tuto novinku, tak bylo jasné, že i ona se účastní. Fox je ten extrovertní živel, který si nenechá uniknout žádnou příležitost, kde by se mohl setkat s novými lidmi a zažít nezapomenutelné zážitky. K plesu nepatří jenom zážitky, ale i výběr vhodných šatů, s čímž potřebovala Finley trochu pomoci. Nikdy moc se nezajímala o módu, takže aktuální trendy šly mimo ni. Její prioritou bylo hlavně pohodlné a barevné oblečení. Takže pár dní před plesem vyrazila s kamarádkami nakupovat. Šla s tím, že by se jí líbily nějaké žluté šaty, protože by pak vyjadřovaly její sluníčkovou povahu. Nakonec ji padla do oka oranžová barva. Šaty měly zajímavý střih, ale na Finley seděly dobře, tak je okamžitě brala. Další na řadu přišla obuv, kamarádky ji přesvědčovaly, ať vyzkouší podpatky. Finley váhala, protože tahle obuv ji nebyla pohodlná a neuměla na tom chodit. Nedovedla si představit, že by v tom měla trávit několik hodin ještě, když chtěla tancování. Přes námitky kamarádek si pořídila oranžové tenisky, aby ji ladily s šatami. Momentálně se nacházela v svém pokoji, který měla v dívčím spolku, ze všech stran bylo slyšet štěbetání, jak se všechny chystaly na ples. Pohlédla na mobil, byl čas začít se chystat na ples. Oblečení měla hezky připravené, tak se nemusel bát toho, že bude na poslední chvíli brečet, že nic na sebe nemá, i když to by Fox asi nedělala. Nasoukala se do oněch šatů a uhladila si záhyby. Chvilku se rozhodovala, jestli si na obličej naplatá nějaký makeup. Nakonec zůstala jen u řasenky a lesku na rty, nic světoborného. Svou blonďatou kštici si učesala a na pravou stranu zasunula mezi prameny pírko s malou perličkou, ať má nějaký detail, když nemá na sobě žádné šperky. Poslední na řadu přišly oranžové tenisky. Byla připravená vyrazit na ples. Hodila na sebe bundu, popadla mobil a peněženku, zkrátka nejnutnější věci a vylezla přes spolek. Na cestu si objednala taxíka. Měla v plánu si dát do nosu, tak by pak nemohla řídit, mohla jít ještě pěšky, ale to se jí nechtělo. Vystoupila z taxíku a zamířila si to dovnitř do sálu. Bundu odložila k věšákům. Nebyla tu v páru, šla sama, protože chtěla poznat někoho nového. Některé holky se bály chodit samy na tyto akce, ale to Finley nikdy. Vůbec ji to nevadilo, naopak si pak přišla soběstačná. To už na vlastní oči spatřila výzdobu v sálu. Fascinovaně pootevřela pusu. Dokázala se pro všechno snadno nadchnout. ,,Páni,” broukla, když viděla, jak je to nádherné. První znamení, že dnešní večer by mohl být skvělý, je optimista, tak neviděla žádnou jinou variantu než, že to bude zábava. Tvář ji zdobil obrovský zářivý úsměv, který byl její nedílnou součástí. To už se rozhlédla po těch lidech, kteří se zde nacházeli. Na nějaké kývla na pozdrav. Finley znala spoustu lidí, u některých si třeba ani nepamatovala jméno, jen věděla tvář. Její kroky zamířily přímo k minibaru. Výstavu měla v plánu zkouknout, ale první, co chtěla udělat, bylo napít se něčeho. V plánu měla i řadu další věcí, třeba jako si zatancovat a poslechnout si vystupující. Bylo toho tu hodně na obdivování. Sice tu nehrál žádný její kamarád, ale přesto se na ně těšila. Byla zvědavá, co předvedou. Došla k němu, rozhlédla se po té různorodé nabídce s alkoholem. Nakonec popadla kelímek, do kterého si nalila kolu, ale to jen do čtvrtky a další část kelímku zalila rumem. Začala si z něj spokojeně upíjet. Finley nebyla samozřejmě alkoholička, ale na akcích se ráda napila. Byla připravená si dnešní večer naplno užít a doufala, že se z toho stane jeden z nezapomenutelných.

S kým jiným byl šel na ples než se svou nejlepší kamarádkou? Chtěl si ples užít a to dokáže, když mu společnost bude dělat právě Mckenna. Potřeboval se pořádně odreagovat od toho zmatku, co měl v hlavě. Takže ples byl nejlepší příležitost na to. Kdyby tam šel sám, tak by nejspíš kritizoval všechny okolo sebe a odsuzoval by je, ale když tráví čas s Mckennou, tak se tomu snaží vyhnout. Mckenna je opravdu jedna z mála, na které je milé a směje se s nimi. Jednoduše je to nejlepší kamarádka, zpěvačka a doprovod na ples. Nastal čas příprav na ples. Aiden s výběrem obleku příliš dlouho neotálel. Zvolil černou klasiku, elegantní oblek, kterým nic nezkazí. Černá byla jeho nejoblíbenější barvou, takže u něj moc nemůžete čekat nějaké barevné výstřelky. Nezapomněl ani brýle. Netrvalo chvilku a byl oděn do černého obleku s bílou košilí. Samozřejmě, že nechtěl být nezdvořilý a špatný doprovod, tak nezapomněl obstarat ani menší drobnost v podobě kytičky. Při nákupu si ještě všiml něčeho, co tam nemohl nechat. Nebudeme si lhát, tak trošku mu to i doporučila matka. Všechno tohle si vzal a nezapomněl ani na kytaru, když tam budou vystupovat. Prošel kolem Phoenixovo pokoje a nějak se nezastavoval. Neměl na to ani nejmenší chuť, takže prostě vyšel z bytu bez jakéhokoliv oznámení. Odemkl si auto a dozadu dal kytaru. Všechny ostatní věci si dal na vedlejší sedačku. Zapl pás a vyrazil na internát, kde Mckenna bydlela. Ještě krátce předtím ji napsal sms, že už pro ni vyráží. Zřejmě, aby mohla být připravená na to, že každou chvíli vyrazí na ples. Zaparkoval před internátem, vylezl z auta a vyrazil do patra, kde měla pokoj. Zaklepal na dveře a vyčkal, až otevře. ,,Ahoj,” pozdravil ji s obrovským úsměvem na rtech, který věnoval hlavně jí. ,,Páni, vypadáš přenádherně,” zalichotil jí, když ji spatřil v onech šatech, které si brala na ples. Aiden rozhodně komplimenty na všechny strany nerozdával. Většinou si rýpal, ale Mckenna byla vyjímka, té naopak s radostí skládal lichotky. S ní byl jiný člověk, lepší člověk. Ukázal na černou krabičku, kterou si s sebou přinesl. Podal ji k Mckenně. ,,Snad se ti to bude líbit,” dodal. V krabičce se samozřejmě nacházela kytička a ještě k tomu byl prostý řetízek s notičkou. Běžně takové dárky většinou nepořizoval ani nebyl moc dobrý v jejich dávání. Řetízek spatřil při nákupu a hned si vzpomněl na Mckennu, věděl, že toho jeho kamarádku za každou cenu musí mít. Připomínala mu její lásku k zpěvu a taky jejich přátelství, které vzniklo díky hudbě. To už ji nabídl rámě. ,,Můžeme vyrazit?” jestliže Mckenna jeho rámě přijme, tak dojdou k autu, kde ji nezapomněl jako správný gentleman otevřít dveře a vyrazili na ples. ,,Těšíš se?” otázal se jí při cestě. On se docela těšil, což nebylo u někoho jako on moc obvyklé. Poslední dny, ale měl v hlavě zmatek a chtěl to z sebe dostat. Uvolnit se a odvázat se, zkrátka něco proti jeho obvyklému režimu. Doufal, že to pomůže, protože v tuhle chvíli mu kytara a hra na ni nepomohla si vyčistit hlavu. Kdyby došlo na alkohol, tak dneska mi neodmítl jako obvykle. Dorazili na místo, vyskočil z auta a zase ji otevřel dveře. Znovu ji nabídl rámě a věnoval ji jeden obrovský úsměv. ,,Dneska to bude určitě skvělý večer,” oznámil Mckenně a byl připraven vyrazit napříč dnešnímu večeru, který měl být jiný oproti jeho obvyklému režimu. Jednoduše se chtěl pobavit a mít na chvíli klid od myšlenek.

Bol to deň ako ktorýkoľvek iný, no zároveň vôbec nie. Darren nikdy nebol extra sentimentálny, aspoň nie čo sa týka nejakej tej vzťahovej úrovne svojho života. Práca, ó áno, pri nej bol sentimentálnosť sama, keby nie, asi by nedokázal písať o veľmi osobných príbehoch ľudí dostatočne empaticky, no randenie a dievčatá? Nikdy. Nervozita? No určite, v žiadnom prípade. Nebol predsa baba, aby sa mu pred stretnutím klepali kolená. Teda, aspoň si to dlhé roky hovoril, pretože to nikdy nezažil. V ráno plesu sa ale zobudil s veľmi zvláštnym, nepoznaným pocitom, ktorý ho už po tom, čo vôbec rozlepil svoje oči privádzal do šialenstva. Akoby mal v žalúdku obrovskú dieru, v ústach úplne sucho, hlava sa mu mierne točila. Najprv si myslel, že sú to príznaky klasickej opice, no nebolo to možné, keďže v predchádzajúci večer nemal ani kvapku alkoholu. Žeby to naozaj bola nervozita? Rozhodne sa ale nad tým odmietal pozastavovať, bolo totiž veľa vecí, ktoré chcel stihnúť, takže na seba hodil nejaké to oblečenie, zbehol zo svojej izby do spolkovej kuchyne, kde si do úst rýchlo napchal syrový toast zaliaty pohárom kávy a zatiaľ si zavolal Uber, ktorý ho mal odviesť do mesta. Áno, hoci jeho oblek už vyžehlený oddychoval na vešiaku v jeho izbe, potreboval vyzdvihnúť posledný, no veľmi dôležitý detail, bez ktorého by proste Cassie nemohol vyzdvihnúť a keďže chcel pre ňu niečo špeciálne, musel sa kvôli tomu presúvať celým mestom. Predsa len, bolo nutné brať do úvahy to, že jar len začínala, a teda nie všetky kvetinárstva ponúkali na teplo náročnejšie druhy kvetov. Našťastie ale jedno z takých našiel a po telefonickej dohode s vedúcou sa dohodli, že pre neho pripraví to, čo si predstavoval, a tak keď tam v tento deň dorazil, dve priehľadné krabičky ho už čakali pripravené pri kase. So širokým úsmevom teda zaplatil a vrátil sa späť do spolku, kde ho čakali už len tie bežné prípravy vrátane sprchy, umytia si vlasov, vydrhnutia si zubov a nakoniec oblečenia do jeho čierneho obleku, ktorý si kúpil špeciálne na túto príležitosť. Hoci osobne preferoval svetlé farby, čierna bola podľa neho vrcholom elegancie, a tak si vybral aj čiernu košeľu. Navyše, chcel aby bol na ňom len jediný farebný kontrast - a to krvavočervená pivónia, ktorú pre neho pripravila kvetinárka a ktorú si vďaka spinke dokázal veľmi jednoducho pripnúť do vrecka na saku. S konečným výsledkom bol spokojný, keď sa na seba pozrel v zrkadle, a tak si už len na ruku natiahol jedny zo svojich elegantnejších hodiniek a prsteň s rodinným erbom svojej matky, ktorý dostal od starých rodičov na svoje dvadsiate narodeniny. Na ten zvláštny pocit z rána pomaly ale isto zabúdal a keďže už bol pripravený vyraziť, natiahol sa za svojim telefónom, aby mohol napísať Cassie, že už po ňu príde. Musel sa pousmiať, keď v rýchlosti prescrolloval ich ostatné správy, ktorých nebolo veľa no rozhodne im dominovala tá, prostredníctvom ktorej jej oznámil, kam ju vlastne berie. Potrebujem, aby si si zohnala nejaké spoločenské šaty. Farbu nechám na teba, no v červenej by si rozhodne vyzerala perfektne. Budúci týždeň ťa totiž vyzdvihnem na internáte a pôjdeme spolu na ples, ak teda nemáš nejaké lepšie plány . Cassie ale zrejme lepšie plány nemala a odkývala mu aj tú červenú, čo bolo skvelé, a tak jej rýchlo naťukal ďalšiu esemesku ohľadom toho, že pomaly vyráža zo spolku a ide si po ňu. Potom už ale nemohol veľmi otáľať, takže si rýchlo zavolal taxík, ktorý by ho doviezol za Cassie a potom rovno pred sálu, kde sa konal ples, telefón si zastrčil do vrecka na nohaviciach podobne, ako svoju peňaženku a nezabudol zo svojho nočného stolíka zobrať ani priehľadnú krabičku s korsážou pre Cassie. Cítil sa výborne, na perách sa mu usídlil veľmi spokojný výraz a keď nasadal do taxíka mal pocit, že mu v tento deň nič nedokáže pokaziť náladu. Tešil sa, opäť, ako malé dieťa, rovnako ako vtedy, keď ho drobná brunetka zavolala vonku. Bila sa v ňom zmes veľmi euforických pocitov, no keď auto zastalo a on vybehol hore schodmi pred izbu, v ktorej Cassie bývala, srdce sa mu divoko rozbúchalo a rozhodne to nebolo z tých pár schodov. V ústach mu opäť vyschlo a ten zvláštny pocit nervozity sa opäť vracal, no nejako ho premohol a hánkami zabúchal na dvere. "Páni," vydýchol zo seba hneď, ako mu Cassie otvorila a cúvol o krok dozadu, aby si ju mohol obzrieť. Vyzerala naozaj nádherne a musel uznať, že s tou červenou mal pravdu. V tých šatoch vyzerala neskutočne, až mu to na sekundu naozaj zobralo dych. "Začínam zvažovať, či by sme na ten ples vôbec mali ísť. Všetky ostatné dievčatá sa totiž popri tebe budú cítiť ako menejcenné a ja nechcem, aby sme mali na svedomí zlomené srdcia a prípadné pokusy o samovraždu," skonštatoval s veľmi jemným, pobaveným úškrnom, pretože to by nebol Darren, aby tento deň nezačal nejakou nemiestnou poznámkou, všakže. Naozaj však vyzerala perfektne a on mal problém čo i len na sekundu z nej spustiť oči. Najradšej by tam len tak stál a pozeral sa na ňu, no vedel, že to proste nie je možné, a tak opäť pristúpil o krok bližšie a do ruky jej vložil krabičku s korsážou, ktorú pre ňu vybral. "Neviem, či máš rada pivónie, no podľa mňa sú oveľa krajšie ako ruže a keď som premýšľal, aký kvet by som mal pre teba vybrať, musel to byť ten najkrajší, ktorý poznám. Iný by dostatočne nepodčiarkol to, aká si krásna," skonštatoval a pokiaľ mu dovolila, červenú korsáž jej veľmi jemne uviazal stužkou na ruku. Bol to veľmi špeciálny moment, teda aspoň pre neho, pretože od svojich stredoškolských plesov na žiadnom nebol, pretože nikdy nemal po svojom boku žiadnu slečnu, ktorú by chcel na nejaký zobrať. To sa ale teraz zmenilo a on bol naozaj neskutočne rád, že Cassie súhlasila s tým, že mu v dnešný deň bude robiť doprovod. S úsmevom jej teda ponúkol svoje rameno, aby sa ho mohla chytiť a spolu s ňou zišiel dolu schodmi a vonku z internátu až ku taxíku, ktorý ich odviezol až pred plesovú sálu. Ako správny gentleman, Darren šoférovi rýchlo zaplatil a vystúpil z auta ako prvý, aby Cassie mohol otvoriť dvere a pomôcť jej z auta von, pričom jej opäť ponúkol svoje rameno, aby ju mohol voviesť do vnútra. Musel uznať, že to tam vyzeralo perfektne a vysvetielkovaná ulička bola naozaj veľmi romantická, aj keď sa tam zatiaľ nemal v pláne s Cassie zastavovať pretože chcel, aby si našli nejaké miesto a obzreli si prácu svojich talentovaných spolužiakov. Voviedol ju teda až do sály, kde sa na malú chvíľu zastavil a s úsmevom na perách k nej sklonil svoj zrak. "Čo keby sme sa zložili pri nejakom stole, vzali si niečo na pitie a pozreli si výstavu?"

Rafael není moc společenský človíček, vlastně není společenský vůbec. Neměl rád davy, styděl se před cizími lidmi a radši trávil čas o samotě. Je podivné, že vyrazil na takovou akci, jako byl tento ples. Hlavní důvod byl umění. Chtěl se pokochat výstavou a živou hudbou. Zbožňoval všechno, co souviselo s uměním. Měl v plánu, že tam i něco taky dá, ale na poslední chvíli dostal strach a rozhodl se, že nic nevystaví. Chtěl navíc vidět dílo Kendricka, jakožto nejlepšího kamaráda. Dlouhou se rozhodoval, jestli radši se nepodívá na nějaké fotky a zůstane doma. Zavolal své sestře o radu, jak se má rozhodnout, i když mu bylo naprosto jasné, jak ona odpoví. Nezklamala ho a začala ho přesvědčovat, ať se vydá na ten ples, kdyžtak že se může schovávat v rohu a jen poslouchat hudbu. Po dlouhém naléhání a hučení podlehl a slíbil ji, že se plesu zúčastní. Jelikož Rafael neuměl říct ne. Jediný, komu dokázal trochu namítat byla jeho sestra, ale pokaždý ustoupil a všechno odsouhlasil. To se zase nelíbilo jeho sestře, chtěla, aby Rafael byl trochu průbojnější, tak ho někdy naschvál vybízel k takovým konverzacím, aby musel říct ne. Skončilo to nakonec, tak že mu to jednoduše jenom nařídila. V tomhle nebyla úspěšná. Stejně Riley moc neuspěla v tom, aby donutila Rafaela k větší socializaci. Všechno to myslela dobře, ale Rafael byl prostě Rafael. Mohli doufat, že postupem času a vysokoškolským životem se to zlepší. Samozřejmě, že i Riley mu pomohla vybrat oblek. Rafael chtěl jít do nějaké světlé barvy jako byla bílá a nebo růžová, ale Riley zakročila a vybrala mu červený oblek. Červená nebyla zrovna obvyklá barva, kterou by si na sebe vzal, ale zase nenamítal. Už nastal ten okamžik, kdy se mohl začít chystat a vyrazit na ples. V tuhle chvíli zpanikařil a kontaktoval svou sestru, aby se jí svěřil se svými obavami. Někdy ho mrzelo, že Riley nechodí na stejnou vysokou školu, jelikož to by se jí držel jako klíště. Byla něco jako lidský štít. Díky ní se vzpamatoval, zhluboka se nadechl a vzal si na sebe onen oblek, který mu vybrala, aby na něj mohla být hrdá. Na ples vyrazil po svých, jelikož z intru to nebylo vůbec daleko. Když už došel na místo a spatřil všechny ty lidi, tak z toho chtěl vycouvat. Cítil se mezi nimi opravdu nepohodlně, ale řekl si, že když tady Kendrick vystavuje, že to přežije a půjde se podívat na jeho dílo. Popřípadě se bude neustále držet bokem, taky věděl, že se musí vyhýbat především místu, kde bude alkohol, protože tam se bude určitě shromažďovat nejvíc lidí, kteří budou navíc opilý. Společnost opilých ho znervózňovala více než společnost střízlivých. Myslel hlavně na věci na, které se těšil. Tušil, že tady potká i nějaké kamarádi a pak to nebude, tak hrozné. Říkal si, jestli není smutné, když jde sám, ale i tuto myšlenku vytřepal z své hlavy. Zhluboka se nadechl a vydechl. Nakonec vešel do místnosti. Prošel se uličkou zamilovaných, sice ho nesváděla k polibku, protože neměl koho, ale kochal se těmi světýlkami. Jeho oči zářily stejně jako ty světýlka. Snažil si ten pohled zapamatovat. To už vešel dovnitř a stále měl tvář zkroucenou do úžaslého výrazu. Výzdoba mu opravdu vydechla dech, že na chvilku zapomněl, že jsou tam lidi. Povzdechl si a zamířil si to přímo k výstavě a zastavil se u fotografie s dívkou a psem. U ní se ponořil do myšlenek, jak to bylo u něj obvyklé. Netušil, co má od tohoto plesu očekávat.

Hneď, ako sa Kenna dozvedela o tom, že sa bude nejaký jarný ples konať a že tam budú mať možnosť vystupovať všetci umelci z univerzity, chcela tam ísť. Ako povedal jeden jej známy a spolužiak zároveň Charlie - ona si proste nenechá ujsť možnosť vystupovať pred ľuďmi. Bola to pravda. Spievanie proste milovala viac, než čokoľvek iné vo svojom živote. Bol to jej koníček, poslanie a vášeň v jednom, a hlavne keď sa k tomu všetkému pripojil aj jej najobľúbenejší človek na planéte - Aiden. Bola to tá pravá, nefalšovaná a jedinečná priateľská láska, ktorá prišla veľmi nečakane. Nie že by si Mckenna niekedy o sebe myslela, že nie je dosť dobrá alebo niečo podobné, no vážne pochybovala o tom, že by ju niekto ako Aiden - z vyššej spoločnosti, mohol mať úprimne rád. Očividne sa mýlila. Veľmi rýchlo sa z nich totiž stali najlepší priatelia a ona si bez neho snáď ani nedokázala predstaviť svoj život. Bol jej najväčším fanúšikom, najväčším podporovateľom a najväčšou oporou, akú kedy vo svojom živote mala, a teda si vôbec nedokázala predstaviť, že by mala ísť na ples s niekým iným, ako bol on. Aiden bol veľmi špecifický typ človeka, k cudzím ľuďom sa nesprával extra milo a áno, do istej miery bol v mnohom dosť nóbl, a tak sa chvíľu obávala, že s plesom nebude súhlasiť, aby mu to náhodou nepokazilo "dobré meno". Predsa len, nečudovala by sa tomu, keďže Aiden chcel, aby ho ľudia brali seriózne a s rešpektom a promenádovať sa s gitarou na pódiu asi nebol ten najideálnejší spôsob, ako to docieliť. Nech už bol ale jeho motív akýkoľvek - možno len urobiť jej radosť, súhlasil s tým, že spolu na plese vystúpia a že jej samozrejme urobí aj garde. Mack sa na to naozaj veľmi tešila, pretože to znamenalo, že spolu budú môcť nacvičiť aj nejakú pesničku na vystúpenie a okrem toho jej to dalo príležitosť cítiť sa aspoň na pár hodín vo svojom živote ako princezná. Povedzme si úprimne, Mack nikdy nebola úplne dievčenský typ. Makeup riešila len vtedy, keď sa jej chcelo, sandále na opätkoch a lodičky vyslovene neznášala a úplne najradšej mala pohodlné oblečenie, takže väčšinu svojich dní trávila vo voľných tričkách, svetroch a košeliach. Toto ale bola príležitosť naozaj sa vyparádiť a ona ju chcela využiť pretože vážne netušila, kedy nejakú takú dostane opäť. Po šichte v práci sa teda vybrala na nákup šiat a aj keď obehala niekoľko obchodov a nikde nenašla nič, čo sa jej páčilo, nakoniec narazila na malý salónik kde objavila tie pravé, rozprávkové šaty, do ktorých sa zamilovala na prvý pohľad, a tak si ich kúpila bez ohľadu na to, že ich cena rapídne presahovala to, čo pôvodne chcela za šaty utratiť. Keď teda konečne prišiel ten špeciálny deň, veľmi dlhú chvíľu strávila v internátnej kúpeľni, kde sa vysprchovala, umyla si vlasy a na tvár naniesla jemný, decentný makeup v podobe jemne trblietavých žltkastých tieňov, mačacej očnej linky, riasenky a neutrálneho rúžu s jemne červeným podtónom, a potom zamierila do izby dievčaťa, ktoré bývalo vedľa nej, aby ju učesalo. Mack síce preferovala svoje vlasy rozpustené, no pre ples si zvolila vyčesaný účes s pár voľne spustenými pramienkami vlasov, ktorý našla na internete a jej susedka pri návšteve zhodnotila, že jej ho dokáže urobiť. Keď teda bola Mack hotová, vrátila sa späť do svojej izby, kde sa veľmi opatrne natiahla do svojich šatov a finálny výsledok si obzrela v zrkadle. Spokojnosť sa jej v tvári jasne odrážala a ešte niekoľko sekúnd samú seba obzerala z každej strany, až pokým jej nepípol telefón pohodený na posteli. Samozrejme to bol Aiden a písal jej, že vyráža po ňu, a tak si už len rýchlo do malej kabelky zbalila okrem telefónu aj svoje kľúče od izby a miniatúrnu kozmetickú taštičku na prípadné úpravy makeupu. Nestačila sa nazdať a Aiden jej už klopal na dvere, ktoré mu s veľmi grandióznym gestom a širokým úsmevom na perách otvorila. "Vitaj v mojom skromnom príbytku," zoširoka sa na neho zazubila, no hneď potom pokračovala bez toho, aby sa vôbec poriadne nadýchla. "Vyzerám dostatočne reprezentatívne pre pána Dixona?" Dlaňmi si podložila bradu a nevinne zaklipkala očami, no hneď potom sa potichu rozosmiala a zľahka sama nad sebou mávla rukou. Jeho kompliment si samozrejme vážila no najdôležitejšie pre ňu bolo to, že sa sama cítila veľmi dobre a že bola so svojou celkovou vizážou viac než spokojná. "A ty vyzeráš ako mladý Marlon Brando, ktorý je ale rozhodne viac sexy a bohatší," zazubila sa, aby mu kompliment vrátila, aj keď svojim špecifickým spôsobom. Mack totiž rozhodne nebola typ dievčaťa, ktoré by sa uspokojilo s obyčajným "vyzeráš dobre", jej komplimenty proste museli byť špeciálne a Aiden naozaj ako Marlon Brando vyzeral. Potom jej už ale jej najlepší kamarát podával čiernu krabičku, a tak ju zvedavo otvorila, aby zistila, čo jej vlastne priniesol. "Aiden," vydýchla zo seba ticho, keď cítila, ako sa jej v hrdle urobila hrča a oči jej veľmi náhle zvlhli. Nebola zvyknutá dostávať darčeky, teda aspoň nie také darčeky. Navyše, naozaj to nečakala takže nebolo prekvapením, že jej to vyrazilo dych. "Rozmažem si makeup, hlupák," zamrmlala, pričom si voľnou rukou rýchlo utrela slzičku, ktorá sa jej preliala cez viečko a následne ho zľahka objala okolo krku. Veľa to pre ňu znamenalo, naozaj, čo mu mohlo dôjsť z toho náhleho prejavu emócii, ktoré sa pri Kenne nedialo často, keďže väčšinou bola proste klbkom energie, ktoré sa stále len smialo.  "Ďakujem, je to fakt krásne," dodala ešte, pričom si korsáž natiahla na ruku a z krabičky vytiahla aj retiazku, pričom sa veľmi opatrne otočila, aby jej ju mohol pripnúť okolo krku. Stále z toho bola tak trochu mimo, takže na odchode takmer zabudla na svoju kabelku, na nakoniec ju predsa len stihla zachytiť, chytila Aidena za rameno a zabuchla dvere svojej izby, pričom spolu s ním prešla až k jeho autu. Nebola úplne nadšená, že sa Aiden rozhodol šoférovať pretože to znamenalo, že si s ňou asi nebude môcť dať pár panákov, no na druhej strane bola rada, že si po ňu takto prišiel. "Neviem sa dočkať. Bude to naše prvé vystúpenie pred ľuďmi," s cesty stočila svoj pohľad k nemu a v hlase sa jej odrážalo jasné vzrušenie. Vystupovanie pred ľuďmi si proste vždy užívala, diváci jej totiž dávali energiu a odvahu a bola rada, že sa Aiden rozhodol podujať sa na to s ňou. "Konečne všetci uvidia, aký si skvelý muzikant," dodala ešte, pričom si zľahka zahryzla do pery a keď dorazili na miesto, opäť sa ho chytila a pri pohľade na vysvietenú uličku vedúcu k sále sa jej znovu na pery votrel široký úsmev. "Dúfam, že mi ťa nejaká načančaná slečna neukradne, nerada by som si vyzula tie otrasné sandále a skočila niekomu po krku," uškrnula sa, no samozrejme by jej nevadilo, keby sa Aiden na plese bavil aj s niekým iným. Predsa len, bol to jej najlepší kamarát a pokiaľ by tam mal stretnúť niekoho, kto by mu padol do oka, rozhodne nechcela byť niekým, kto by mu stál v ceste.

Nora původně na ples nehodlala dorazit. Tím jistým, vážně nejasným způsobem ji ta představa přecpaného sálu děsila. Nedokázala si to vysvětlit, stále nad tím jako by přemýšlela i cestou k němu, kdy se v těch svých poněkud starších šatech potácela v davu a pokoušela se přijít na odpověď – co tu sakra dělá? Svého bratříčka opustila již několik minut zpátky, to se s ním jen prostým zamáváním rozloučila a nechala jej, ať už si zbytek svých plánů pořeší sám. Viděla jej v obleku, možná jí ukápla i slzička hrdosti, ale nutit jej nechtěla. Už tak byla docela zmatená v tom, o co se vůbec snaží. Samozřejmě, velký počet lidí jí problémy nikdy nedělal, nedokázala však přijít na to, proč se účastní plesu bez partnera, nejlépe tedy partnerky, či alespoň nějaké blízké osůbky. Občas i její vlastní plány jí byly prostě záhadou. Tak tedy pokračovala, občas pohlédla na dalšího takového samotáře v naději, že se k němu bude moci na chvíli přidat, přičemž by třeba vypadali jako pár, dlouho to však nevydrželo. Nevěděla přesně, kam míří, přeci jen to byl její první rok a o sále slyšel jen těch několik věcí, více ale byla seznámena spíše s uličkou, kterou po cestě míjela. Řekla si, že se tam musí vydat a obhlédnout každý zamilovaný pár lidí, zdali tam nezahlédne nějaký gay, u kterého by se mohla na pár chvil roztékat. Tyto plány si ale uložila někam ke konci večera, kdy by s kapkou štěstí už mohla mít společníka na takové její menší dobrodružství. Co se jejího vzhledu týkalo, nijak to nepřeháněla. Neměla v plánu zaujmout, ani nějak oslnit, pouze chtěla svým způsobem zapadnout v davu. Make-up byl lehký, šaty možná už nějaký ten rok staré a její a boty na podpatcích také nenaznačovaly, že by plánovala získat cenu královny plesu. Ale přiznejme si, kdyby už něco takového chtěla, mířila by rovnou na místečko krále. Vešla dovnitř, pár sekund hodnotila výzdobu této akce, přičemž prostě došla k závěru, že méně balónků a koulí by se jí víc zamlouvalo. Porozhlédla se v případě, že by narazila na někoho známého, ale to ji po krátké minutce přešlo, zahlédla totiž koutek s uměním. Nečekala, rovnou se k němu vydala, aniž by si zašla pro pití, nebo se pokusila najít něco jiného. Kvůli tomu zde překvapivě i byla, sama dříve přemýšlela, že by si zde něco nechala vystavit, nějakou pěknou plastiku svého králíčka například. Poslední dobou neměla příliš času, a tak většina jejich děl byla nedokončena. Byla zde skoro sama, většinu účastníků pravděpodobně zaujal onen minibar vedle, a tak využila samoty, aby si mohla výstavu trochu lépe prohlédnout. Našla zde nakonec rovnou několik děl jejich známých, sochu dráčků už viděla v ateliéru, přičemž bezpochyby odhadla, že bude Kendrickova. Pokračovala dále, zahlédla něco od Gab, prohlížela by si to déle, kdyby ji nezarazila fotografie. Nemusela číst, autorku takových fotografií prostě už poznala – Megara. A tak prostě strnule pozorovala dílo té dívky, ke které dříve měla tak blízko, a nechala se pohltit nostalgií.

Ples bola akcia na ktorej sa určite bude nachádzať mnoho ľudí. Aj napriek tomu že Levi nie je jeden z tých, kto by niečo vystavoval alebo jeden z tých, ktorý by boli napísanými na programe s nejakým vystúpením rozhodol sa pre návštevu tohto plesu. Možno tam bude vystavovať svoje telo ved aj to je svojim spôsobom výstava alebo nie? Z toho dôvodu sa rozhodol pre niečo iné ako formálny, čierny oblek ktorý tam bude mať určite pomerne dosť mužskej spoločnosti. Ako keby jemu na tom záležalo, ako budú oblečení chlapci. Jeho pohľad bude určite smerovať na krásne ženy, ktoré mali dostatok priestoru a možností k tomu, aby si vybrali a prichystali si niečo úchvatné a doslova dych berúce. Aj napriek tomu, že Levi si so sebou nemal v pláne zobrať žiadnu dámsku spoločnosť on sám nepochyboval o tom, že by sa tam s nikým neporozprával alebo nezoznámil. V jeho prípade to bolo dokonca lepšie. Určite pre jeho spoločnosť by nebolo príjemné ak by svojim pohľadom skĺzol na niekoľko dám a mal v pláne ich osloviť. Nedivil by sa ak by sa tam aj tak nachádzal po tomto nie príliš gentlemanskom skutku sám. Levi sa rozhodol pre modrý oblek ktorý doladil košeľou, ktorá mala určitý vzor. Vyzeral elegantne to si mohol povedať sám pre seba v momente, kedy sa videl v zrkadle. Levi nasadol do svojho auta, ktoré zjavne nechá na mieste pretože by si nenechal ujsť príležitosť dať si jedného alebo viac panákov a rozhodol sa ísť na miesto činu. On sám nevedel aký bude program. Možno on sám tam išiel hlavne z toho dôvodu, že bol spoločenským človekom a bral to len ako večierok nie ako možnosť vystaviť si svoje umelecké diela alebo vystúpenie. Nemal vysoké očakávania čo sa týkalo výzdoby alebo obrazov alebo niečoho podobného. Už len z toho dôvodu, že nebol tým človekom, ktorý by obdivoval výzdobu sály. On sa radšej zameria na výzdobu nejakej krásnej ženy, ktorá bude mať zaujímavé šaty, ktoré jej budú dokonalo sedieť na postave.
Netrvalo to dlho a Levi zastavil svoje auto na danom mieste. Možno by sa mal cítiť v jednom momente nesmelo kedy mal možnosť vidieť už niekoľko dvojíc ako tam ide spoločne. Ale dalo by sa niečo podobné očakávať od niekoho ako bol Levi? Rozhodne nie. Už len z toho dôvodu, že on mal svoje ego postavené dostatočne vysoko. Nie takým štýlom, kedy by nebol pevne nohami pri zemi ale pri jeho výške to ego bolo rovnako vysoké. A povedzme si pravdu, tá výška nebola jedna z tých ktorú by niekto videl na každom kroku. Elegantným spôsobom vyšiel von z auta, upravil si oblek a kľúče si dal do vrecka pričom sa napokon rozhodol vojsť dnu. Aj ked nemal príliš veľké očakávania k tomu, čo by sa mohlo nachádzať v tej miestnosti musel uznať, že sa o to postarali ľudia naozaj dobre a svedomito. Pretože to vyzeralo okúzľujúco. Jeho pohľad takmer okamžite padol na minibar kde sa rozhodol objednať si svoj prvý drink. Nemal v pláne to nejako prepísknuť. Sám vedel, že ak by sa o niečom podobnom dozvedel jeho otec tak by z neho určite nebol nadšeným. Už len z toho dôvodu, že jeho otec bol zvyknutým na to, že aj Levi bol človekom, ktorý sa častokrát nachádzal na rôznych večierkoch alebo plesoch na úrovni. Vedel, ako sa má na nich správať. Zobral si pohárik do jednej ruky a prezrel si miestnosť. Mal možnosť vidieť pódium, ktoré bude patriť určite k tým, kde sa bude odohrávať tá najväčšia zábava. Jeho pohľadu určite neunikol ani priestor, kde privedie nejakú dámsku spoločnosť s myšlienkou k nejakému tancu a taktiež mal možnosť vidieť niekoľko vystavených obrazov alebo fotografií ktoré mal taktiež v pláne si prezrieť. On nemal na niečo podobné talent. Sem tam do ruky zobral aj fotoaparát pričom mal v pláne niečo malé vyfotiť. Nie doslovne malé ale niečo na čo by mal pamiatku. Ale nedalo sa hovoriť o tom, že by mohol byť fotografom. Nemal na to ten správny pohľad ani znalosti čo sa týkalo sklonu alebo svetla. A spev? V momente ak by sa Levi postavil na to pódium, nikomu by neunikol na neho pohľad. Pretože ten spev by sa niesol celou miestnosťou a z plesu na ktorom sa má objaviť mnoho talentov by sa stalo miestnom, kde vystupujú amatérsky karaoke speváci. Túto príležitosť určite prenechá niekomu, kto sa tomu venuje. Netrvalo mu to ani dlho len niekoľko desiatok minút kým jeho pohľad nepadol na niekoľko krásnych dievčat, ktoré mali na sebe naozaj úchvatné šaty. Práve z toho dôvodu sa rozhodol podstúpiť tento večer, pretože chcel vidieť ako sa dokážu dievčatá obliecť a namaľovať. Bol zvedavý aj na to, či sa tam bude nachádzať niekto, kto to preženie s make upom alebo si vyberie až príliš extravagantné oblečenie. Jeho pohľad padol na dievča v svetlých šatách, ktorá si takmer okamžite získala jeho pozornosť. No možno to bolo aj z toho dôvodu, že už mal možnosť ju niekedy vidieť. Práve v ten večer, kedy sa so svojim otcom na otcovu žiadosť nachádzal v jednom podniku, ktorý bol pre vyššie postavených ľudí. Mal možnosť ju vidieť inak ako v tejto chvíli. Predtým jej venoval len niekoľko pohľadov a úsmev ale teraz? Rozhodne mal v pláne ju ísť osloviť. A z toho dôvodu jeho kroky smerovali práve k nej. Nevedel jej meno ale to sa určite čoskoro zmení. „Krásny večer.“ povedal Levi pričom sa k nej postavil po jej pravici a následne jej venoval jeden z tých úsmevov, kedy sa mu podarilo nadvihnúť kútiky pier do naozaj milého a možno na vonok nevinného úsmevu. Keby len ľudia vedeli, čo všetko sa schováva za tým úsmevom. Koľko myšlienok a koľko nápadov. „Myslel som si, že to budú obrazy, ktoré mi vyrazia dych ale mýlil som sa. Práve tieto šaty mi vyrazili dostatočne dych na to aby som mal úmysel ťa pozvať na jeden drink..“ povedal Levi a možno aj dúfal, že nemal ohľadom tejto dámy zlé myšlienky a dokáže sa zabaviť. Ale musel uznať, že vyzerala okúzľujúco. Dokonalý výber šiat, ktorý lahodil nie len oku mužov ale aj jej postave, ktorá v nich mala možnosť vyniknúť.

Patrick pociťoval trému aj keď si to nechcel priznať. A to sa nachádzal ešte len v chlapčenskom spolku a obliekal si čiernu košeľu, ktorú mal v pláne doladiť aj čiernymi nohavicami a čiernym sakom. Zjavne mal Patrick v pláne nevyčnievať spomedzi tých všetkých ľudí, ktorí sa budú nachádzať na plese v rôznych farbách. Nepochyboval o tom, že sa tam objaví aj niekto, kto bude mať na sebe takmer všetky možné odtiene len z toho dôvodu aby na seba takýmto spôsobom dokázal upútať pozornosť. Patrick na to možno nebol pripraveným. Vystúpiť pred toľkými ľudmi, ktorí sa tam majú nachádzať. Nevedel ani to, koľko tam bude ľudí ale mohlo mu iba napadnúť, že tam určite nebudú piati ktorých nebude zaujímať ani to, kto sa tam bude nachádzať. Bolo len málo okamihov kedy si Patrick bral k srdcu veci. Len málo okamihov, kedy sa ho niečo mohlo dotknúť takým spôsobom, kedy by sa jeho tvár zmenila a nachádzal by sa tam smútok. Ale čo sa týkalo hry na klavír a celkovo hudby v jeho prevedení tak to bolo niečo na čo si veľmi potrpel. Hlavne na to, ako to vplýva na ľudí. Ale možno ten okamih, kedy mal možnosť prednedávnom hrať v uliciach mesta pred ľudmi. Vtedy to bol konečne ten pocit, kedy sa cítil ako normálny človek. Patrick nič neočakával z tohto dňa. Ale určite nemal v pláne tam prísť ako posledný už len z toho dôvodu, že bol ako druhým účinkujúcim. Hovorí sa, že sa necháva to najlepšie na koniec no nechcel si predstaviť to, že ked bude medzi prvými, že by ho ľudia považovali za slabé umelecké dielo. Patrick sa nad tým ani len nezamýšľal radšej premýšľal nad tým ako sa zbaví tej trémy. Určite prvá vec, ktorú urobí bude návšteva nejakého občerstvenia, kde si zoberie panáka a bez jediného problému ho do seba kopne takým štýlom, kedy si to nikto ani len nevšimne. On sám sa s nikým nedohodol na tom, že tam s niekým príde. Vlastne možno aj áno mal možnosť povedať Alexovi to, že sa bude nachádzať na plese ako jeden z účinkujúcich a rád by sa s ním pozhováral. Chudák zjavne ešte nemá ani len to najmenšie poňatie o tom, čo ho vlastne čaká. Už len z toho dôvodu sa chcel s ním Patrick zhovárať, pretože mal možnosť poznať jeho sestru a tá mu do hlavy dala chrobáka, ktorý ho nútil premýšľať nad tými slovami, ktoré hovorila. No nie nad všetkými, pretože ich bolo tak mnoho, ktoré aj tak prepočul.
Patrick sa nachádzal už v miestnosti pričom jeho pohľad smeroval práve na spomínaného Alexa, ktorého hľadal. No na jeho prekvapenie na miesto toho našiel Jacka. Ku ktorému smeroval jeho krok a zobral si ho do rúk, samozrejme že myslel na alkohol. Netrvalo mu to dlho a jeho spoločnosť si našiel. Dokonca mal v dnešný deň Alex aj šťastie pretože okrem tej trémy, ktorá sa u neho nachádzala mal pomerne dobrú náladu. Čo bolo v jeho prípade naozaj len málokedy. „Zdravím ťa Alex. Dúfal som, že ťa tu nájdem. Vlastne som ti to dal už aj najavo v tej správe..“ povedal Patrick pričom si odpil zo svojho pohára a potom sa pozrel na to, aký outfit sa rozhodol Alex zvoliť. „Myslím si, že by sme mali začať priamo od začiatku. Neviem či sa ti tvoja sestra pochválila s tým, že mala možnosť ma spoznať. Ale skôr ma zaujalo to, že som sa dozvedel, že si jej o mne hovoril? Tak to vyklop Alex. Čo si jej všetko o mne povedal..“ povedal Patrick so smiechom. Áno prekvapivo sa dnes mal v pláne aj smiať aj zabaviť. Dokonca mal pocit, že práve rozhovor s Alexom by mu mohol pomôcť k tomu, aby sa trocha viac uvoľnil a nemyslel na to, čo ho bude onedlho čakať. Vystúpenie pred ľudmi, ktorí si budú môcť prezrieť jeho mechanickú ruku. Ale on sa rozhodol hrať len s jednou rukou a dokonca aj svoju vlastnú pieseň. Nebolo to nič nové, mal možnosť to už hrať tak mnohokrát, že sa nemohlo nič pokaziť. A dokázal to aj s jednou rukou aj keď by bol najradšej ak by to zvládol oboma. V jeho prípade by to nebol problém, naučil by sa využívať tie správne klávesy k tomu aj s mechanickou rukou no ten pocit, kedy tá hudba neprechádza polovicou jeho tela bol naozaj neznesiteľný. Aspoň v tejto veci bol Patrick perfekcionista, ktorému záležalo na každom jednom správnom tone, každom jednom precítenom okamihu.

Leonna mala ešte tak mnoho práce, ktoré chcela stihnúť no nevedela, či na to bude mať čas. Pozerala sa na seba v zrkadle a stále mala pocit, že jej tam niečo chýba. Šaty mala už dávno oblečené, bola upravená a jemne namaľovaná pričom premýšľala, ako by si mohla upraviť vlasy. Nechať ich len tak alebo si ich nejakým spôsobom vypnúť hore? Leonna bola z toho celá zúfala ale napokon si spomenula na jednu vec, ktorú mala pri sebe a chcela ju použiť. Kúpila si to minulý rok a nebol ešte ten správny dôvod k tomu to využiť no dnes bol ten správny deň. Pozrela sa na niekoľko umelých kvietkov, ktoré slúžili ako ozdoba do vlasov a s úsmevom na perách, ktorý bol kúzelným a širokým takmer od ucha k uchu sa posadila k zrkadlu a snažila sa ich dať do vlasov takým spôsobom, aby to nebolo prehnané. Napokon, keď sa jej podarilo niekoľko kvietkov umiestniť na tie správne miesta uvedomila si, že jej ladia k šatám. Nebolo nič lepšie ako sa cítiť naozaj krásnou. Leonna nemala žiadnu mužskú spoločnosť ona sa rozhodla pozvať na ples svoju kamarátku Nadine, pričom dúfala, že to prijme. Ale kto by mohol odmietnuť jej psí pohľad ktorým sa na ňu predtým pozerala? Leonna by to nebrala zle ak by sa rozhodla Nadine na poslednú chvíľu rozhodnúť sa pre niekoho iného ale bola rada, že sa tak nestalo. A ona natešená na to, čo všetko sa bude nachádzať na tom plese sa rozhodla zaklopať na dvere Nadine. Nemala ani len to najmenšie tušenie, čo sa rozhodla zobrať si na seba. Chcela si to nechať ako prekvapenie. A v momente, kedy mala možnosť vidieť ju takmer jej spadla sánka až k nohám. „Ty vyzeráš tak dokonalo Nadine! Wau…. Jednoducho wauu...“ musela si Leonna prezrieť každý jeden detail, ktorý sa jej naskytol a bola doslova unesená z toho, ako jej kamarátka vyzerala. Bola šťastná, že bude mať možnosť stráviť tento večer v jej spoločnosti ale určite si bude musieť dávať pozor na to, aby jej niekto jej spoločnosť neukradol. Bude to naozaj veľmi zaujímavý a pre ňu dôležitý večer, pretože pri tom ako vyzerala Nadine bude musieť odhádzať mužskú spoločnosť na niekoľko kilometrov. „Tešíš sa? Som naozaj zvedavá na to, ako to tam bude vyzerať. Aj na to, čo všetko tam bude vystavené. Či budem poznať niekoho, kto tam vystavuje! Oh a teším sa aj na to, ako tam budú spievať a hrať. Určite si budeme musieť zatancovať Nad! Musíme!“ ona mala rada tanec a dúfala, že tam bude nejaké miesto, kde by si mohli zatancovať. Možno nebola žiadnou dokonalou tanečníčkou ale tým pádom, že ona sama hrala na hudobný nástroj tak vedela cítiť rytmus. Povedala natešene Leonna, pričom ona predtým nemala ani to najmenšie pomyslenie na to, že by tam niečo pridala so svojou tvorbou. Možno hrala na gitaru ale určite nie na takej úrovni, kedy by mohla vystupovať na javisku ako jeden z tých ľudí, ktorí v tom vidia svoju budúcnosť. Ona sa videla niekde inde.
Leonna so svojou kamarátkou vstúpila do vnútra pričom si musela pozrieť každý jeden detail výzdoby, ktorý sa tam nachádzal. „Krása, nemyslíš? Nevedela som, čo by som mala očakávať. Ale toto je naozaj krása. Ako každý jeden detail do seba zapadá.. najradšej by som si to tu všetko vyfotila..“ zasmiala sa Leonna a nevedela na čo sa má pozrieť ako prvé. Jej pohľad určite nepadol na bar, kde sa už nachádzalo niekoľko ľudí. A pri pohľade na miesto, ktoré malo byť na tancovanie sa jej v očiach objavili aj malé iskričky, pretože práve v to dúfala. „Dúfala som, že tu bude aj tanečný parket. To budeme musieť využiť. Dúfam Nadine, že neodmietneš moju ponuku na tanec..“ zasmiala sa Leonna pričom sa v jednom momente mohla cítiť ako nejaký muž, ktorý sa snaží dostať na parket krásne dievča. Lenže v jej prípade išlo predovšetkým o to aby sa v dnešný deň zabavila. A to mala aj v pláne. Využiť každú jednu príležitosť. A vôbec by jej nevadilo ak by sa vracala domov s pocitom vyčerpanosti. Či už z toho dôvodu, že pretancovala niekoľko pesničiek alebo z toho dôvodu, že by cítila každý jeden sval na bruchu kvôli dobrej spoločnosti a smiechu. Rovnako sa to týkalo aj bolesti tváre, pretože vedela, že dnešný deň bude rozdávať jeden úsmev za druhým. Ona mala v pláne si určite prejsť každé jedno dielo, ktoré tu bolo vystavené. Najradšej by pozdravila všetkých svojich kamarátov, ktorých tam bude mať možnosť vidieť. Ale na to bude dostatok času nevedela ani len ona sama čo by chcela prezrieť si ako prvé. „Však si so mnou prezrieš všetky tie obrazy a maľby? Pretože musia byť určite dokonalými. Vieš o niekom, kto tu niečo vystavuje alebo dokonca vystupuje?“ zaujímalo ju to, či vie o niekom na koho by sa mohla leonna tešiť no hoci v jej prípade to bude pri každom jednom vystúpení, ktoré bude pre nich pripravené. Leonna mala v sebe toľko energie, že nepotrebovala žiadne povzbudenie. Každý jeden detail tohto plesu si bude chcieť zapamätať.

Bastien a plesy. No, spoločenské akcie mu nikdy nejako extra nevadili, zúčastňoval sa ich pomerne často so svojou mamou, hlavne čo sa týkalo rôznych afterpaty módnych prehliadok alebo iných akcií spojených s módou, keďže jeho mama pracovala ako editorka časopisu Vogue. Tancovanie však nikdy nebolo jeho silnou stránkou, aj keď by sa dalo povedať že nebolo jeho žiadnou stránkou, keďže to proste nevedel, takže sa akciám, kde sa tancovalo, vyhýbal. A to boli aj plesy. Pôvodne teda na ten školský ani neplánoval ísť. Za prvé, nemal s kým, keďže v meste ešte nikoho dostatočne nepoznal a rozhodne nechcel brať prvú slečnu, ktorá mu skrížila cestu na ulici, a na druhej strane ho proste tá predstava tancovania desila, takže si povedal, že to proste oželie a radšej pôjde vyskúšať vodu. Predsa len, začínala jar a on sa nemohol dočkať surfu, takže chodil na pláž takmer každý deň a pozoroval, či sa konečne zlepšujú podmienky a on bude môcť zložiť zo steny v izbe svoju najobľúbenejšiu dosku. Čo ale čert nechcel, dozvedel sa, že ten ples má byť plesom umelcov a kto bol jedným z umelcov? Jeho najlepšia kamarátka Gabrielle. Dokonca sa dozvedel aj to, že má na tom plese vystavovať jeden zo svojich obrazov, a tento fakt proste úplne prevážil všetky tie ostatné negatíva, ktoré na plese Bastien predtým videl. Veď čo by bol za kamaráta, keby nepodporil niekoho tak dôležitého, ako bola pre neho Gabi? Navyše, vedel, že ani ona zrejme nebude mať na ples doprovod, pretože pokiaľ boli jeho informácie správne, tak so žiadnym chlapcom momentálne nerandila a tak sa rozhodol, že ju tam proste vezme on aby to, že ju a jej prácu naozaj podporuje ešte viac podčiarkol. Gabi s jeho ponukou zobrať ju na ples súhlasila, a tak Bastien napísal svojej mame, aby mu zaobstarala nejaký oblek. Predsa len, v týchto veciach sa proste orientovala oveľa viac, ako on a vedela, čo jej synovi pristane, takže mu o pár dní prišiel balík obsahujúci modrý oblek s akýmsi bielym rolákovým tričkom, nad čím si mierne povzdychol, pretože tieto experimenty nemal veľmi v láske a najradšej by si obliekol košeľu, no pripomínal si, že jeho matka asi vie lepšie, čo sa hodí, ako on. Samozrejme nezabudol napísať Gabi, aké bude mať šaty aby vedel vybrať korsáž, čo mu taktiež veľmi trefne pripomenula jeho matka. Vo Francúzsku totiž niečo také dievčatám pred plesmi nedávali, no našťastie na to jeho mama nezabudla a on sa teda zastavil v kvetinárstve, aby nejakú ladiacu s Gabriellinými šatami vybral.
V deň plesu našťastie nemal nejako extra veľa práce. Keďže sa tam chystal aj jeho spolubývajúci Caleb s nejakou novou fešandou, tak sa prestriedali v kúpeľni, no potom sa už Bastien len obliekol, niečo v kuchyni rýchlo prehryzol pretože vážne netušil, či sa tam nejaké jedlo bude podávať, zobral si všetky potrebné veci vrátane korsáže pre Gabi a zavolal si Uber, ktorý ho doviezol až pred sálu. S Gabrielle sa totiž dohodli, že sa stretnú až na mieste, čo mu celkom vyhovovalo, aj keď by mu samozrejme nerobilo ani najmenší problém vyzdvihnúť ju. Takto ale aspoň neboli tak odkázaný jeden na druhého a keďže dievčatá zvyčajne potrebovali viac času na prípravu tak nerátal s tým, že by tam Gabi už bola. Očividne sa ale veľmi mýlil, keďže ju zahliadol hneď, ako vstúpil do sály. Automatiky teda zamieril k nej, pričom si dával pozor, aby bol čo najtichší a keď stál za ňou, voľnou rukou jej prekryl oči. "Hádaj kto," vydýchol takmer šepotom, no hneď potom ruku spred jej očí spustil, zľahka ju ňou chytil za zápästie a otočil ju tak, aby na ňu videl pekne spredu. Vyzerala výborne, ako vždy, hoci bol pre neho nezvyk vidieť ju v tak elegantných šatoch. V jeho hlave bola totiž vždy Gabi oblečená v surfovacom neopréne. "Vous êtes d'une beauté à couper le souffle," zoširoka sa na ňu usmial a obzrel si ju z každej strany, no potom k nej pristúpil o krok bližšie a na každé líce jej vtisol veľmi jemný bozk. Nuž, bol Francúz, čo iné sa od neho dalo čakať? "Naozaj si krásna a ja mám niečo, čo to celé ešte vylepší," žmurkol na ňu a zľahka otvoril krabičku so svetloružovou korsážou s drobnými hlávkami ruží. "Nechápem síce vašim tradíciám s týmito kvetovanými náramkami, no teraz aspoň spolu ladíme," ukázal na pánsku korsáž, ktorú mal na svojom saku pripnutú on a ak Gabi potrebovala, pomohol jej s tou jej a následne krabičku vyhodil do najbližšieho smetného koša. Síce nevedel, ako na tom bola ona no on presne vedel, čo chcel ako prvé na tejto akcii vidieť on, takže jej nastavil svoje rameno, aby sa ho mohla chytiť. "Ukážeš mi svoj obraz, s'il vous plaît?"

Alex nepociťoval žádnou nervozitu. Neměl z čeho. Nebyl ničím nadaný a tak žádný svůj talent nepředvede. Možná si mohl s někým dát závody v pití, to by nejspíš předvedl svůj opravdový talent.. To by mu bylo podobné. Přijít na takovou akci a zlejt se jako prase.
Hned ráno se k němu domů nakvartýrovala i Bethany. Jakoby se snad nemohla připravovat ve spolku. To že mu přerušila spánek to by ještě tak nějak přežil, ale aby jí musel poslouchat celý den jestli je lepší tohle nebo tohle, na to vážně nebyl připravený.. Nakonec se Bethany stejně rozhodla tak jak chtěla sama.. Nechápal tedy proč od něj chtěla poradi.. Alex když konečně odešla i s jejím doprovodem měl čas věnovat se sám sobě.. No věnovat.. On toho zase tak moc dělat nemusel.. Oblékl si černé kalhoty k tomu jak jinak než červenou košili a přes to hodil černé kšandy s červenými puntíky.. Miloval kombinace černé a červené a byl si jistý že to rozhodně nepřehnal.. Svoje vlasy si jen trochu učesal a jedna malá neposedná kudrlinka mu pořád padala do oka. Věděl že nesmí přijít pozdě, jelikož jeho kamarád vystupuje jako druhý.. Byl by asi problém kdyby to prošvihl, dalo by se říct že tam jde hlavně kvůli tomu.. No možná i kvůli tomu pití.. Alex měl stejný plán jako Patrick, proto nejspíš jsou tak dobří přátele. Protože každá super akce musí začínat panákem na baru. Alex též neměl doprovod, ale nějak očekával že se pak k někomu přidá. Například třeba k Patrickovi.. Alex zatím neměl vůbec tušení že Beth a Patrick už měli tu čest.. Jistě ho to celkem pobaví až na to přijde. Beth se ani nezmínila že by jeho kamaráda už poznala..
Alex se nechá dovézt až na univerzitu a zamíří si to rovnou k sálu. Rozhlédl se a vypadalo to dobře.. Nebyl zrovna někdo kdo by do každého detailu obdivoval výzdobu. Neměl asi to správné cítětí. Jemu by totiž bylo úplně jedno jak by to tu vypadalo. Hlavně že je tu alkohol a kde je alkohol, tam je i dobrá zábava.. Rozhlížel se kolem sebe a viděl celkem dost známých tváří.. Ale tu co hledal pořád neviděl. Chtěl najít Patricka a ještě si s ním pokecat než začne. Zajímalo ho jak na tom je. Alex byl zvědavý na to jak bude hrát. Bavili se o tom ale nikdy ho neviděl hrát. Možná to prožíval s ním tak moc že i on najednou začal pociťovat lehkou nervozitu.. Jeho kroky ho zavedou rovnou k baru a vezme si jedno pivo. Nemůže se tady zřídit hned na začátku.. Chvilku tady postával jak ztracené štěně a nejednou si ho jeho společnost našla sama.. Už když k němu Patrick mířil snažil se odhadnout jakou má dneska asi náladu, na něm je to ale na první pohled vždy těžké poznat.. ,,čau kámo..” řekne když k němu Patrick dojde a zvedne láhev jakoby že si symbolicky můžou ťuknout.. ,,Jestli si mě chtěl pozvat na ples čekal jsem to trochu romantičtější..” řekne se smíchem.. Chápete prostě školní kapela, Patrick tančíčí mezi tím a s cedulí půjdeš se mnou na ples..,,Ale jsem tady.. Nějaký problém..?” zeptá se a doufá že se nic neděje.. Patrick patřil mezi jeho oblíbence a nechtěl aby se mezi nima něco dělo. Když spustí Alex neví jestli se smát nebo se tvářit že Bethany nezná..,,Proč se mi zdá že to nebylo zrovna příjemné setkání..No co jsem jí řekl., Vlastně nic. Jen že hraješ na piano a budeš hrát na plese, ale tak to sand věděl každý.. Neřekl jsem jí kdoví jaké tajemství..” řekne se smíchem.. Patrick se taky smál, ale jak znal Beth určitě řekla něco co se nehodí.. ,,Teda doufám že to vystoupení pořád platí, protože jsem tady kvůli tomu a jestli mi řekneš, že jsem zbytečně vstával s Bethany v devět hodin jen abych jí poslouchal a nakonec jsem sem šel zbytečně asi ti jednu vrazím..” Tohle samozřejmě nebylo myšleno vážně.. Nikdy by to nepraštil. No možná ano kdyby si to zasloužil, ale kvůli tomuhle rozhodně ne.. Alex trochu chápal jak se cítil. Když máte na těle něco co tam nemá být, nebo to tam nemá každý druhý člověk přivolává to nechtěnou pozornost.. To že na něj pokaždý někdo zírá co to má na oku je taky dost nepříjemné, ale on alespoň nepřišel o oko jako Patrick o ruku..